Choď na obsah Choď na menu
 


Advokát Józef Mikulík

Józef Mikulík

 

Mimoriadna osobnosť mesta Dobšiná, ktorá sa svojimi publikovanými prácami zaslúžila o dokumentáciu histórie tohto významného baníckeho mesta.

obr.1-mikulik-jozsef.jpg

 

Narodil 24.1. 1852 v Dobšinej v chudobnej baníckej rodine. Bol veľmi nadaný, v štúdiách pokračoval na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave. Tu pod vedením profesora Karola Kramárčika, uznávaného odborníka v Uhorsku, sa venoval najmä štúdiu jazykov a histórii. Perfektne ovládal nemčinu, latinčinu a maďarčinu, čo mu neskôr pomohlo pri štúdiu archívnych dokumentov o histórii mesta Dobšinej a Rožňavy.

Po absolvovaní gymnázia pokračoval v štúdiu práva na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde ho viedol taktiež, v celom Uhorsku uznávaný profesor Andrej Vandrák, rodák zo Štítnika. Po ukončení štúdia sa vrátil do Dobšinej ako advokát, kde okrem iného, viedol aj archív mesta. V roku 1879 sa oženil s Gizelou Bretsovou, dcérou horára z obce Jovice pri Rožňave.

Po neúspešnej kandidatúre za richtára mesta Dobšiná sa presťahoval v roku 1881 do Rožňavy, kde pracoval u známeho verejného kráľovského notára Dr. Markó Sándora.

Napísal mnoho odborných článkov vo vtedajších časopisoch a miestnych novinách ako napr.

publikáciu vydanú v Košiciach: Dobschau. Kaschau 1879, ale najmä významnú publikáciu o histórii Dobšinej „A bánya- és vasipar története Dobsinán" ktorá bola vydaná v roku

1880 v Budapešti (foto č. 2).obr.-c.2.jpg Zásluhou Hadobása Sándora, riaditeľa Baníckeho múzea

v Rudabányi - Maďarsko, bolo dielo J. Mikulíka v roku 2003 znovu knižne vydané. Napísal i monografiu Rožňavy, o ktorej nemám informácie. Jeho osoba by si zaslúžila väčšiu pozornosť pri hodnotení a spoznávaní jeho historicko - literárnych prác.

Vyčerpávajúca práca však podlomila jeho zdravotný stav, ktorý už od detstva nebol dobrý. Chcel ešte napísať históriu o šľachtických rodinách Gemera. Za mimoriadne treskúcej zimy sa preto vybral z obce Jovice, kde býval, do obce Betliar za grófom Emanuelom Andrássym s cieľom dostať povolenie na štúdium jeho mimoriadne bohatého archívu. Po rozhovore s grófom mu bolo povolenie udelené. Cesta v zime mu však natoľko uškodila, že po návrate dostal zápal pľúc a o desať dní 14. 1. 1886 ako 34 ročný zomrel.

 

Pochovaný je na cintoríne v Rožňave. Jeho hrob je i zásluhou mesta Rožňava udržiavaný

a je evidovaný ako významné hrobové miesto o čom svedčí aj evidenčný list zostavený Mgr. Editou Kušnierovou odbornou pracovníčkou Krajského pamiatkového úradu Košice, pobočka Rožňava. Hrob a náhrobník je od 30.12.2005 evidovaný pod evidenčným číslom C1 - 13 v lokalite cintorína sektor 2, hrob č. 14. Je súčasťou murovanej ohrady cintorína. Na ploche steny sú umiestnené dve žulové tabule s nápismi - viď fotografie č.5 a 6. obr.5-6-hrob-roznava.jpg

 

 

Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník

December 2015

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.