Choď na obsah Choď na menu
 


 Albumy Jána Stehla

aktualizované

Pred časom ma oslovila kamarátka z Košíc v zaujímavej veci. Upratovala doma pozostalosť po svojom nebohom otcovi a do rúk jej prišli dva albumy fotografií pochádzajúcich z Dobšinej a z blízkeho okolia. Venovanie v albumoch hovorilo o tom, že ich zostavil Ján Stehlo pre svojich synov, aby mali pamiatku na miesto svojho detstva – Dobšinú. Kamarátka nevedela, komu ich má vrátiť, tak ma ako Dobšinčanku požiadala, aby som sa pokúsila Stehlovcov nájsť.

Terajší pobyt synov Jána Stehla sa mi podarilo zistiť, a tak som si s nimi dohodla stretnutie počas pamiatky zosnulých, keď každoročne navštevujú Dobšinú. Prv, ako som albumy vrátila do správnych rúk, nedalo mi, tak som fotografie z nich naskenovala a texty prekopírovala. Dodatočne som si na to od Stehlovcov vypýtala súhlas, a tiež som od nich dostala povolenie sprostredkovať obsah albumov i iným, ktorí majú o naše mestečko záujem. 

Ján Stehlo mal pohnutý ale naplnený a zaujímavý život. Narodil sa v roku 1892 vo Vlachove. Vyštudoval Vysokú školu lesnícku v Banskej Štiavnici a celý život pracoval oduševnene v  lesníctve na rôznych miestach a v rôznych funkciách (vo Vernári, v Zlatej Idke, v Košiciach ako lesný radca mestských lesov, v Kremnici vo funkcii riaditeľa lesného závodu). Zúčastnil sa aj  prvej svetovej vojny a po jej skončení bol sedem rokov v ruskom zajatí na Sibíri. V roku 1951 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na štyri roky väzenia. V roku 1953 bol amnestovaný. Rehabilitovaný a odškodnený však bol až po smrti, v roku 1990, po nežnej revolúcii. V Dobšinej žil už ako dôchodca, od roku 1951 do roku 1971. Zomrel v máji 1972 v Nitre, pochovaný je spolu s manželkou v Dobšinej.

Ján Stehlo bol aktívny do pokročilej staroby. V rokoch 1963 – 1964 zostavil dva albumy, prostredníctvom ktorých chcel na fotografiách zachovať pamiatku svojim potomkom na Dobšinú a jej krásne okolie.

   Obrázok

Ján Stehlo (v strede) s banským inžinierom Eugenom Berátsom (vľavo) a s advokátom Tichomírom Luzsiczom (vpravo).

 

I. diel albumu

         Prvý album je venovaný samotnému mestu Dobšiná. Obsahuje 78 fotografií a 48 básní samotného autora, ale aj iných dobšinských básnikov (S. Kleina, S. Pellionisa, L. Szombatyho, S. Reményika, Z. Krausza, E. Táborszkeho, G. Sárkanya a iných).  Všetky texty sú v maďarčine. Preklady z nemčiny a zo slovenčiny urobil Ján Stehlo. Pozrime sa na niekoľko príkladov fotografií, ktoré album obsahuje:

 

Obrázok

 Je tu viacero dobových fotografií mesta, vybrala som jednu menej známu s pohľadom na Zimnú ulicu.

Obrázok 

Alebo takýto záber na podvečer na Troch Ružiach, keď ešte stála vozovňa hostinca, na mieste ktorej je teraz bytovka.

Obrázok

Ale v albume je najmä viacero zaujímavých fotiek Dobšinčanov, napríklad takáto z baníckeho dňa.

Obrázok

Alebo baníci pred portálom štôlne Vyšný Július

Obrázok

Je tu tiež pani Fadruszová, manželka slávneho uhorského sochára, s Emanuelom Szontaghom.

Obrázok 

Obrázok

Alebo pán Michal Nikl a pani Niklová, oblečení do tradičných odevov.

Obrázok

 

Sú tu však aj karikatúry od Zseböka, toto sú napríklad páni v kasíne

Obrázok

Ale aj kópie obrazov rôznych maliarov s tematikou Dobšinej. Tento je od Pavla Fábryho.

II. diel albumu

Druhý album je venovaný okoliu mesta Dobšiná, a to najmä Dobšinskej ľadovej  jaskyni, Stratenej, ale tiež poľovníctvu, rybárstvu a tradičnému hospodáreniu. Obsahuje 74 fotografií a 33 básní.  Pozrime sa na príklady:

Obrázok

  Dobový pohľad na dnes už neexistujúci hotel v Dobšinskej ľadovej jaskyni 

Obrázok

 Alebo vstup do jaskyne aj s výletníkmi.

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 Postaviť sa takto v Stratenej pod Skalnú bránu dnes už nemôžeme.

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok

 

 

 

Obrázok

 

 

 

 Táto chata na Čuntave dodnes existuje

 

 

 

Obrázok

 

 

 

Poľovníci s úlovkom dvoch medveďov.

 

 

 

Obrázok

 

 

 

Ani rybári sa nedali zahanbiť. (V strede v okuliaroch je vášnivý rybár a poľovník, pán učiteľ Mikulík )

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dodatok k článku z novembra 2014

 

 

 

Obidva albumy v celom rozsahu aj s popiskami preloženými do slovenčiny sú v priečinku "FOTOALBUM".

 

 

 

Ozvali sa nám pani Éva Fritz Beke s manželom Rudolfom Fritzom, ktorí pochádzajú z južného Slovenska, z Komárna. V roku 2001 sa zoznámili s dobšinčanom, pánom Štefanom Kötelešom. Odvtedy pravidelne, aspoň raz ročne, prídu do Slovenského Raja. Zamilovali sa do okolitej krajiny. Obľúbili si mestečko Dobšiná kvôli p. Kötelesovi - Eči bácsimu - a jeho milej rodine a tu žijúcim ľuďom. Zo známosti medzi nimi a pánom Kötelešom sa postupne vyvíjalo priateľstvo.  Žiaľbohu v septembri 2013 p. Köteles  zomrel.

 

 

 

 

 

 

 

Éva a Rudo sa ponúkli, že zabezpečia preklad Albumov J. Stehla, aby sa čím väčší okruh záujemcov dozvedel o tomto duševnom poklade. Svoju prácu venujú pamiatke na neb. p. Köteleša. Prvú časť ich práce si môžete pozrieť v priečinku Fotoalbum. Ďalšie texty budeme postupne zverejňovať.

 

 

 

Eva Šmelková

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Test, just a testTest, just a test

(mefskalk, 9. 5. 2017 0:37)

album

(Vlado, 17. 11. 2014 15:08)

Neskutočné čo sa všetko dá nájsť ohľadom Dobšinej, Rudo tvoja práca je neoceniteľná.

CHATA NA ČUNTAVE

(Vladimír Ďurovič, 24. 9. 2013 14:25)

Reagujem na poznámku p. Šmelkovej:"Ani túto chatu dnes na Čuntave už nenájdeme"....
Ale celkom iste ju nájdeme, však za posledné roky tam husto chodíme...je to chata p. Burgera

Re: CHATA NA ČUNTAVE

(Eva, 24. 9. 2013 20:03)

Vďaka za upozornenie, už som to opravila.

spomienka

(Rybárová Ema r.Dudrová, 24. 9. 2013 11:04)

Pri pozeraní na fotku Troch ruží sa mi vynorila spomienka na vojnové roky,keď v tej vozovni boli uložené mrtvoly vojakov,ktoré boli zabalené vo vreciach a potom boli pochované na kat.cintoríne v spoločnom hrobe,kde som ako dievča bola prítomná.Takéto spomienky nikdy nevyblednú.

Re: spomienka

(Rudolf Pellionis, 24. 9. 2013 18:24)

Musí to byť strašná spomienka na celý život.

Pánovi Scherman Ákos

(R. Pellionis, 5. 1. 2009 17:59)

Teší ma že ste navštívili moje stránky, ale po maďarsky pravdu povediac neviem. Nemecky by sme sa dohovorili skôr.

schermannakos@gmail.com

(Schermann Ákos, 5. 1. 2009 17:42)

Ja viem velmy trošku po slovenski.
Mám dobšinské fotográfie a portreti dobšinské členy.
Možem pisať e-mail po maďarsky?

Poznámka

(Ing. Jozef Leffler, 11. 12. 2008 23:19)

Tieto fotografie ma zaujali, skúsim ich dôkladnejšie prezrieť, či niekoho nepoznám. Zatiaľ som si takmer istý, že na poslednom obrázku prvý zprava je pomerne dosť významná osobnosť Dobšinej pán LADA, riadieteľ základnej školy pred p. Balážikom a zástupca riaditeľa SVŠ a ten malý chlapec je jeho syn Igor Lada - môj spolužiak a kamarát/žije v rožňave - logopéd/.