Choď na obsah Choď na menu
 


                               BULINERČINA -   TOPSCHRISCH
                                          ( Zachráni sa uvedené nárečie ?)

 

     Na týchto stránkach boli už uverejnené viaceré fakty o Dobšinskom nemeckom nárečí, známom ako BULINERSKÉ, správne pomenované TUPSCHRISCH.(Píše sa však Topschrisch a vyslovuje tupšriš ).  Konkrétne v nasledovných príspevkoch :
 
- Dobšinské nemecké nárečie.
- Bulineri etnografická štúdia o dobšinských Nemcoch.
- Luxov slovník – výber výnimočných slov používaných v Dobšinej.
- Samuel Pellionis – dobšinský spisovateľ a básnik
 
     Mnohokrát som sa zamýšľal nad osudom nárečia Topschrisch a to najmä nad faktom, či je uvedené nárečie odsúdené na absolútny zánik? Na druhej strane si kladiem otázku, kde inde ako v Dobšinej by sa mala vynaložiť snaha na zachovanie tohto nárečia.
 
    Pravdepodobne do budúcnosti sa zachová v písomnej forme najmä v týchto dielach :
 
- Autor : Samuel KLEIN, v knihe : Topscher Gatscholper.
- Autor : Juraj Valiska, v knihe : Nemecké nárečie Dobšinej.
- Autor : Julius Lux, v knihe : Wörterbuch der Mundart von Dobschau.
- Autor : Samuel Pellionis v knihe : Topscher Gakrokel.
 
     Samozrejme predpokladám, že to nebudú jediné zdroje nárečia Topschrisch, pretože medzi obyvateľmi Dobšinej, najmä u staršej generácii je množstvo prepisov rôznych diel, od rôznych autorov. Vychádzam z toho, že aj ja vlastním písomnú formu divadelnej hry od môjho starého otca Samuela Pellionisa : Múdry baník – DER GASCHAITA HAJER.
 
     Pokiaľ sa týka gramatiky samotného nemeckého nárečia, je do istej miery odlišná napríklad medzi autormi:“ Juliusa Luxa, Samuela Kleina, alebo Samuela Pellionisa. Nie to je to  podstatné. Podstatná je však výslovnosť, ktorá je jedinečná a nenapodobiteľná, ktorá sa starnúcim obyvateľstvom vytráca a fonetika tohto nárečia pravdepodobne úplne zmizne, prípadne bude zachovaná na zriedkavých fonetických záznamoch prekladov, prípadne na zachovaných jedinečných záznamoch fonetických, unikátnych pesničiek v tomto nárečí.
 
     Istá iskierka nádeje vo mne skrsla po obdržaní emailovej správy, v ktorej mi píše mladík z Bratislavy, ktorý má rodové korene v Dobšinej. Doslovne píše „ kto ovláda nemčinu, môže si veľmi rýchlo osvojiť bulinerské nárečie“. Dokázal to svojim písmom, škoda že som ho zatiaľ nepočul naživo. Osobne keď aj ja nahovorím niečo v Topschrisch nárečí, sám sa potom počujem, zisťujem, že už žiaľ nemám tu pravú výslovnosť a čosi tomu chýba. Je teda istá nádej iba v úplne mladej generácii, ktorá má ešte schopnosť absorbovať fonetiku tohto nárečia a to v hodine dvanástej, pretože v Dobšinej žije doslovne iba zopár ľudí, ktorí tú správnu výslovnosť ešte majú.
 
     Vidím ako jedinú možnosť podchytiť úplne mladú generáciu v Dobšinej, na základe dobrovoľnosti, a to najmä tú, ktorá má základy nemčiny, aby si vypočuli reč v nemeckom nárečí Dobšinej, od osoby, ktorá to ešte ovláda. Ideálne by bolo, keby boli možné vyučovacie hodiny v tomto nárečí. Ale to je asi len moje zbožné prianie.
 
     Pokiaľ bude v Dobšinej vôbec vôľa na zachovanie tohto nárečia, v prvom rade by sa o to mali zaslúžiť tieto zložky :
 
- Miestna organizácia Karpatskonemeckého spolku v Dobšinej.
- Centrum voľného času DaM Dobšiná.
- Základná škola v Dobšinej.
- Dobrovoľné osoby ovládajúce nárečie Topschrisch.  
 
     Možno nebudem jediný, komu ešte záleží na zachovaní histórie Dobšinej, a to práve v tomto vyššie uvedenom jazykovom podaní, teda zachovania nárečia. Osobne by som bol rád, keby tieto moje riadky padli v Dobšinej  na úrodnú pôdu. Nie je však už po príslovečnej hodine dvanástej ? Bude vôbec záujem? Zachráni sa uvedené nárečie?
 
     Na záver by som rád uviedol celú báseň od Samuela Pellionisa : Die Mottersproch – Materinská reč, ( o 16-tich veršov) ktorú napísal v roku 1913, ale pretože je dosť dlhá, uvádzam aspoň na ukážku iba prvý a štyri posledné verše tejto básne v pôvodnom Topschrisch znení a pokúsim sa tieto verše aj adekvátne, voľne, teda nie doslovne preložiť.
 
Die Mottersproch
 

Von olln Sprochen of der Belt

Klingt uns keena net so scheen

Bie die Mottersproch, die ´s Harz erhelt,

Und am pesten zu vorstehen.

 

 

Ach Topschersproch bie klingst du schén

Bie der scheensta Oagelton,

Ich kon dos och goar net vorstehn

Bie man onders reden kon.

 

Du klingst as bie  der Engel Choar,

Bie ihr himmlisches Gapet,

Nor tit mer Lead, doos benich bear

Noch en der Topscha dich vorsteht.

 

Doch sillt ich, bos leicht meeglich

Vleich noch a Kenich bearen,

Denn boll ich streng mein Volk pufehln

Die mussen Olla topschrisch learn. 

 

Vor dos ruf jeder Topscher aus:,
Hoch leb die Topschersproch!
Holt sa en Eahren jedes Haus
Unser olta Mottersproch!
 
Reč materinská
 

Zo všetkých rečí na svete

nám najkrajšie práve ona znie,

reč materinská, čo hojí srdce pohnuté,

a najlepšie jej rozumie.

Ach Dobšinská reč, znieš ty krásne,

ako najkrajšie tóny organu,

na druhej strane človek žasne,

ako možno hovoriť reč inú.

 

Ty znieš ako anjelský chór,

ako nebeské modlenie,

len mi je ľúto skôr,

že ťa málokto v Dobšinej rozumie.

 

Keby sa splnilo moje prianie,

a ja by som sa kráľom stal,

vydal by som nariadenie, 

aby každý Dobšinskú reč ovládal.

 

Preto nech každý Dobšinčan zvolá:,
ži na veky naša Dobšinská reč! 
Zachovávajte ju v úcte doma,
reč materinská nebuď nikdy preč!
 
 
V Košiciach 1.3.2010       Rudolf Pellionis   
  
 

Komentáre

Prehľad komentárov

Oprava ciest

(Igor, 20. 4. 2010 20:33)

...peniaze ,penize,penezi,lezia na zemi.Len sa zohnut.
Som zvedavi,kto z kompetentnych za mesto Dobsina sa zucastni 5.maja 2010 Konferencie na rozvoj regionov Slovenska v Banskej Bystrici. http://www.strukturalnefondy.sk/aktuality/&id=525
Druha moznost,ako prist k financiam je pritlacit statom riadenu Spravu jaskyn a mat prijem z kazdej vstupenky do Ladovej jaskyne.Ved cesta a aj pozemok vstupnej budovy patri Dobsinej.Nie obtazovat turistov vyberanim poplatkov za parkovanie auta...to sa dnes uz nenosi.Ale priskrtit statnu firmu.Zariadit konecne,aby sa peniaze zarobene v regione ,neprelievali niekde inde,ale ostali doma.
Mesto Dobsina mala uz v stredoveku vysady kralovskeho mesta,preco by nemala byt vynimocna aj dnes.Zial uz vynimocna zacina byt.Ale v inom.

Re : Zoznam

(R. Pellionis , 20. 4. 2010 8:39)

Igor, tá cesta ku Ľudovej záhrade, to je hotový tankodróm. Keď tam náhodou idem, manželka na mňa vždy hundre, že načisto rozbijem auto. V Lányiho hute som dávnejšie nebol, asi tak 3, alebo 4 roky, ale tá cesta bola vždy v zúfalom stave. Neviem ako vyzerá teraz. Keď na všetko treba peniaze, peňeži a peníze a tých žiaľ niet.

Zoznam

(Igor, 19. 4. 2010 23:08)

Zoznam ludi ovladajucich Tupschrisch som ti poslal na Tvoj e-mail.

Zoznam

(Igor, 19. 4. 2010 13:08)

Zoznam sa mi nepodarilo poslat,pretoze mi blbne skener.Verim vsak,ze ten zoznam nejako poslem.Smutno mi je zo zanedbanych a totalne rozbitych ciest a ulic.Hlavne smerom k Ludovej zahrade,ale aj k Lanyiho hute.Mesto hlada opravu v nejakej pozicke z banky.Ale cesty neznicili obyvatelia mesta,ale konkretny podnikatelsky subjekt,ktory tazkymi vozidlami jazdi po uliciach mesta.Ani jestvujuce cesty nie su dimenzovane na tazky transport.Zda sa,ze aj vyberove konania na udrzbu a opravu komunikacii bol "lacny Jozko" a vysledok je vidiet.Myslim ze kazdy v zahranici zijuci Dobsincan sa bude chciet pozriet aj za mesto a nebude navstevovat len miestne pohostinstva,ktorych je v poslednej dobe nejako vela.Z toho mi je smutno.

Re : zoznam

(Rudolf Pellionis , 19. 4. 2010 11:26)

Ahoj Igor. Zatiaľ som nedostal Tvoj e-mail, zoznamu ľudí, ktorí ešte ovládajú Tupschrisch. Veľmi by ma to zaujímalo. Tiež by ma zaujímalo z čoho Ti je smutno..... Viem si ale predstaviť.... možno. Tak pošli aspoň dve fotky z čoho Ti je smutno.

Pozdravuje Rudo.

zoznam

(Igor, 18. 4. 2010 15:22)

Rudko...na Tvoj e-mail ti posielam zoznam ludi,ktori este ovladaju bulinerske narecie.Snad si niekedy najdes cas a skontakujes sa s nimi a ozivis este viac svoje krasne clanky na tomto webe.
Mam aj par fotiek z okolia Dobsinej,ktore som fotil pred par dnami,ale tie radsej posielat nebudem.Je mi smutno....

Re : Este vacsi povzdych

(R.Pellionis , 14. 3. 2010 9:34)

Igor, bez nejakých dlhých slov. Žiaľ, čo si napísal, je krutá pravda.

Este vacsi povzdych

(Igor, 13. 3. 2010 18:14)

Je velmi pekne co by si chcel urobit pre zachovanie rodneho narecia.Ale dnes ,si myslism,ze je uz neskoro,zacat s vyucovanim a obnovovanim/vyucovanim bulinerciny v Dobsinej.Hlavne kto by to vyucoval.Ti co este toto zvlastne narecie ovladaju,maju predplateny listok na Pisli.
Suhlasim plne s Alanom Dologom....o Dobsinu a jej historiu sa najviac zaujimaju ti,ktori v Dosinej neziju.Dobsinu ovladli ludia,ktori nemaju dobsinske korene a presadzuje sa etnikum,ktore uz vobec o nejakom nareci..okrem svojho romskeho zaujem nema.

Re: Povzdych

(R.Pellionis, 4. 3. 2010 9:01)

Ahoj Alan!
Myslím, že si vystihol podstatu vo svojom komentári, prečo a ako sa stalo, že sa nemecká reč v Dobšinej vytratila. Má to hlboké korene v minulosti a napríklad aj moja teta Júlia Pellionisová, ktorá takmer nevedela slovensky, často vyslovovala vetu :" Der ferfluchta Hitler, dear hot uns gabrócht dós, bós bir itzt hoabn." v preložení : prekliaty Hitler, ten nám doniesol to, čo tu teraz máme. Myslela tým, že bola zakázaná nemecká reč a vlastne Buliner, bol takmer v Dobšinej považovaný v 50-tych rokoch minulého storočia ako nepriateľ štátu. Samotní Bulineri odsudzovali fašizmus ako taký. Je to vlastne prepojené s minulosťou, s dôsledkami druhej svetovej vojny. Na druhej strane si však neviem vysvetliť, prečo napríklad v Medzeve sa mladí doteraz rozprávajú nemeckým nárečím Mantácky, teda, že to tam ešte žije. V žiadnom prípade nechcem na tomto mieste rozpútavať nejaké vášne a polemiku, pretože v Dobšinej ako viem, vždy v minulosti Slováci, Nemci, ako aj Maďari dobre vychádzali, všetcia sa cítili ako Dobšinčania a v dávnej minulosti ovládali reč Topschrisch dokonca aj niektorí Rómovia. Alan, to čo poznáme z našej mladosti, si pravdepodobne dnešná mládež nemôže predstaviť ani vo sne. Aj z týchto dôvodov prinášam svoje príspevky na tieto stránky, aby som načrel do minulosti, pretože sa už žiaľ cítim byť pamätníkom starších čias. Žiaľ, uvažujem aj o tom, či práve tento článok BULINERČINA - TUPSCRISCH nestiahnem z týchto stránok. Dôvod radšej ani neuvádzam. Ostáva už len veriť, že sa v Dobšinej nazbiera dostatok archívneho materiálu tejto reči, ktoré si budú ceniť možno nasledujúce generácie.

Povzdych

(Alan Dolog, 4. 3. 2010 7:54)

Ahoj, Rudko!
Prečítal som si Tvoj pekný príspevok a niekoľkokrát som si pri ňom vzdychol. Rudko Tebe patrí zlatá medaila za vytvorenie a udržiavanie tejto krásnej stránky. Tvoju-našu stránku navštevujú aj dnešní obyvatelia Dobšinej, ale určite si si všimol, že prispievateľmi spravidla nie sú práve oni,žiaľ, ale ľudia, ktorí v Dobšinej už nebývajú a len kvôli nostalgii, spomienkam, si otvárajú túto stránku a aj sem-tam niečím prispejú. Nechcem byť zlý, ale od ľudí, ktorí sa nezapoja do diskusie o rodnom meste nemožno dosť nádejne očakávať, že budú mať záujem osvojiť si bulinerčinu. Ostatne sám konštatuješ, že tento jazyk nemá budúcnosť.
Moji rodičia, hlavne otec vedel po bulinersky (mamka hovorila čisto nemecky) a rád som ho počúval. Mám nahrávku úryvku pesničky po bulinersky od neho. Pekná pamiatka!
Vieš prečo ja a určite mnohí moji rovesníci nevedia nemecky, či bulinersky? Môj otec pracoval v elektrárni. V tomto strategickom podniku mali komunisti veľké slovo. Bývali sme v elektrárenskej bytovke vo Vlčej doline (Bolzajf) a doma sme hovorili po nemecky. (Slovensky som sa naučil medzi deťmi).Nie dlho. Otcovi to zakázali, lebo inak by ho vyhodili z práce ako nepriateľa štátu. Pre prácu a bývanie rodičia obetovali nemčinu, bulinerčinu a aj maďarčinu. Navyše sa pamätám na to, že sme ako žiaci povinne chodili na ruské bojové filmy. Ovplyvnilo to aj hry s kamarátmi. Samozrejme, že sme sa hrávali na vojakov. Nikto nechcel byť ten, kto prehrá bitku, nikto nechcel byť Nemec. A tak som cez túto skutočnosť mal ako chlapec averziu na - v podstate rodný jazyk.
Až oveľa neskôr som pochopil, čo sa to vlastne stalo, ako aj mne ublížil hlúpy šovinizmus.
Na záver: keď som sa prvý krát dostal na devizový prísľub do Viedne, do nemecky hovoriaceho prostredia, stalo sa mi, že sa mi ako z nejakej veľkej hlbočiny postupne vynárala nemčina a bol som schopný trochu komunikovať. Keď som sa vrátil domov, stratilo sa to. V nemeckom prostredí som sa dokázal vrátiť do svojho detstva, to bol pozitívny šok, ktorý som tam zažil.
Mám knihu od nebohého p. Valisku "Nemecké nárečie Dobšinej". S autorom som aj o nej niekoľkokrát komunikoval a možno aj sme si boli trochu vzájomne užitoční. On mne určite :-). Jeho kniha je asi poslednou "konzervou" nášho nárečia. Konštatoval: ľudia urobia len to, z čoho majú prospech. Z bulinerčiny prospech už prestal byť, ba práve naopak. Ten, kto uznával bulinerčinu sa bral ako niekto, kto nenapreduje. Mnohých nositeľov jazyka deportovali, alebo odišli sami, niektorí vymreli, tí poslední nemali dôvod v tomto jazyku komunikovať. A tak ostala len prezývka, ktorú aj ja v práci akceptujem bez urážky: no čo je nové, buliner!

Re :záchrana nárečia

(R.Pellionis, 3. 3. 2010 16:15)

Evka, samozrejme že som si hneď otvoril stránky profesora Gustáva Mráza z Budapešti, vyzerá to byť precízne spracované, len pre mňa žial nie zrozumiteľné, pretože je to v maďarčine. Zaslúžilo by si to aj slovenský preklad, ale nemám predstavu, kto by sa na to vôbec zmohol. Ďakujem Ti za zmienku týchto diel v maďarčine. Ako píšeš v závere, že nárečie by bolo možné zrekonštruovať aj po úmrtí jeho nositeľov, myslím, že už sa tak v budúcnosti nikdy nestane a ostane mŕtvym jazykom. Vo svojom článku som chcel skôr vysloviť určitú nádej, že mladá generácia by mohla nájsť v sebe záujem o zachovanie tohto jazyka, teda bola to z mojej strany určitá výzva, ale tuším je to skôr boj s veternými mlynmi.

záchrana nárečia

(Eva, 2. 3. 2010 14:27)

Viem, že na záchrane nemeckého dobšinského nárečia pracuje Mestské kultúrne stredisko v Dobšinej. Minulý rok urobili zvukový záznam, ktorý načítala autentická nositeľka tohto nárečia. Ale nechcem písať namiesto nich, iste sa ozvú sami.
Ja by som tu chcela upozorniť tých, ktorých to bližšie zaujíma, na teoretické práce o dobšinskom nárečí, ktoré ho dokonale zmapovali. Multikultúrne prostredie Dobšinej totiž zrodilo významných jazykovedcov, ktorí sa venovali aj tomuto nárečiu. Ako najstaršieho spomeňme Gustáva Mráza, profesora v Budapešti, ktorý v roku 1909 vydal knihu A Dobsinai német nyelvjárás - stihni tu: http://mek.oszk.hu/06600/06658/index.phtml
A aj spomínaný Július Lux, profesor v Budapešti, napísal v roku 1938 teoretickú knihu Nyelvi adatok a délszepesi és dobsinai német nép településtörténetéhez. Takže netreba mať obavy: s týmito dvoma gramatikami, Luxovým slovníkom a zvukovými záznamami bude možné naše náračie v budúcnosti zrekonštruovať i v prípade, že nebude mať živých nositeľov