Choď na obsah Choď na menu
 


Desivý sen o Dobšinej

 

                                Desivý vianočný sen o Dobšinej
 
 
     Fakt, že mi osud Dobšinej nie je ľahostajný, ma máta dokonca aj vo svojich snoch. Nedá mi, aby som sa s vami o jeden môj presnívaný sen  z Vianoc nepodelil. Bol tak neskutočne živý, že keď som sa zhruba niečo pred piatou hodinou rannou zobudil, pamätal som si ho takmer celý, a z rozčúlenia som musel vstať, ako aj krátko na to sadnúť za počítač a proste hodiť ho  do reálu, aby nezapadol do zabudnutia.  Možno to bude návod ako s Dobšinou ďalej.
 
     Skôr ako sen začnem popisovať, musím spomenúť, že v mojom sne vystupovali výrazne najmä tri osoby a to Ondrej Priatka, Janko Slovák, s ktorým som sa ani pravdepodobne v živote nestretol no a nakoniec samozrejme ja, v úlohe "a teraz sa podržte", " DOBŠINSKÉHO PRIMÁTORA" , čo samozrejme neprichádza absolútne v reálnu úvahu.
 
     Celkom iste viem, že prvé ako som bol zvolený primátorom, som ako penzista prijal primátorský plat  tuším vo výške terajšieho primátora s tým, že 500 Eur som si ponechal a zvyšok som prispieval na účty exekútorov , ktorí likvidovali neplatičov vykupovali   takmer ruiny domov neprispôsobivých občanov v Dobšinej, ktoré sa následne búrali ako pod základnou školou a fakt sme poniže Dobšinej na lúkach nad Trtutzom vybudovali , ja neviem "osadu" alebo čo to bolo, kde boli premiestňovaní tí, ktorí sa do kože jednoducho nespratali, neplatili si dane, čosi ako LUNIK  IX, s tým rozdielom, že kto neplatil aj odtiaľ bol vyprataný a  hodne ďaleko od Dobšinej.
 
     Našej trojici na radnici t.j., J. Slovák, O, Priatka, ako aj mne ( okrem toho tam pracovalo ešte zopár pomocníkov) sa podarilo nadviazať úspešne  spoluprácu s bývalými DOBŠINČANMI v zahraničí a na Slovensku, ktorí mali a majú vplyv na dôležitých postoch v politike, priemysle a vede. Pomocou týchto ľudí  sa do Dobšinej pritiahla výroba ( prepáčte mi, aká to bola, to sa mi ozaj ani neprisnilo, ale viem že už sa z Dobšinej neutekalo za prácou preč.) S istotou viem, že sme presadili pri Dobšinskej ľadovej jaskyni parkované zadarmo a zrealizovali sme lanovku ku jaskyni.  Ďalší des a šok pre mňa, na Pišlu Alweg sa zveľadil, bola tam úplne moderná budova, miesto tých búdok, čosi ako hotel, a úplne suprové lyžiarske stredisko samozrejme s umelým zasnežovaním. Tu pomohli krajania z Rakúska a Švajčiarska.
 
     Čo sa stalo so samotnou Dobšinou? Tí ktorí tam nikdy nepatrili a nepatria, boli jednoducho vyhostení a boli preč!  Bolo to ťažké a veru nebola to úloha iba  na jeden rok. Nakoniec som za to aj doplatil životom a to ma vlastne prebudilo zo sna. Bolo to desivé, ale Dobšiná bola čistá, pekná a zlo bolo preč !!! To bola moja útecha. Cítil som, že budem mať svojich nasledovníkov a s tým som prebral do reality, že predsa to bol iba obyčajný desivý sen!
img_1179.jpg
 
Keď som v súvislosti s týmto článokom dostal poštu od Sonyi Peltzner z Calgary v Kanade a pripojila mi tento jej nádherný vianočný obrázok  z jej bytu, kde sú tri jedličky, pod obrázkom Dobšinej na stene, napadla ma istá paralela s osudom Dobšinej, ktorý sa týka aj toho sna.
 
Nuž teda,  keď dávno v minulosti Dobšiná  ešte prosperovala, boli v Dobšinej tri národnosti. Tá prvá jedlička veľká v ľavo, to boli Nemci. druhá menšia Slováci a tretia malá v pravo  Maďari . 
Ako to vyzerá s národnosťami v Dobšinej teraz? Nuž ponechám na posúdenie čitateľa ktorá  jedlička predstavuje Rómov, ktorá Slovákov? Tá tretia v pravo predstavuje určite zvyšok, teda Nemcov, Maďarov , prípadne iné národnosti. Keď sú takto pekne spolu nádherne žiaria a vytvárajú pekný celok. Ešte raz sa pýtam aký celok, akú budúcnosť si pripraví pre seba Dobšiná?  Je to len a len na ľuďoch, ktorí v Dobšinej žijú.  
 
 
V Košiciach 26.12.2012 Rudolf Pellionis    
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Radosť

(Semanová Helena, 18. 1. 2014 9:57)

Pán Rudolf,veľmi ma zaujal váš článok.Chodíme do Dobšinej, pomaly každé
tri mesiace.Máme tam priateľov -Peter a Janka Skubíkovci.Sú to veľmi
milí ľudia,preto verím,že väčšina obyvateľov Dobšinej sú dobrí a pracovití!
Škoda,že je to tak ďaleko z nášho bydliska!Veľmi ste ma zaujal svojimi
článkami a pripravujem sa,že všetko preskúmam.Je to veľmi pekný kraj!

Radosť

(Semanová Helena, 18. 1. 2014 9:56)

Pán Rudolf,veľmi ma zaujal váš článok.Chodíme do Dobšinej, pomaly každé
tri mesiace.Máme tam priateľov -Peter a Janka Skubíkovci.Sú to veľmi
milí ľudia,preto verím,že väčšina obyvateľov Dobšinej sú dobrí a pracovití!
Škoda,že je to tak ďaleko z nášho bydliska!Veľmi ste ma zaujal svojimi
článkami a pripravujem sa,že všetko preskúmam.Je to veľmi pekný kraj!

krásne a žiaľ ..fikcia

(Polubňakova Štefania, 29. 12. 2012 11:57)

Váž.pán Pellionis,mal ste krásny sen...škoda ale niekedy bolo doma krasne,každy tam rád chodil.Teraz sme tam menšina,všade čierno a prázdno,ked sa tam popozeram po meste je mi veľmi smutno..už mám tam len otca,aj ten musí byť stále zamknutý,lebo by to dopadlo zle,asi by ho ukradli aj s posteľou.Škoda, tá stará Dobšiná je už preeeč..

Re : Škoda že len sen..

(Rudolf Pellionis, 29. 12. 2012 10:52)

Milá Sonya, dúfam že sa nehneváš, že som pripojil Tvoju nádhernú fotku, ktorá desivý sen predsa trocha zjemnil a zmiernila a podmienila moju ďalšiu úvahu nad Dobšinou. Zasa to však bolo na ránom. Ja neviem mňa už asi z tej Dobšinej máta. :-)

Skoda, ze len sen .....

( Sonya Peltzner, 28. 12. 2012 3:59)

Dobry sen ! Rudko.
Ja si takto posnivujem s otvorenymi ocami - fantazia - a ta ma pre mna svoje kuslo.
Srdecne z Calgary