Choď na obsah Choď na menu
 


Výlet medzi ľudí do Dobšinej v roku 1950

 

      Vznik tejto stránky vlastne podnietil príjem jedného emailu, ktorý som dostal od Karola Kasanického, ktorý úvodom napísal :      

"prezerám si znovu a znovu Tvoju stránku a vynárajú sa mi spomienky na detstvo. V tých časoch žilo v Dobšinej hodne svojráznych ľudí, ktorí dotvárali celý kolorit mesta. Ak by ich dokázal niekto opísať bolo by to určite zaujímavé čítanie, aspoň pre Dobšinčanov. "

     Rád by som teda takýmto spôsobom pridal na tieto stránky spomienky Karola Kasanického a niektoré moje spomienky na ľudí, ktorí žili v povedomí Dobšinčanov a patrili neodmysliteľne k mestu. Chcem však vopred upozorniť, že mnohé naše spomienky sú vlastne z detstva a mnohé sú opradené iba niektorými dohadmi, alebo iba čo sa povrávalo. Preto pokiaľ by som sa týmto niektorých dobšinčanov prípadne nepríjemne dotkol alebo že by im to bolo nejako inak po nevôli, nech mi napíšu, verejne sa  tu ospravedlním a príslušnú stať odstránim. Takže ku samotným spomienkam nasledovné :    

Karol Kasanický :

"Spomínam si Sama Hanku, sepkalo sa medzi ľuďmi, že Nemci robili na ňom cez vojnu pokusy a dávali mu elektrické šoky. Nosil otcovi na hrob staré železo, aby mal čo robiť."

      

  Šamo Hanko,  bol ozaj svojrázna osobnosť najmä tým, že bol síce duševne chorý, ale miestami mal svetlé chvíľky a dalo sa s ním zaujímavo rozprávať pokiaľ sám chcel. Niekedy hovoril tak pútavo, že  sa ani nezdalo, že je duševne chorý. Túlal sa po Dobšinej a často ho bolo už z ďaleka počuť, pretože za sebou ťahal rôzne uviazané železá, hrnce a podobne, ktoré robili riadny rachot. Bol to inak plachý človek, ktorý sa vyhýbal všetkým konfliktom a pokiaľ ho niekto provokoval, bola jeho odpoveď často opakované : hej, hej, hej...... 

Karol Kasanický ( ďalej len Karol ) spomína ako ho Soráty  učil brúsiť nože. Viem o ňom, že mal veľa zaujímavých historiek a starú motorku. Dokonca o ňom vznikla aj pesnička :

" Soráty mal motorku,

na ktorej sa vozieval,

no bál sa na nej zapnúť trojku,

aby do šancu nenabral ....."

Ďalšie slohy pesničky mi už z pamäti vypadli.

  

   Karol spomína na Ľuda Lacha interbrigadistu zo Španielska ktorý mal na starosti ohňostroj počas prvomájových osláv. Jeho historky zo Španielska by boli tiež zaujímavé. Rozprával ich zväčša u Baníka pri dobrom pivečku. Pamätám že mal fúziská, ako vlastne starí dobšinčania nosievali.

- Fotograf a dokumentarista Šarkány. ( Kto by vedel k tomuto človekovi niečo pridať? )

 Karol spomína že dole na námestí býval bývalý cirkusový boxer s manželkou, ktorá trhala reťaze (Karol nevie meno a mne to zasa absolútne nič nehovorí.)

Ďalej uvádzam doslovnú stať z Karolovho emailu :

"Slávny hasičský zbor na cele s Kukurom, ktorý usporiadaval hasičské baly v Ľudovej Záhrade.

Kováč a všeumelec Chali Báči (Čali), asi skratka Charlie. Rozprával nám ako mu bolo v Amerike smutno a prišiel počas veľkej krízy domov. Americky šéf ho odrádzal, že keď odíde a vráti sa už ho nebude môcť znovu zamestnať. Odišiel na Slovensko, doma bola chudoba tvrdé roky tak sa vrátil. Hanbil sa isť pýtať prácu, zašiel do krčmy a šéf prišiel za nim, čí nechce isť pracovať. Povedal mu, že nemôže, lebo keď odchádzal, tak mu povedal, že ho už nevezme späť. Na to mu šéf povedal, že good worker ma u neho vždy prácu."

 

   Spomíname si na dobrosrdečnú starú pani "Čunges neny", ktorá predávala americké žuvačky. Zaťukali sme jej na Novej ulici na okno a prosili sme o vzácnu žuvačku, ktorú myslím predávala kus za jednu korunu. Pokiaľ si zoberiete že aj liter mlieka stál vtedy jednu korunu, alebo jedno pivo dvanástka bola za korunu, tak to bol dosť veľký peniaz. Žuvačka vtedy nebola v obchodoch vôbec, lebo to bola vtedy kapitalistická zbytočnosť, tak veru žuvačka medzi deťmi putovala z úst do úst. Najmä tam kde boli viacdetné rodiny.  

    

       Blága Mariška operná umelkyňa z Viedne, čo sa nahá kúpavala v Dobšinskom potoku. Pamätám, že ako deti sme tam chodievali z ďaleka ju pozorovať, bývala na "Hornom konci " Ale sme mali bázeň sa priblížiť, údajne vedela dobre vystrájať. Kolovali o nej historky, že bola " ľahká žienka " ale to zasa odporuje  tomu, že  ďalšia historka udáva že vraj keď jej istý mládenec dával milostné návrhy, jej odpoveď bola : "choď si zadrumbulovať na kobulinu riť " 

Ďalšiu stať kopírujem priamo z Karolovho emailu :

"Odborník na auta Baumgartner.

-Doktor Liška, ktorý trávieval leta na chate v Ľadovej. Keď za nim prišiel cigáň, ktorému sa nechcelo pracovať, nech ho vypíše poslal sestru k môjmu starému otcovi Baffymu po nože, že ho musí operovať a cigáň vyskočil cez okno. Cez vojnu údajne pri dobšinskej píle dal postaviť závoru a nápis, že v Rejdovskej doline je týfus. Nemci tam postavili stráž a žiadny vojak tam nesmel aby sa armáda nenakazila. Rejdovcania chodili do Dobšinej cez Pišel a vojne boli všetci partizáni. Liska chodieval na starej čiernej Fordke a hovorilo sa, že raz šiel opitý zo Stratenej na jednej serpentíne Dobšinského kopca sa prevrátil, niekoľko krát sa otočil a dopadol na kolesa o par desiatok metrov nižšie na ďalšej serpentíne a pokračoval v ceste domov.

Aj môj starý otec Baffy bol dobra figúrka s motorkou Zetka a z prúteným kosom na chrbte keď chodieval na salaš kupovať syr aby mohol robiť čerstvú bryndzu.

Švihák Soldos zo žrebčínu čo chodil do mesta na bričke a v zime na saniach. Jeho syn bol môj spolužiak a teraz ma v Rožňave autoškolu.

- obchodník Tratner, vzdelanec Libant.

Množstvo ďalších, na ktorých si už nespomínam. V Košiciach sa stretávam s Janom Liptákom, niekedy nás učil lyžovať.                          

Ďalej známy športovci ako Gejza Haak, a Zahoransky. Harmatha  Futbalista Opremcak. Pri futbale si spomínam na fanúšika pekára Skaloša."

       

       Pokiaľ sa týka pekára Skaloša, viaže sa ku nemu istá historka, je dosť pravdepodobné že je iba vymyslená starými  dobšinčanmi, niektorí vedeli byť často " škodoradostní a uťahovali si na cudzí účet. Takže o Skalošovi sa povrávalo nasledovné :  Jedného dňa keď miesil cesto na chleba, si riadne uhýňal z fľaše a pri tom to zajedal oškvarkami. Aj jedno aj druhé bolo dosť ťažké na žalúdok a tak sa stalo, že pri miesení cesta vy zvracal dosť veľký obsah svojho žalúdku do predmetnej cestovej várky. Čo s tým povedal si, veď to je škoda preškoda toľko cesta vyhodiť. A tak napiekol zvláštny chlieb, ktorý si označil zvláštnym znakom a tento upečený chlieb predával osobám, ktorých nemal v láske. Údajne ale táto várka chleba bola mimoriadne chutná a vydarená, pretože po čase prišli ku nemu takí počernejší občania a pýtali sa Skaloša, či už nepečie a nepredá im ten dobrý chleba s tými škvarkami. Vraj odpovedal, že to bolo iba na skúšku a musel by ho zdražiť, lebo škvarky sú drahé. 

Karol ďalej spomína :

Sodovkar Celar, mal meno aj na malinovkových fľašiach.

Maliar, učiteľ Palguta, ma obrazy aj na MNV.

Všetko to boli svojrázne postavy hodne na literárne spracovanie.

Tak sa mi to vyrojilo v hlave pri čítaní Tvojich stránok.

      

        Verím, že sme vynechali ešte veľa osobností. Zvláštnu a osobitnú stránku by si vyžadovali napríklad športovci, umelci a podobne.  Pokiaľ by niekto prispel niečím, alebo niektorým zaujímavým človekom z toho obdobia, rad to tu uverejním.

 

V Košiciach 30.júla 2007  Karol Kasanický a Rudolf Pellionis 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Eralaenu LENDER

(MRS DORA LEE, 18. 2. 2016 12:19)

Hea päev, iga teile kõigile
Kas olete äri mees või naine? Kas mingeid rahalisi stressi või mitte
vajalikud vahendid, et alustada oma äri? Vajad laenu likvideerida oma
võlad ja arved tasuda? Kas teil on madal krediidi skoor ja leida see
raske saada laenu kohalikud pangad ja muud finantsasutused
institutsioonides? Vajad laenu või rahalistel põhjustel, näiteks: Kui jah võtke meiega
Nende informatsiooni alla e-posti teel: financialsolution032 @ gmail.


E-post: financialsolution032@gmail.com

dr.orgbonucaspellcaster@hotmail.com

(nacey, 9. 1. 2015 17:17)

Dobrý deň, každý človek volám sa NACE bývam v CANADA.I chcete informovať vám všetkým, že je kúzlo koliesko, ktorý je pravý a skutočný. aj skutočný veriť v neho, pretože, aj neverou veriť, že to má husbmand sme com späť ku mne agian. ale potom, čo casting kúzla pre mňa Before ďalší deň my na vráť sa ku mne, a neexistuje žiadny iný kúzlo koliesko ako DR.ORGBONUCASPELLCASTER@HOTMAIL.COM ďakujem, to pre dr.ogbonuca kúzlo koliesko, že je veľmi pekný a láskavo.

Poznámka

(Ing. Jozef Leffler, 9. 12. 2008 0:18)

Chcel by som napísať pár poznámok k osobnostiam:
- sódovkár asi nebol Čelár, ale Thern/Čelár bol dentista/
- Miška Krivanského podľa mňa postrelil Samel báči/Kirschner/ vedúci dobšinskej dychovky a nie Lach. Samel báči v tej dobe ako dôchodca robil družstevného strážnika.
Osobností v Dobšinej bolo a je skutočne veľa, len nerozumiem, prečo sa tu spomínajú ľudia ako Skaloš a pod. Poznal som ho osobne a podľa mňa má miesto niekde inde. Bolo by dobré rozdeliť osobnosti na: osobnosti a "osobnosti". Ináč sa mi to páči.
Niekde v komentároch som čítal príspevok Igora Gecelovského a súhlasím s Tebou, Rudo, v našich mysliach si zachovajme Dobšinú takú, akú sme ju zažili - našu, krásnu, nezameniteľnú aj našich krajanov aby sme videli len v tom dobrom, veď v takom kraji bola radosť sa vôbec narodiť. Súhlasím aj s Igorom a plne ho chápem, lebo do starej našej Dobšinej sa už nedá vrátiť.
Prešiel som si aj oficiálnu stránku mesta a som z nej strašne sklamaný - neznalosť, nezáujem, suché súčasné fakty o ničom. Na Tvoju stránku, Rudo, sa veľmi teším a vrátim sa zas... Ďakujem

Re: Poznámka

(Jano Boroš, 6. 1. 2014 15:37)

Sódovkár na Jarkovej ulici sa volal Čellár. Ja som vyrastal v jeho susedstve
a spomenul som si i na firemnú tabuľu (pravdepodobne ešte s čias
Slovenského štátu) : Vojtech Čellár - výroba sódovej vody a limonády.

Thernovci bývali oproti cez ulicu. Pani Thernová tam bola iba zamestnaná spolu s p. Čiškovou a s jednou staršou pani, ktorú
sme volali Juliška-néni.

prosba

(Kristína, 16. 6. 2011 19:09)

Pán Rudolf,prosím ,nech Vás nenapadajú také myšlienky zmazať takú úžasnú vec ako sú Vaše stránky.Dokážem ich prezerať dookola a stále nachádzam v spomienkach niečo nové.Verím,že ich ešte objavia aj ďalší odídenci-rodáci,keď sa priučia práci s PC.Je to pre nás "pokročilejších" vekom ťažšie,ale stojí to za to,a pri trpezlivosti detí je to ozaj zážitok.

Re : poďakovanie

(Rudolf Pellionis, 14. 6. 2011 10:20)

Pani Kristína, ďakujem Vám za návštevu mojich stránok. Aspoň sa priučíte počítačovej zručnosti :-) Som veľmi rád, že sa Vám to páči. Dobre som urobil, že som tieto stránky nezmazal, mal som jeden čas to v úmysle spraviť. Svoje dôvody tu radšej ani neuvádzam. Ale ako vidím, vždy sa nájde časom človek, ktorého tieto stránky potešia, takže už len pre týchto ľudí z vďačnosti za milé návštevy a komentáre, ďalej pokračujem a pridávam, hoci viem, že niektoré moje články, sú mnohým "tiež" Dobšinčanom tŕňom v oku. Ale nech!!! Všetko čo tu je, sa do oficiálnych Dobšinských novín z určitých dôvodov nedá uverejniť :-)

poďakovanie

(Kristína, 13. 6. 2011 19:40)

Veľká vďaka za vaše stránky o Dobšinej, len nedávno ich moja dcéra objavila a tak sa teraz učím počítačovej zručnosti. Pri vašich rubrikách by som dokázala stráviť celý deň, je úžasné spomínať si na všetko čo sme v Dobšinej prežili . Ešte raz ďakujem a prosím pokračujte v tejto práci :)

Tivadár BURGER

(Vladimír Ďurovič, 28. 4. 2010 10:59)

Tivadár Burger, môj strýko bol známy autoopravár svojich čias, veľmi spoločenský, priateľský, ale doma tomu tak nebolo Ináč veľa urobil počas vojny ako kurier, ktorý nosil "poštu" pre odboj cez Čuntavu do Zakopaneho. Bol ziobrazený ako osobnousž vo filme "Három határ" kde okrem iného bolo vidieť aj jeho povestnú Tatru 57B, a smerovku Čuntava. Dodnes je chata na Čuntave majtkom Burgerovcov. /vnuka Tibora/

Re :Historky...

(R. Pellionis, 4. 12. 2009 15:37)

Peter, ďakujem Ti za nahliadnutie do týchto stránok a za pochvalu. Človeku to padne dobre. Pozdravuje Rudo.

Historky...

(Peter, 3. 12. 2009 18:05)

Moja mama pochadza z Rejdovej, je asi vo Vasom veku...tie historky o Dr. Liskovi a informovani nemcov ze v Rejdovej je "flek tyfus" som pocul od starych rodicov aj ja. Boli to kiahne maminej sesternice ,nasej susedy,Marie Brejcakovej /teraz Rogosovej/.Aj o tom ciernom "motore" hovorili... Inac Palgutove grafiky su aj na Rejdovskom "kulturaku" Pekne stranky...len tak dalej.

Pani profesorka Šarkányová

(Eva Šmelková, 19. 12. 2008 14:15)

Opravujem komentár celkom dole... Pani profesorka Šarkányová nebola manželkou, ale sestrou nášho pána obchodníka drogéristu. Nikdy sa nevydala. Viem to, lebo bola hrdá na to, že je rodená Šarkányová. Šarkányovci boli totiž dobšinskou nižšou šľachtou. Mali aj erb, v ktorom je zobrazený zelený drak, ako si požiera vlastný chvost. Podnikali v baníctve a hutníctve.

Opravujem

(Alan Dolog, 10. 12. 2008 20:03)

Rozležalo sa mi v hlave. Ten obuvník bol ujo Nebauer, nie Baumgartner. Býval na Zimnej ulici niekde nad Turzákom.
Myslím, že názov článku by sa mohol zmeniť na Dobšinské postavy a postavičky päťdesiatych rokov 20.storočia

Nadpis nešlo zmeniť

(R. Pellionis, 9. 12. 2008 9:31)

Keď som sa pokúšal zmeniť nadpis na osobnosti a "osobnosti" Dobšinej, jednoducho ma to pri vkladaní nepustilo a označilo úvodzovky za nepovolené znaky. Z uvedeného dôvodu som zmenil nadpis možno iba na trošku priliehavejší.

Re : Poznámka

(R. Pellionis, 9. 12. 2008 9:19)

Jožko máš pravdu, sú osobnosti a "osobnosti" ako v živote, tak aj v Dobšinej. Viem nie je to priliehavý nadpis a možno ho zmením práve na tie dvoje osobnosti a "osobnosti". Oboje totiž vytvárali kolorit pulzujúceho mesta, niektorí v kladnom zmysle a druhí zasa opačne. Ťažko tu spájať osobnosť napríklad MUDr. Lišku a "osobnosť" Šama Hanku. Ale ďakujem za každý komentár, veď ten dotvára tú našu pravdu. Jožko som rád aj preto, lebo vlastne teraz tomu dám ten správny názov :-)

Re : Môžem trochu tento zoznam doplniť?

(R. Pellionis, 7. 12. 2008 16:28)

Alan. tak tu si mi osviežil, niektoré momenty, ktoré mi už unikli. Tento príspevok by si zaslúžil samostatné pridanie. Dokonoca som objavil niektoré staré fotky, kde je napríklad pán Šarkányi. Škoda, že toto Tvoje doplnenie je iba v komentári. Výrazne to ale príspevok obohacuje. Ďakujem a pozdravuje Rudo.

Môžem trochu tento zoznam doplniť?

(Alan Dolog, 7. 12. 2008 7:12)

Tak, ako v každom meste, dedine, v Dobšinej boli postavičky pozitívne, aj negatívne:

Daduška - strašne zlatá vychovávateľka z materskej škôlky

Bunker Nela - celý deň bola v okne, každého zastavila, vyspovedala...Pod rukami mávala vankúš, aby ju netlačilo okno, keď visela z neho na ulicu.
Pomenovanie si vraj vyslúžila cez 2. svetovú vojnu, keď zakaždým poplachom, aj keď sa netýkal Dobšinej, utekala do bunkra.

Učiteľka p. Kračúnová - strašne svojrázna, zlatučká žienka, ktorá nám neodpustila naše tverde a kratke rečovanie cez prestafku.

Hodinár ...ale meno už neviem...taký malý čiperný pán, ktorý bol schopný opraviť aj storočné hodiny.Mal hodinárstvo na rohu ulice - niekedy sme sa na PUKASLIKOCH vozili z Pišla okolo neho.Dnes je to cesta ku základnej škole a k vleku.
Pukaslik: drevená svojpomocne vyhotovená sedačka, na ktorú sa pripevnili qvinťáky - korčule s upevňovacím šróbom. Robil som ich aj svojim deťom, ale namiesto gvinťákov som použil oceľový L profil.

Trattnerovci, ktorý mali obchod - textil, galantéria na námestí oproti mestskému domu. Dožili v Rožňave. Veľmi milí a veľmi inteligentní židia, ktorí okúsili nenávisť a zlobu tohoto sveta. Vy ste ich už spomenuli, ale nemenovali ste aj jeho pani :-), ktorá si zaslúžila tiež pozornosť.

Ešte spomeniem Schwirian néni, ktorá učila deti hre na klavír. Bývala na Letnej ulici pod obuvou.

Trochu vás opravím: Baumgartner báči bol obuvník na Zimnej ulici. Strašne inteligentný a milý pán, ktorý vedel opravič baganče určené takmer na vyhodenie.

Burger Tivadar - to je ten odborník na autá, čo mal dielňu pod elektrárňou. Dodnes spomínam, koľko starého motorového oleja sa vylievalo z okien za dielňu! Tam to musí byť naozaj stará záťaž...(som profesionálnym ekológom).

Manželia Šárkáňovci
on - bystrý chlapík s výraznou bradou číhajúci vo svojej drogérii na rohu ulice na zákazníka, vášnivý fotograf a športovec. Jeho manželka, stredoškolská profesorka, mimoriadne výrazná osobnosť so schopnosťou prekuknúť človeka s rontgenovými očami, jedna z najlepších "dobšinológov" svojich čias. Každého poznala, vedela všetky dobšinské jazyky, chotáre...veľmi inteligentná pani, ktorá dožila vysoký vek v Rožňave.

Baba - (pôrodná asistentka) , veľmi obetavá žena, ktorá priviedla na svet kopu dobšinčanov. Práve ona vraj odhalila Šmelku ako účastníka přerovskej tragédie tým, že poznala zlaté náušnice, ktoré priniesli Šmelkovci ako dar na krstiny pre dievčatko v rodine. Náušnice patrili jednej z obetí masakru. Od tej doby sa Šmelko ľudí stránil, na sklonku života odišiel do Popradu, kde umrel a vraj nemá tam ani hrob. Myslím, že nebol sám z asistujúcich, čo už nenašiel pokoj na tejto Zemi.

Ešte poznámka na záver: starý Lach si totálne pokazil svoju reputáciu na sklonku života, keď ako strážnik zemiakového poľa postrelil tuším troch chlapcov, ktorí si krátili cestu cez toto pole z Banského jazera. Medzi nimi bol môj spolužiak a kamarát Mišo Krivánsky, ktorý má broky ešte dnes v oblasti chrbtice. Za tento čin NEBOL odsúdený. Ostatne: niet sa čo čudovať, ani strelci od Přerova neboli odsúdení.