Choď na obsah Choď na menu
 


 

 

Dobšinské slovenské nárečie

 

      Napriek tomu že nie som žiadny jazykovedec, ani sa nejako zvlášť nezaoberám  problematikou nárečí,  predsa ma podnietil jeden email od  Mgr. Rožaiho, ktorý  mi len pripomenul, že dobšinské slovenské nárečie je akési zvláštne a odlišuje sa od okolitých nárečí  obcí ako sú Vlachovo, Vyšná Slaná, či Rejdová. V jednom príspevku pani Valentková z Dobšinej  dokonca navrhla, že by bolo vhodné vytvoriť  slovník dobšinského nárečia, kde pripomenula niektoré zvláštne slová ako šnoptychel – vreckovka, biglajz – žehlička a ďalšie.                        

 

     Ako som už uvádzal na svojich stránkach v „menu " Dobšinské nemecké nárečie  že:  „Dobšiná sa v minulosti vyznačovala tým, že bola troj- jazyčná podobne ako kedysi Bratislava,  t.j. že sa tu bežne hovorilo slovensky, maďarsky, nemecky. Dá sa povedať, že všetky tri jazyky v Dobšinej mali svoj pomerne vlastný dialekt, značne sa premiešavali a vzájomne si vtláčali pečať, ktorá ich charakteristicky poznamenávala. Napríklad slovenčina vyznievala voči okoliu pomerne tvrdo“. Môj osobný názor  je, že práve tú tvrdosť  dobšinskému slovenskému nárečiu dala kedysi v minulosti práve nemčina, rsp. nemecký dobšinský dialekt Tupschrich (poniektorí  to poznajú ako bulienerčina). Je totiž známe, že pred  Druhou svetovou vojnou, obyvateľstvo v Dobšinej  ovládalo ako nemecké , tak aj slovenské nárečie. Spisovne sa tu veľmi nerozprávalo a to ani v nemčine ako ani v slovenčine. Bolo to len výnimočne v úradnom styku a v bežnom živote , teda pokiaľ ešte aj ja pamätám  v rokoch 1954 ako deti sme na ulici vôbec spisovne nehovorili. Uvediem príklad najprv v spisovnej slovenčine  a preložím to ako by sme to boli povedali slovenským nárečím v Dobšinej  pričom zvlášť tvrdo vyslovené podčiarknem. Príklad  :

 

Poďme sa niekde hrať , kde by nás nikto nenašiel.  -   Podme se dakde bavyt, de by nas nychto nenašol.

 

     Príkladov by bolo možné uvádzať do nekonečna, proste  v tejto kratučkej ukážke som chcel iba poukázať na podstatný rozdiel, medzi spisovným slovenským jazykom a dobšinským slovenským nárečím, ktoré je veľmi svojrázne a zaujímavé. Musím však podotknúť, že samotné pôvodné slovenské dobšinské  nárečie , ktoré sa používalo okolo rokov  1950  minulého storočia, začína meniť svoj ráz, ktoré je zapríčinené migráciou obyvateľstva a prisťahovaním obyvateľstva z iných oblastí Slovenska, rsp. okolitých dedín Dobšinej. Ešte aj v dnešnej dobe možno stretnúť mladých  ľudí v Dobšinej, ktorí takýmto pravým dobšinským nárečím rozprávajú,  ale to pravé „ orechové „ je vtedy, keď aj ich rodičia, sú rodáci priamo z Dobšinej, rsp. aj ich starí rodičia.

 

     Ako som spomenul veľa slov bolo prebraných z nemčiny. Príkladom je napríklad že mnohým je známy  Štenpark  - vie sa že sa jedná o jednu časť mestečka Dobšinej , prípadne aj vŕšok  a samotný Štenpark  je v preklade kamenný vrch. Iste je známe aj slovo gryndel  je to v preklade  -  pozemok. Teda  mohli by sme konštatovať, že určitá časť slov je prevzatých z dobšinského nemeckého nárečia, ale tvarovali sa tu slová čisto slovenské, ktoré pravdepodobne starí dobšinskí Nemci vyslovovali tvrdo ako napríklad samotné slovo tvrdé – tverde . Je známe že cudzincom sa zle vyslovujú spoluhlásky v slove za sebou a tak tam vkladajú samohlásky, čo je v mnohých slovách  aj v slovenskom dobšinskom nárečí. Budem rád, keď v prípadnej diskusii pribudnú nejaké zaujímavé slová, ktoré by som prípadne v tomto článku doplnil.  

                                       

V Košiciach 19:3:2008  Rudolf  Pellionis

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

historia

(Miroslav Graff, 21. 12. 2011 18:26)

Na Čungesnéni si dakto pamätá?

Re: historia

(Vlado, 1. 12. 2015 19:00)

Čunges néni bola p. Júlia Čišková

nárečie

(Kristína, 21. 6. 2011 9:14)

Načerpaj mi bobu do šerpenky,pohlipem a pojdem muhenky pozberat......
vylej z ročky do bočky
.....

oprava

(Tina, 20. 6. 2011 17:39)

asi to ozaj malo byť bambuhom,už sa to mieša....

Re : Nárečie

(Rudolf Pellionis, 17. 6. 2011 12:41)

Hehe, to tak povedať niekomu z Blavy, tak čumí ako puk :-).
Ale myslím že by som napísal bambuhom. Či sa mýlim ? Mne už tota dobšinčina dajak z gebune kape het, čim dalej tym vecej. :-)

Nárečie

(Tina, 16. 6. 2011 18:56)

Navarili bambuchom fišlébert a fégulain a išli grule kopat.....
Gambač jeden,šitko len sebe grabal....
britka bula, taka drembelica.....

narečove vety

(Juraj Garan, 2. 4. 2011 20:55)

Stavaly sme džomb z brilov pod čurbelov v Bolzajfe.

Ked som bul na Hopku vletela mi muha do uha.

Bul som na radnom dome za rychtarom.

momozem (z)

(Ado, 22. 11. 2009 11:55)

Viem kde byva,byvam od nej o 4 domy.Ak chces zavolajmi na mobil tel.č:0902896549.Pomozem (z)""""""""""""""''nezabudni na (z)prominmmmmmmmmmmh

Pomozte hladat

(Zora, 24. 8. 2009 0:07)

Dobry den, hladam rodisko mojej babky. Nepametam si nic, okrem toho, ze hovorili "cengveny" namiesto "cerveny" a "jezyk" namiesto "jazyk". Pomoze niekto?
jafamily@centrum.cz

Re : mladosť

(R. Pelliomis, 14. 6. 2009 10:59)

Igor, tá veta by si zaslúžila byť v menu : DOBŠINSKE REČOVAČKY. Pokiaľ sa týka tajuplnej tety Bunkernely, tá by si asi zaslúžila osobitný príspevok. Tí starší s ňou mali dosť zážitkov.

mladosť

(Igor L A D A, 14. 6. 2009 7:29)

V mladšom v školskom veku, keď som býval v Dobšinej bola pre mňa veta viet:
Hona tele Ty uteka,
ta nech uteka, ma de.
a tajuplná osoba teta Bunkernela (ak si dobe pamätám
Pozdravujem

:-) NAHLIPAL SOM SE BOBU

(R. Pellionis, 19. 12. 2008 17:08)

Pani Šmelková, čítam Váš komentár už asi po piaty krát a vždy sa tomu hlipaniu bobu smejem. Dobre ma to rozveselilo. Tak veru do čistej slovenčiny sa to ani poriadne preložiť nedá :-) Určite by sa našlo takých perličiek ešte viac. Tak táto veta " Nahlipal som se bobu " zatiaľ určite tu vedie

Aj my sme ešte rozprávali nárečím

(Eva Šmelková, 19. 12. 2008 14:33)

Spomínam si, že na základnej škole sme i my v šesťdesiatych rokoch rozprávali nárečím. Mám to tak zažité, že keď sa stretnem s kamarátkou z detstva, tak v momente prejdem na dobšinčinu, i keď už nie čistú. My sme sa už s deťmi doma rozprávali spisovne a možno je to škoda. Neviem od koho som to počula, ale vraj sa raz jedna partia na Čuntave zabávala súťažou o najdobšinskejšiu vetu a vyhrala táto: Nahlipal som se bobu.