Choď na obsah Choď na menu
 


Fosílie (skameneliny) okolia Dobšinej

     Vážení čitatelia !
Sme si vedomí toho, že v  článku je veľa odbornej terminológie, ale veríme že čitateľov zaujme a rozšíri ich vedomosti o  baníckom meste Dobšiná. Pre vysvetlenie, uvádzame aj veľmi stručný popis toho, v akých horninových vrstvách sa fosílie (skameneliny) pri Dobšinej vyskytujú.

Geologická stavba okolia Dobšinej  sa  tvorila hlavne v prvohorách (v paleozoiku), v období, ktoré začalo pred 570 miliónmi rokov. V jeho vrchnom, mladšom období, ktoré poznáme ako obdobie karbónu a permu, sa tvorila aj časť horninového prostredia so skamenelinami.
    trilobit-weania-rozlozsniki-dobsina.jpg Obdobie karbónu sa začalo pred 360 miliónmi rokov a  bolo ukončené pred 290 miliónmi rokov. Proces geologickej stavby  pokračoval i v druhohorách  (mezozoiku), treťohorách (terciéri) a pokračuje i dnes (v kvartéri).
Vtedajšie územie bolo  morským prostredím s plytšími zálivmi a lagúnami, v ktorých žili rôzne živočíchy. V pribrežných častiach rástla bohatá vegetácia, ktorá mala veľmi výhodné podmienky pre svoj rast, pretože v ovzduší bolo oproti dnešku väčšie množstvo kyslíka. Rastliny a stromy dosahovali preto veľké rozmery.
V morskom prostredí sa usadzovali, zo zvetraných  hornín a nánosov riek, sedimenty. Z odumretých živočíchov sa  vytvárali vápencové polohy. Množstvo odumretej vegetácie sa usadzovalo v rašeliniskách a  bolo tiež splavované do mora.
Horotvorné procesy vtlačili tieto morské sedimenty do veľkých hĺbok, kde za vysokých teplôt a enormného tlaku podliehali rôznym premenám.  Karbonátové polohy boli premenené i na ložiská železných rúd s minerálmi siderit a ankerit, ktoré sa ťažili aj pri Dobšinej, najmä v lokalitách  Biengarten a  Massörter. Neskôr boli tieto premenené horniny zas vyzdvihnuté na povrch a vytvárali horstvá, ktoré poznáme v súčasnosti.

   skameneliny-spodneho-karbonu-v-dobsinej-papp-1915-s_109.jpg Fosílie – skameneliny v okolí Dobšinej sa nachádzajú v horninovom prostredí karbónu, ktorý  vystupuje hlavne na južných svahoch vrchu Gugl (Biengarten, Massörter), potom pod kameňolomom na azbest, na hrebeni Jeruzalemberg (hrebeň medzi dolinou do Lányiho Huty a Grindlom) a  v okolí Lányiho Huty až po Vyšný Hámor.
     Fosíliami z karbónu okolia Dobšinej, ich klasifikáciou a zaraďovaním, sa zaoberalo veľa paleontológov a geológov.
Jedným z nich, ktorý spracoval dovtedy známe údaje o fosíliách v okolí Dobšinej, bol
Papp Károly, ktorý ich zverejnil v publikácii:
Papp Károly: A magyar birodalom vasérc – és kőszénkészlete, Budapest, 1915
(Papp Karol: Zásoby železných rúd a kamenného uhlia Maďarskej ríše, Budapešť, 1915)

Uvádzame prehľad jeho údajov, tak ako sú v tejto knihe uvedené:
Geologický rez banským poľom Massörter, ako jednou z lokalít fosílií, je podľa Ahlburga (Ahlburg János: A felsőmagyarországi Érchegység érctermőhelyei, A m. k. Földtani Intézet Évkönyve XX. köt., 7. füzetben, Budapest, 1913)  nasledovný:
Nadložie vrstevného sledu  tvoria skoro vodorovne uložené ílovité bridlice, ktoré sú v hornej časti masívne so šošovkami čiernych vápencov. Pod bridlicami a súvrstvím pieskovcov leží ankeritové teleso, ktorého horná časť je panvovite prehĺbená.  Na okrajoch panvy klinovite vystupujú grauwacky (kavernózne karbonáty – pozn. prekladateľa), čo poukazuje na primárny pôvod prehĺbenín. Nadložné ílovité bridlice ankeritu obsahujú bohatú faunu. Prvú skamenelinu v Dobšinej našiel v roku 1855 Kiss Antal (Anton Kiss), ktorú Suess Ede (Eduard Suess) určil ako karbónsku a porovnal ju s bleibergským súvrstvím (Kúpele Bleiberg, Korutánsko, Rakúsko). Podľa Hauer Ferenc-a (František Hauer) sú dobšinské skameneliny porovnateľné s gaitalskými vrstvami Južných Álp  (Gaitalské Alpy sú na území Korutánska a východného Tirolska). Roku 1903 Gesell Sándor (Alexander Gesell) a Melczer Gusztáv (Gustáv Melczer) zozbierali množstvo vzoriek, ktorých faunu určil Frech Frigyes (Fridrich Frech) vysokoškolský učiteľ v Breslau (Vroclav, Poľsko) ako:
Griffithides cf. minor WOODWARD em. FRECH,     Griffithides Dobsinensis ILLÉS,
Euphemus Orbignyi PORTL,   Euomphalus pentangulatus SOW.,
Murchisonia Kokeni FRECH,  Myalina ampliata RYCKH. var. nov. pannonica,
Aviculopecten granosus PHILL.,   Aviculopecten Hoernesianus KON.,
Edmondia anodonta KON.,     Sanquinolites parvulus KON.,   Spirifer striatus MART.,
Spirifer integricosta PHILL.,   Spirifer trigonalis MART.,   Spirifer bisulcatus SOW.,     Spirifer duplicicosta PHILL.,    Spiriferina octoplicata PHILL.,  Retzia radialis PHILL.,
Athyris Roissyi ĹEv.,   Productus punctatus MART.,   Productus semireticulatus MART.,
Productus corrugatus M´COY,     Productus scabriculus MART.,  
Orthothetes crenistria PHILL.,     Orthothetes radialis PHILL.,  
Cyathophyllum pannonicum PHILL.,     Zaphrentis intermedia KON.
Všetky tieto druhy sú známe z horného oddielu spodného karbónu a sú uvedené na obrázkoch 32 a 33.
  skameneliny-spodneho-karbonu-v-dobsinej-papp-1915-s_108.jpg  Fosílie, nájdené v nadložných ílovitých bridliciach Massörter-u v chotári Dobšinej, sú faunou morského  pôvodu a sú typickými predstaviteľmi vyššieho horizontu spodného karbónu (spodnokarbónske tzv. noetschi vrstvy – Noetsch na území Gaitalských Alp).
Spomínané karbónske fosílie autor v súčinnosti s Dr. Lóczy Lajosom (Ľudovít Lóczy) a Semsey Andorom (Ondrej Semsey) zaradil do spodného horizontu vrchného karbónu a to na základe  fosílií Productus punctatus a Spirifer striatus. S týmto rozhodnutím  z časti súhlasil aj Fresch Frigyes (Fridrich Fresch), ale na základe všetkej známej fauny zaradil vrstvy do vyššieho spodného karbónu.  Treba poznamenať, že skameneliny zozbierali v minulosti viacerí páni: Gesell Sándor (Alexander Gesell), Illés Vilmos (Vihelm Illés),  Koch Antal (Anton Koch), Lőrenthey Imre  (Imrich Lőrenthey) a Melczer Gusztáv (Gustáv Melczer). Terebes-Fejérpataki Gessel Sándor (Alexander Gessel) na jar roku 1902 zozbieral z mestskej železorudnej bane Michaeli nádherné vzorky fauny, ktoré autor spolu s  Semsey Andorom (Ondrej Semsey) aj určil. Zbierka vzoriek fauny sa však medzi časom stratila a iba v jeseni roku 1915 ju autor objavil v múzeu m. k. Földtani Intézet (Maďarský kráľovský geologický ústav). Táto fauna je podľa jeho určenia z roku 1913 nasledovná:
Poteriocrinus crassus MILLER,  Productus cora D´ORB., Productus aculeatus MART., Productus punctatus MART. var. elegans M. COY, Productus elegans  M. COY,
Productus Jakovlevi TSCHERN., Spirifer trigonalis MART., Spirifer trigonalis MART. var. grandicostata M. COY, Chonetes strophomenoides WAAG., Carbonarca Semseyi PAPP n. sp.

V grauwackoch vystupujúcich v karbónskych ílovitých bridliciach sa miestami zriedka vyskytujú rastlinné zvyšky charakteristické pre vrchný karbón. Pod karbónskymi vrstvami diskordantne leží ankerit. Vrstva ankeritu je vylúhovaná, ale z niekoľkých vhodných nálezov možno usúdiť, že ankerit vznikol z typického koralového vápenca. Ankerit je miestami zmenený na čistý siderit a pravdepodobne táto zmena skryla aj pôvodnú vrstevnatosť. Smerom nadol ankerit prechádza do čím ďalej, tým viac vrstevnatých vápencov, na viac na spodku prechádza do krinoidového vápenca. Ahlburg konštatuje, že spodok  lagúny s uloženinami vápenca v povrchovej dobývke Massörter, nie je v súčasnej dobe dostatočne banskou činnosťou preskúmaná, tak ako je tomu v susednom Biengartene (Včelínci). Tu sa medzi vápence a bazálnu horninu vkliňuje hrubozrnný zlepenec, ktorý vo vápnitom tmele obsahuje dioritové okruhliaky. V hĺbke potom vystupuje diorit.

Autor vo svojej práci (Rozlozsnik Pál: Földtani jegyzetek Dobsináról, A m. k. Földtani Intézet jelentése 1913-ról, Budapest, 1914, 373-390 oldal
Rozložník Pavol: Poznámky ku geológii Dobšinej, Správy Maď. kráľ. Geologického ústavu z roku 1913, Budapešť, 1914, s.373-390)
hodnotí okrem iného aj rozdielne názory doterajších výskumníkov. Pri hodnotení veku sedimentárnych hornín upozorňuje na rozdiely v zaraďovaní podľa Ahlburga a Woldřicha, ktoré spočívajú v tom, že Ahlburg považuje diorit za najstarší horotvorný prvok a zaraďuje ho ako preddevónsky, kým Woldřich gabro (diorit) zaraďuje do najspodnejšieho karbónu (Dr. J. Woldrich: Geologische und tektonische Studien in den Karphaten nördlich von Dobschau, Prag, 1912). Obaja títo autori sa však zhodujú v tom, že horniny podliehajúce rôznemu stupňu metamorfózy – fylity, porfyroid, zelené bridlice, grauwacky a pod. zaraďujú k devónu.
Najdôležitejším záverom výskumu P. Rozložníka je vyjasnenie hodnotenia karbónskych sedimentov. Naproti chápaniu J. Ahlburga, zaraďuje do devónu bazálne zlepence a koralový lagunárny vápenec považuje za karbónsky.
Členenie dobšinského karbónu (Rozlozsnik 1914):
Bazálnou horninou je všade diorit, rovnako v mestských aj Coburgovských baniach Biengartenu.
Bazálny zlepenec
Vrstvy ležiace na diorite všade tvorí bazálny zlepenec miestami s dioritovými okruhliakmi. Zlepencová hornina okrem častých krinoidových stoniek obsahuje aj početné skameneliny, z ktorých sú jednoznačné Spirifer bisulcatus SOW. a Productus giganteus. Ide teda o stupeň visén spodného karbónu. Karbonátové horniny na spodku mestských banských polí (Massörter) sú ankerit, iným názvom kväder.
Vápence a tmavá opuka
V hĺbke banských polí nasadá na bazálny zlepenec tmavý vápenec o hrúbke dvoch metrov, na ňom leží tenšia vrstva sľudnatej, vápenitej, bridličnatej opuky so stopami po skamenelinách a až potom nasleduje sideritizovaný vápenec. V krinoidovom siderit-ankerite sa nájdu  i sľudnaté bridličnaté vrstvy, z ktorých v mestských baniach Biengartenu (Včelínca) alebo Jeruzalembergu pochádzajú nálezy Glyphioceras sp.  
V roku 1868 túto charakteristickú faunu zozbieral na Jeruzalembergu Kiss Antal (Anton Kiss), ktorú Suess Ede (Eduard Suess) určil ako: Receptaculites Oceani EICHW., Productus fimbriatus SOW. a  Camerophora Kissi SUESS.  Z vápencov pochádza Griffithides  Dobsinensis ILLÉS – prvý nájdený trilobit vtedajšieho Maďarska, ktorého našiel a aj opísal banský inžinier Illés Vilmos (Vihelm Illés) v čiernom krinoideovom vápenci na turistickej ceste vedúcej na Birkelnberg. Nad sideritizovanom vápencom je v banskom poli uložená najprv 2,5 m hrubá grafitická bridlica a potom krinoidový dolomit, z ktorého pochádzajú koraly. Podľa týchto  ich Ahlburg pomenoval ako korálove lagunárne vápence. V tomto  vápenci sa koraly vyskytujú zriedka, o to častejšie sa vyskytujú krinoidové  stonky.
Nadložné bridlice
geologicky-rez-dedicnou-st-ban-poliami-massorter-gugel_cast-sl-text.jpgNad  sideritovým telesom v štôlni Michal sú uložené tmavé a svetlé bridlice, ktoré okrem toho, že sú limonitizované, obsahujú početné skameneliny. Z týchto bridlíc pochádza veľká časť vzoriek fauny, ktorú spracoval Frech Frigyes (Fridrich Frech): 16 druhov pochádza zo Starého vrchu (maďarsky Öreghegy – Altenberg) resp. tam ležiacej bane Michal, ďalej z Mačacích dier (maď. Macskalyukak), 3 druhy z bane ležiacej na ľavej strane Malej Vlčej doliny a 1 druh z Dolného Včelínca

profil-metazomatickym-loziskom-zeleznych-rud-v-dobs-ban-poli-massorter.jpg
(maď. Alsóméheskert – Untere Biengarten).  Fauna morského pôvodu podľa členenia Frech-a  je predstaviteľom spodnokarbónskeho súvrstvia  noetschi, teda patrí do horného stupňa  spodného karbónu. Diskordantné uloženie týchto nadložných vrstiev, ktoré Ahlburg tak zdôrazňuje – je otázne.
Pieskovce a tmavé pieskovcové  bridlice
Nadložie súvrstvia tvoria pomaly sedimentované sľudnaté, kremité pieskovce bohaté na živce s vložkami charakteru rauwackov. V nich sú časté zvyšky fosilných rastlín Calamites, Lepidodendron charakteristické pre vrchný karbón.
Z hľadiska rozšírenia dobšinského karbónu, možno konštatovať, že tento vystupuje v dvoch pásmach:
karbón, ktorý bol predmetom Rozložníkovho členenia patrí k väčšiemu, južnému pásmu
trilobit-weania-rozlozsniki-dobsina---kopia.jpgseverné pásmo je okolo vrchu Gugel. V karbóne tohto pásma Woldřich na základe  výskytu Spiriferina octoplicata SOW.  stanovil spodný karbón a na základe Neuropteris flexuosa BRONGT. vrchný karbón.

Príspevok týchto autorov  k poznaniu geologickej stavby okolia Dobšinej je bez pochýb veľký a nemalou mierou prispeli k jej objasneniu.    

 

Košice – Rožňava október 2015                RNDr. Ondrej Rozložník
                                                                            Ing. Mikuláš Rozložník

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Dobšinský karbon.

(Štefan Meszároš, 18. 10. 2016 20:25)

O dobšinských skamenelinách by som mohol napísať knižku. Pokúsim sa tu zhrnúť v skratke, čo onich viem.

Skameneliny ma vžy zaujímali a preto som sa v roku 1975 rozhodol vyhľadať tieto najstaršie skameneliny Slovenska. Z literatúry som vedel, že v okolí Dobšinej sa v minulosti našli dokonca trilobiti. Pravdaže bez znalosti miestnych názvov som ani len netušil, kde mám hľadať. Začal som v okolí Laniyho huty. A skutočne sa mi vtedy podarilo nájsť v tmavej bridlici kus stonky morskej ľaliovky. Ďalší rok som chcel objaviť starú Rakúsovu lokalitu na Jeruzalembergu. Ale nikto mi nevedel povedať, kde ten vrch je... Až starý lekárnik mi to prezradil. A objavil som tam aj trilobity. Jedného máte na obrázku tu v článku. Ďalšie sú na obrázku v Encyklopédii Slovenska pod T. V roku 1979 sme spolu s mojou ženou a s ďalšími vedúcimi PIPEXu (Pionierska prirodovedecka expedicia ), založili detský tábor v Lániyho hute a robili vykopávky na Jeruzalembergu. Nazhromaždili sme nádherný materiál skamenelín, ktorý neskôr spracovala Dr. M. Vaňová z GÚDŠ Bratislava v práci: VAŇOVÁ, M. 1987: Paleontological characteristics of some species from
the Jeruzalemský vrch mountain near Dobšiná.
Západné Karpaty,
séria paleontológia
12
: 47–68.
Neskôr sa skamenelinám z Dobšinej venoval môj študent Rudolf Koubek, vo svojej diplomovej praci : Koubek, R. 1992: Úvod do štúdia stratigrafie karbónu v okoll Dobšinej. Masters thesis, Comenius University in Bratislava.

Môj nález arachnida, z lokality Brezinky bol taktiež publikovaný v práci: Matúš Hyžný a Štefan Józsa a Jason A. Dunlopb and Paul A. Seidenc - A Fossil Arachnid from Slovakia: The Carboniferous Trigonotarbid Anthracomartus voelkelianus Karsch, 1882

Z Breziniek spracoval moje nálezy V. Sitár v práci: Sitár, V. & Čapo, J. 1999: Karbónska flóra z magnezitového ložiska Dúbravský masiv. Mineralia Slovaca 31: 525–528.

V súčasnosti sa stále dobšinskými fosíliami zaoberám, pretože predpokladám, že sa medzi nimi stále ešte nájdu pre vedu nové druhy.




Fosilie

(Stefan, 20. 5. 2016 21:19)

Dobry den
Neviete ako vyzera vyskum tychto fosilii v sucastnosti. Konal sa nejaky zber?

Re: Fosilie

(R. Pellionis , 27. 5. 2016 12:27)

Lokalita, v ktorej sa vyskytovali predmetné skameneliny, bola už v minulosti úplne vyťažená a tak dnes možno nájsť iba zvyšky karbonátového horizontu kde sa nachádzali, ďalšie nálezy sú tak dosť otázne.
V súčasnosti sa s problematikou zaoberá Prof. RNDr. Peter Holec, PhD., ktorý je aj autorom knihy: "Skameneliny Slovenska a ich ochrana"
Okrem toho sa v problematike možno skomntaktovať na:
Slovenský paleontologický klub pri PrF UK Bratislava, bližšie: www.paleoklub.sk