DOBŠINÁ od Dobšinčana

Najznámejšie  nerasty okolia Dobšinej

Človek už od dávnych dôb vedel účelne využívať rôzne horniny, rudy či nerasty na výrobu rôznych nástrojov. Pre ilustráciu spomeňme iba skutočnosť, že všetky historické stavby by nemohli vôbec vzniknúť bez prírodných materiálov – rôznych hornín či nerastov. Niektoré krajiny majú svoje „národné kamene“, ktoré ich
charakterizujú a niektoré nerasty vďaka svojmu vzhľadu a vlastnostiam patria k drahokamom, či polodrahokamom.

Drahokamy a iné šperkové kamene sprevádzajú človeka už od začiatku jeho dejín. Ale aj iné nerasty pre svoje fyzikálne a chemické vlastnosti mali vždy veľký význam vo vede a technike. Je samozrejmé, že záujem o nerasty sa sústreďoval do oblastí, v ktorých bol ich výskyt najmasovejší a najrôznejší. O skutočnosti, že okolie Dobšinej patrí k takejto oblasti svedčia viaceré dôkazy, napr. aj to, že odtiaľ boli po prvý raz opísané niektoré nerasty. Podrobnejšie o nerastoch, ktorých nález sa vzťahuje k Dobšinej informuje publikácia „Banské mesto Dobšiná“, ktorej druhé vydanie vyšlo v roku 2013, kde je popísaných 129 rudných a nerudných minerálov z nerastných surovín a hornín. O tom, že sa na túto oblasť sústreďoval záujem prírodovedcov, odborníkov a iných bádateľov už od staršieho času, svedčia aj záznamy v odbornej literatúre či časopisoch.

Tak napr.: Franz Ernest Brückmann v roku 1727 (podrobnejšie na inom mieste tejto stránky) uvádza, že tu existujú pekné bane na meď a železo, ako aj výskyt „čiernej sklenenej hlavy“ (Schwartze Glass-Kopf, čo je v podstate variant limonitu), rumelky (Cinnober) a azbestu (Asbestum). Ignác Born v roku 1770 predkladá pomerne podrobnú štúdiu o nerastoch, horninách a rudných žilách okolia Dobšinej. V roku 1817 uvádza K. A. Zipser kobaltín z náleziska Gugel. (Zipser, K. A., 1817: Topographisches mineral. Handbuch von Ungarn, Oedenburg). Gustáv Melczer v roku 1896 popisuje baryt z náleziska Maasörter. Ten istý autor v roku 1907 v publikácii (Eisele, G. ed.: Gömör és Borsod vármegyék Bányászati és Kohászati monografiája, Banská Štiavnica, 522-532) udáva z okolia Dobšinej 55 druhov nerastov. Herčko, I., Autor knihy o nerastoch Slovenska (Minerály Slovenska, Martin,1984) udáva z Dobšinej 47 druhov a vyššie spomínaná publikácia o Dobšinej 129 druhov. G. Halahyjová-Andrusovová, ktorá sa zaoberala mineralógiou zrudnenia v okolí Dobšinej v rokoch 1953 až 1965 významne svojim výskumom prispela k poznaniu mineralogického zloženia rudných žíl. Výsledky publikovala v množstve prác. Počet nerastov nachádzajúcich sa na lokalite by však nebolo správne posudzovať iba ako rozhodujúci ukazovateľ, pretože vo väzbe na vývoj poznávania a techniky dochádza nielen k podrobnejšiemu poznaniu jednotlivých druhov, ako aj k ich prípadnému prekvalifikovaniu, ale aj napriek tejto skutočnosti to o niečom vypovedá.

Medzi najznámejšie nerasty okolia Dobšinej patria:
ankerit, annabergit, arzenopyrit, azurit, erytrit, fuchsit, gersdorfit, grossulár, hematit, chalkopyrit, chryzotilový azbest, kalcit, kobaltit, kuprit, limonit, malachit, pyrit, rumelka, tetraedrit a siderit. Niektoré z nich tu prezentujeme fotografiami vzoriek nerastov z tunajšieho náleziska.

Siderit, ankerit, kremeň, kalcit (vzorky č.1 a 2 )

Siderit je podstatnou zložkou metasomatických sideritovo - ankeritových telies. Vytvára biele až svetlohnedé celistvé hrubozrnné agregáty s výraznou štiepateľnosťou zŕn. Kalcit tvorí strednozrnité agregáty, zriedka aj drobné idiomorfné romboedrické skalenoedrické kryštáliky, resp. tyčinkovité kryštáliky mliečnobielej farby. Celistvé, hrubozrnné aj lístočkovité agregáty sprevádzajú siderit, ankerit, kremeň a Cu minerály. Ankerit je prevládajúcim minerálom na dobšinských žilách kremeňovo - ankeritovo - meďnatého typu ako aj na metasomatických Fe - ložiskách. Tvorí biele a svetložlté zrná s romboedrickým obmedzením a miestami hrubozrnné agregáty. Vystupuje spolu so sideritom, kremeňom a sulfidmi.

Annabergit (vzorka č. 3)

Sekundárny minerál. Je pomerne hojný, vytvára svetlé až tmavé jabĺčkovozelené povlaky a práškovité kôrky na gersdorffite a ďalších Ni - mineráloch, miestami s hrúbkou 7 - 8 mm a tiež jemnozrnné a machovité agregáty. Drobné gulôčkovité útvary mávajú radiálne lúčovitú štruktúru. Miestami sú zastúpené aj obličkovité a sférické formy.

Azurit a malachit (vzorka č. 4)

Sú druhotné minerály. Vyskytujú sa pomerne hojne, najmä na rudných žilách kremeňovo - karbonátovo – meďnatých. Azurit tvorí povlaky drobných lesklých tmavomodrých kryštálikov na chalkopyrite a tetraedrite, s nerovnomerne vyvinutými plochami, tiež na limonite a kuprite, najčastejšie však spolu s malachitom. Často vytvára kolomorfné, radiálne lúčovité, obličkovité a zemité agregáty. Malachit vytvára svetlozelené, tmavozelené a smaragdovozelené masívne, jemnovláknité, ihličkovité, radiálne lúčovité, ako aj obličkovité, hroznovité a drobnoguľôčkovité a práškovité agregáty.

Erytrit a farmakolit (vzorka č. 5)

Sekundárny minerál na mineráloch s obsahom kobaltu, prevažne v podobe ružovočervených až broskyňovočervených práškovitých, zemitých, hroznovitých, obličkovitých agregátov. Farmakolit vytvára drobné biele gulôčkovité agregáty.

Kalcit (vzorky č. 6)

Tvorí strednozrnité agregáty, zriedka aj drobné idiomorfné romboedrické skalenoedrické kryštáliky, resp. tyčinkovité kryštáliky mliečnobielej, šedej, miestami modravej farby. Celistvé, hrubozrnné aj lístočkovité agregáty sprevádzajú siderit, ankerit, kremeň a Cu minerály.

Chryzotilový azbest (vzorky č. 7)

Je častý v telese serpentinitu v podobe tenkých žiliek. V minulosti bol významnou surovinou z hospodárskeho aspektu. Dnes je jeho ťažba zakázaná – je klasifikovaný ako karcinogén. Jeho striebrobiele, zelenkavé až hnedasté vlákna kovového lesku, s dobrou odlučnosťou a priemernou dĺžkou 0,5 - 4 mm, max. 20 mm tvoria výplň puklín v serpentinite. Drobné vlákna sú niekedy rozptýlené v hornine.

Grossulár (vzorky č. 8)

Patrí do skupiny granátov. Vytvára idiomorfné žltozelené a žlté kryštáliky, so sklenným leskom. Spolu s chryzotilazbestom a andraditom tvoria výplň puklín, pásiky a agregáty. Je to polodrahokam.

Aragonit (vzorka č. 9)

Vyskytuje sa pomerne hojne, aj sekundárneho pôvodu, na sideritových ložiskách. Známy je i v kryštalickej forme v serpentinitoch. Tvorí väčšinou biele až žltkasté ihličkovité agregáty alebo kríčkovité agregáty rôzneho tvaru.

Gersdorffit (vzorka č. 10)

Je bežný a zvlášť charakteristický pre dobšinské Ni-Co ložiská. V minulosti bol opísaný pod rozličnými názvami: amoibit, plessit, dobschauit a wodankies. Vytvára sivočierne na čerstvom lome striebornobiele kryštáliky, častejšie nedokonale lúčovité kryštalické až celistvé agregáty. V žilách sideritu a kremeňa tvorí žilôčky, hniezda a šošovky spolu s chalkopyritom, tetraedritom, arzenopyritom.

Kobaltit (vzorka č. 11)

V dobšinských žilách je zriedkavý, vystupuje vo forme červenobielych a sivých hexaedrických kryštálov, s otupenými vrcholmi. Len ojedinele možno mikroskopicky pozorovať jeho metakryštály (napr. v Dedičnej štôlni). Označovaný je tiež ako kobaltín.

Erytrit (vzorka č. 12)

Je pomerne častý sekundárny minerál na mineráloch s obsahom kobaltu, prevažne v podobe ružovočervených až broskyňovočervených práškovitých, zemitých, hroznovitých, obličkovitých, jemne ihličkovitých, kríčkovitých, hviezdicovitých a snopčekovitých agregátov, s radiálne lúčovitou stavbou, zriedkavo ako múčnaté povlaky.

Azurit (vzorka č. 13)

Vyskytuje sa pomerne hojne, najmä na rudných žilách kremeňovo - karbonátovo – meďnatých. Tvorí povlaky drobných lesklých tmavomodrých kryštálikov na chalkopyrite a tetraedrite, s nerovnomerne vyvinutými plochami, tiež na limonite a kuprite, najčastejšie však spolu s malachitom. Často vytvára kolomorfné, radiálne lúčovité, obličkovité a zemité agregáty.

Chalkopyrit (vzorka č. 14)

Je veľmi hojný, väčšinou tvorí celistvé agregáty, spolu s tetraedritom, kremeňom a sideritom. Vypĺňa pukliny v okolitých horninách a v karbonátoch. Často býva vtrúsený v kremeni, alebo vytvára v ňom žilky spolu s tetraedritom a pyritom.

Goethit a Limonit (vzorka č. 15)

Vyskytuje sa miestami s hematitom. Hojnejší je v oxidačných zónach rudných žíl so sideritom a ankeritom. V starých záznamoch je označovaný ako „Glasskopf“ Tetraedrit (vzorka č. 16)

Bežne sa vyskytuje na rudných žilách, najčastejšie spolu s chalkopyritom v podobe celistvých agregátov. Prevládal vo vrchných častiach žíl, smerom do hĺbky ubúda. Pri zvýšených obsahoch Ag je označovaný ako freibergit; pri vyššom obsahu Hg je označovaný ako schwazit.

Kremeň + turmalín, siderit (vzorka č. 17)

Kremeň je bežným minerálom dobšinských ložísk. Tvorí často metakryštály hexagonálneho prierezu, prevažne je však celistvý, biely až vodovopriezračný. Na Ni-Co žilách sa ojedinele vyskytujú pekne vyvinuté kryštály, s rozmermi až niekoľko cm. Turmalín tvorí ihličkovité kryštáliky a spletené vláknité agregáty v mliečnobielom kremeni. V okolí Dobšinej bol identifikovaný ako skoryl a dravit.

Hematit (vzorka č. 18)

Vytvára drobné tabuľkovité kryštáliky v kontaktných horninách, vo väčších koncentráciách spolu so sfaleritom. Tvorí šupinaté kryštáliky a lístočkovité agregáty. Častý minerál, väčšinou vo forme hrubošupinovitej odrody spekularitu.

Fuchsit ( vzorka č. 19)

Je muskovit - varieta s obsahom chrómu. Po prvý raz bol zistený a opísaný vo vzorkách zo štôlne Michal východne od Dobšinej. Tvorí sýtozelené šupinovité agregáty prerastené kremeňom. Je polodrahokam.

Košice, február 2015 Ing. Mikuláš Rozložník