DOBŠINÁ od Dobšinčana

Okolie Dobšinej je všeobecne známe  svojou baníckou a hutníckou činnosťou v stredoveku. Bohaté ložiská železných a iných rúd, hojnosť lesov a dostatok vodnej energie z horských potokov a riek, vytvárali v minulosti priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva. Výroba železa a jeho spracovanie patrili k najstarším odvetviam materiálnej výroby na našom území. Napriek výsledkom všetkých doteraz vykonaných historických výskumov, ostali až do dnešnej doby neúplne vyjasnené isté tvrdenia jednotlivých autorov. Jednou z mnohých je aj otázka, ktorá predstavuje nadpis tohto príspevku. Napriek tomu, že Pavol Hapák sa vo svojej práci (Dejiny železiarskeho priemyslu na Slovensku od konca 18. storočia do roku 1867, Bratislava, 1962, s. 11) relatívne podrobne zmieňuje o tejto problematike, sme svojho času oslovili Gustáva Heckenasta, pracovníka Historického ústavu Maďarskej akadémie vied, ktorý sa venoval dejinám techniky a požiadali ho o odpoveď na predmetnú otázku.

Kto bol Gustáv Heckenast?

Gustáv Heckenast (*18. december 1922 - †13. február 1999) bol  pedagógom, historikom zaoberajúcim sa dejinami techniky a skladateľom.

Vzdelanie získal na evanjelickom gymnáziu v Budapešti (Fasori Evangélikus Gimnázium), ktoré ukončil ako vyznamenaný maturant. V štúdiách pokračoval na Katedre filozofie vysokej školy P. Pázmányho (Pázmány Péter Tudományegytem). V období rokov 1945 – 1947 bol učiteľom na evanjelickom gymnáziu (Fasori Evangélikus Gimnázium). V rokoch 1948 – 1949 bol prednášateľom ministerstva náboženstva a verejného vzdelávania (Vallás -és Közoktatásügyi Minisztérium), kde v roku 1948 so spolupracovníkmi pripravil novú učebnicu pre 8. ročník, za čo boli v roku 1949 vyznamenaní striebornou Kossuthovou cenou. Od roku 1949, až do svojho úmrtia, bol pracovníkom ústavu histórie maďarskej vedeckej akadémie (MTA Történettudományi Intézet) a učiteľom na vysokej škole v Szegede (Szegedi Tudományegytem) a neskôr bol profesorom na vysokej škole v Miškovci, kde dostal v roku 1997 čestný doktorát. Jeho výskumná činnosť bola zameraná na spoločenské, hospodárske, technické a politické dejiny feudálneho obdobia vtedajšej krajiny. V roku 1959 sa stal  kandidátom historických vied a v roku 1987 doktorom histórie. V roku 1998 mu udelili cenu György Ránki-ho. Bol členom výboru pre vedu a techniku maďarskej vedeckej akadémie (MTA Tudomány -és Technikatörténeti Komplex Bizotság) a tiež členom maďarsko-švédskeho spoločného výboru pre históriu. Jeho publikačná činnosť bola rozsiahla. Spracoval šesť samostatných publikácií, osem samostatných kapitol v rôznych odborných knihách a vyše deväťdesiat statí a štúdií.

Pre názornosť uvádzame výber z jeho publikačnej činnosti a to s ohľadom na naše územie.

Výber z publikovaných prác G. Heckenasta v originálnom znení

• A magyarországi vaskohászat története a feudalizmus korában. A XIII. század közepétől a XVIII. század végéig. Bp. 1991.

• Bevezetés; A magyarországi vaskohászat története a XIII. század közepéig. In: ~ –Nováki Gyula–Vastagh Gábor–Zoltay Endre: A magyarországi vaskohászat története a korai középkorban. (A honfoglalástól a XIII. század közepéig.) Bp. 1968. 7–11.; 131–171.
• Magyarország a késői feudalizmus korában. [Az 1703-tól 1790-ig terjedő rész.] In: Magyar történelmi kronológia. Az őstörténettől 1966-ig. Segédkönyv a magyar történelem tanulmányozásához. Szerk. Gunst Péter. Bp., 1968. 137–170. [2. kiad.: 1970., 3. átdolgozott kiad.: 1979., 4–6. kiad.: 1981., 1984., 1987.]

• Adatok a vaskohászat történetéhez Magyarországon a XVIII. sz. elején. Bp. 1960. 22 (Kohászati Történeti Bizottság Közleményei 3. Különlenyomat az Értekezések a történeti tudományok köréből. Új sorozat 13. sz. füzethez.)
• A feudáliskori magyarországi vaskohászat historiográfiája. Történelmi Szemle 4(1961) 123–129. – Különlenyomatként is megjelent: Bp. 1960. (Kohászati Történeti Bizottság Közleményei 10.)
• Lányi Pál. (A magyarországi korai kapitalizmus történetéhez.) Történelmi Szemle 5(1962) 18–36.
• A vaskohászat története Magyarországon a honfoglalástól a XVIII. század közepéig. Kohászati Lapok 95(1962) 7. sz. 330–334. = Klny. Bp. 1962. 7 (Kohászati Történeti Bizottság Közleményei 23.)
• Das Eisenhüttenwesen in Ungarn am Anfang des 18. Jahrhunderts. Acta Historica 9(1963) 155–177.
• Die Verbreitung des Wasserradantriebs im Eisenhüttenwesen in Ungarn. In: Nouvelles études historiques publiées à l’ occasion du XIIe Congrès International des Sciences Historiques par la Commission Nationale des Historiens Hongrois. Red. D[ániel] Csatári, L[ászló] Katus, Á[gnes] Rozsnyói. Bp. 1965. 159–179.
• Forschungen zur Geschichte des ungarischen Mittelalters in den Jahren 1945–1964. Mitteilungen des Instituts für Österreichische Geschichtsforschung 73(Graz–Köln, 1965) 366–381.
• A kora-árpádkori magyar vaskohászat szervezete. Történelmi Szemle 9(1966) 135–161.
• Adatok a magyarországi öntészet történetéhez. A vasöntészet kezdete Magyarországon. (Öntöttvas táblák a XVI–XIX. századból.) (Kiszely Gyulával közösen.) Bányászati és Kohászati Lapok. Öntöde 24(1973) 229–238.
• A nagyolvasztók elterjedése Magyarországon. Technikatörténeti Szemle 8(1975–1976) 209–216.
• Zum Eisenhüttenwesen in Ungarn. Industriearchäologische Fragestellungen. Neue Züricher Zeitung (1976) Nr. 135. [12./13. Juni.] 60. = Fernausgabe (1976) Nr. 133. [11. Juni.] 28.
• A magyarországi vaskohászat történetének iparrégészeti problémái. (Az ipari műemlékek védelméről rendezett II. nemzetközi kongresszuson Bochumban 1975. szeptember 5-én elhangzott előadás.) Történelmi Szemle 20(1977) 329–332.
• Objavenie sa železného hámru na Slovensku a jeho rozšírenie. In: Z dejín vied a techniky na Slovensku VIII. Bratislava, 1977. 45–72.
• Középkori vaskohászatunk levéltári források alapján. Bányászati és Kohászati Lapok. Kohászat 111(1978) 97–105.
• A vaskohászat Magyarországon a feudalizmus évszázadaiban. Bányászati és Kohászati Lapok. Kohászat. 114(1981) 472–475.
• Vaskohászat, vasbányászat a feudalizmusban. Bányászati és Kohászati Lapok. Bányászat. 115(1982) 46–49.
• Magyarország vastermelése II. József korában. Századok 120(1986) 1040–1094.
• Information über die Edition der ungarischen Landtagsakten. Hungarian Studies 2(1986) 156–159.
• Magyarország vasércbányászata és vastermelése 1526-tól a 18. század végéig. In: Közlemények a magyarországi ásványi nyersanyagok történetéből III. Szerk. Zsámboki László. Miskolc, 1987. 129–162.
• Magyarország bányászata és ipara a XVII. század végén. In: Gazdaság és mentalitás

Zdroj: https://hu.wikipedia.org/wiki/Heckenast_Gusztáv_történész_publikációs_listája https://hu.wikipedia.org/wiki    

Už z uvedeného stručného výpisu vedeckých prác vyplýva, že G. Heckenast disponoval množstvom poznatkov, vzťahujúcich sa okrem iného aj na územie Dobšinej, čo nás priviedlo k tomu, že sme ho svojho času, požiadali listom o odpoveď na otázku, kedy bola v Dobšinej vystavaná vysoká pec a či bola ako prvá vo vtedajšej krajine. I keď od tejto doby už uplynulo pomerne veľa času, otázka zostáva stále aktuálnou, keďže nie sú známe nové poznatky z lokálnej histórie.

Jeho odpoveď sa dodnes uchovala a iba pre názornosť uvedieme jej reprodukciu:

V nej sa uvádza:

K predmetnej  problematike, uvedenej v tvojej otázke, som v mojej štúdii „Lányi Pál - (A magyarországi korai kapitalizmus történetéhez), Történelmi Szemle 5 (1962) na s. 30 a v poznámke č. 61 uviedol nasledovné: „Doterajšia odborná literatúra od autora Bidermanna (poznámka: Herman Ignác Bidermann *1831 – †1892 bol rakúsky právny historik, štatistik a vysokoškolský učiteľ, ide o prácu:  Bidermann, H. I.: Das Eisenhütten Gewerbe in Ungarn und dessen früheren Annexen einschliesslich der Millitärgrenze. Ein Beitrag zur Statistik und Geschichte der volkswirttschaflichen Verhältnisse dieser Länder, Pest – Gratz,  1857) jednoznačne konštatuje, že prvá vysoká pec vo vtedajšom Maďarsku bola postavená v Dobšinej roku 1680 pri rieke Hnilec Jeho stanovisko vyplýva z údajov z pozostalosti dobšinskej rodiny Fischer. Podľa toho projektantom a staviteľom vysokej pece bol Daniel Fischer, ktorý sa prisťahoval zo Saska. V roku 1680 však nebol postavený hámor či taviaca pec v Dobšinej. V historických prameňoch sa v období medzi rokmi 1680 a 1722 nikde nevyskytuje vysoká pec. Dobšinská vysoká pec „Hochofen“ sa prvý krát spomína v podaní P. Lanyiho z 30. januára 1722 (Štátny archív Banská Štiavnica, odd. baníctva, archív Hlavný komorský gróf, Ord. 1722, Nro.124). Lányiho dedičia sa odvolávajú na to, že „Paulus Lani ..... artem ferri fusoriam primus in regnum magnis suis laboribus et expensis cum insigni publici emolumento induxerit promoveritque“ (OL. NRA. 1472/22). Odhliadnuc od časového stanovenia, historické zdroje potvrdzujú existenciu pozostalosti rodiny Fischer. Jedna svedecká výpoveď z roku 1763 spomína, že istý Fridericus Fischer sa na pozvanie Lányiho prisťahoval zo Saska do Dobšinej  a v roku 1763 pracoval v mestskej maši (OL. NRA. 1304/12). Aj rok 1680 sa vyskytuje v dokladoch, ktoré  sa vzťahujú na Lányiho železiareň, ale nie vo vzťahu k rodine Fischer, ale ako dátum keď do služieb Lányiho nastúpil a presťahoval sa do Dobšinej istý Saller (pozri poznámku č. 31). V tej istej poznámke uvedenej na strane 24, na základe svedeckej výpovede z roku 1732, uvádzam, že Saller sa v roku 1680 z pruského panstva Jána Pálffyho prisťahoval  do Dobšinej, v roku 1702 získal  titul armalistu  a okolo roku 1710 sa zaoberal alchýmiou a skrachoval.

K uvedenému nemám čo dodať, iba ak to, že som videl viac stoviek historických písomností vzťahujúcich sa na Dobšinú, medzi nimi aj viaceré súpisy v budapeštianskom štátnom  archíve a Banskej Štiavnici z obdobia rokov 1680-1722 a teda nie málo údajov z roku 1722 protirečí jednému Bidermannom spracovanému poznatku z viac ako storočnej rodinnej pozostalosti.

Životnosť objektov vysokých a taviacich pecí nikdy nie je dlhšia ako niekoľko desaťročí. Ak ich nepoškodí povodeň alebo požiar, aj tak sú po dvadsiatich či tridsiatich alebo štyridsiatich rokoch odkázané na obnovu. To znamená, že z čoho bola fotografia zhotovená v druhej polovici minulého storočia, tá stavba sotva mohla byť postavená na začiatku XIX. storočia alebo prípadne v posledných desaťročiach XVIII. storočia.

Záver: najstaršia dobšinská vysoká pec – Hochofen bola postavená v roku 1722 pri rieke Hnilec pre Pála Lányiho za súčinnosti saských Fischerovcov, pravdepodobne podľa projektu Daniela Fischera, tieto plány sa však neuchovali. Najstaršia slovenská (zároveň aj maďarská) vysoká pec – Hochofen bola postavená v Ľubietovej v rokoch 1690, bola však činná iba niekoľko rokov a v roku 1726 bola znovu prestavaná. Kedy bola v Dobšinej postavená druhá pec – Hochofen neviem, v roku 1763 už určite existovala.

Na tvoje otázky vždy srdečne odpoviem, ak budem vedieť a ostávam s priateľským pozdravom     

Ako P.S. G. Heckenast ešte uvádza:

V rokoch 1725 – 1726 dal gróf Sándor Károly vystavať železiareň v panstve Salánk v župe Ugocsa. Medzi odborníkmi, pozvanými k stavbe, bol aj istý Daniel, ktorého povolali z Rožňavy. Domnievam sa, že ten Daniel je ten istý, ktorý vystupuje  ako Lányiho človek a to aj preto, že v čase výstavby tejto pece Lányi navštívil Salánk. Takto už máme dva údaje z rokov 1720 o jednom odbornom staviteľovi pecí menom Daniel.  Pridaj k tomu, že Mikulik, ktorý dobre poznal materiály neskôr zničeného dobšinského mestského archívu, ale nečítal Bidermanna, nič nevedel o vysokej peci – Hochofen z roku 1680.

Ak už hovoríme o vysokých peciach v Dobšinej a jej okolí, spomenieme aj skutočnosť, že viaceré rôzne publikácie nesprávne interpretujú ich lokalizáciu. Nasledujúce fotografie či reprodukcie, s pôvodne uverejneným popisom, túto skutočnosť dokazujú.

Preklad pôvodného textu: Železiarska vysoká pec v údolí Hnilca (najstaršia vysoká pec v krajine), vlastná snímka

Obrázok je uverejnený v Borovszky, S.: Gömör – Kishont vármegye, Budapest, 1903

Na fotografii je vysoká pec v Dobšinej – Vyšnej Maši,  ktorá bola na ceste smerom na Čuntavu, text je nesprávny.

Obrázok uverejnený v Labancz, Š.(ed): Banícky Gemer, Osveta, 1973

Na snímke je vysoká pec vo Vyšnej Maši, text k nej je nesprávny.

Obrázok uverejnený v Schmiedl, J.-Weigner, L.:  Dejiny hutníctva na Slovensku, 2006               

Na obrázku je vysoká pec vo Vyšnej Maši, uverejnený text vedľa, je nesprávny.

Záverom na porovnanie, uverejňujeme fotografiu vysokej pece pri rieke Hnilec v Dobšinskej Maši (foto z konca 19. storočia)

Mikuláš Rozložník, Košice,  01/2023