DOBŠINÁ od Dobšinčana

Baníctvo v Dobšinej, tak ako aj iné priemyselné odvetvia, po roku 1945 podliehalo pomerne podstatným organizačným zmenám a to v súvislosti s celkovou premenou spoločensko-politických pomerov v štáte.

Na základe dekrétu vtedajšieho prezidenta začali vznikať v priemysle národné podniky. Na základe vyhlášky ministra priemyslu číslo 1113 zo dňa 7. marca 1946 v zmysle tohto dekrétu vznikol s platnosťou od 1. januára 1946 národný podnik Železorudné bane.

Zakladajúcu listinu podniku vydal vtedajší minister priemyslu pod číslom IV./1-207.454/1947 a podnik bol zapísaný do podnikového registra Krajského súdu v Košiciach ku dňu 9. júla 1946. Sídlom podniku sa nakoniec stala Spišská Nová Ves.

Majetková podstata tohto novozaloženého podniku sa utvorila z majetku 11. spoločností, medzi ktorými boli aj spoločnosti, ktorých záujmovým územím bola Dobšiná a jej okolie a to: Mestské bane Dobšiná, Účastinárska spoločnosť, predtým Coburg, banské a hutnícke závody Bratislava a Rimamuránsko-Šalgótarjánska železiarska úč. spoločnosť Budapešť. Od týchto spoločností nový podnik prevzal medzi inými aj závody: Dobšiná – mestské bane a Dobšiná – Coburg s Mlynkami.

Hneď na začiatku existencie nového podniku sa ukázalo účelné spájať jednotlivé blízke prevádzky do jednej závodnej správy. Tak novovytvorený závod Dobšiná spravoval okrem bývalých mestských a „Coburgovských“ baní v Dobšinej aj bývalé závody Vlachovo a Mlynky.

Pre pomerne veľkú roztrúsenosť jednotlivých závodov bolo ťažké spravovať ich zo sídla podniku a tak spojovacími článkami medzi podnikom a závodmi boli inšpektoráty. Podnikové riaditeľstvo v tej dobe malo dva inšpektoráty: Gemerský (neskôr premenovaný na Juh) so sídlom v Rožňave, kde patril aj závod Dobšiná (ďalej sem patrili závody Gombasek, Lucia-baňa, Nadabula, Nižná Slaná, Rožňava-baňa, Rožňavské Bystré a Železník) a Spišský (neskôr premenovaný na Sever) so sídlom v Krompachoch (závody Koterbachy – dnes Rudňany, Mária-huta, Markušovce, Smolník a Varín). Tieto inšpektoráty boli, v rámci zavedenia nového organizačného členenia podniku, ku dňu 1. augusta 1948 zrušené.

Prvým sídlom závodnej správy bola prízemná budova na Tureckej ulici. Vedľajšia poschodová budova slúžila ako závodný byt a hosťovské izby. V súčasnosti sú v bývalej budove závodnej správy byty, poschodová budova, ktorá neskôr slúžila ako výrobňa komunálnych služieb, dnes chátra.

Riaditeľmi závodu Dobšiná boli:

Ing. Ermín Novák 1945 – 1946

Ing. Dezider Rozložník 1947 – 1951

Martin Dobšinský 1952 – 1954

Ján Herško 1955 – 1958

Dňom 1.januára 1950 došlo k ďalšej organizačnej zmene. Železorudné bane n. p. Spišská Nová Ves sa rozpadli na tri samostatné podniky a to na Gemerské železorudné bane n. p. Rožňava so závodmi Rožňava, Železník, Nižná Slaná, Dobšiná, Drnava a Štítnik-Hrádok, na Spišské železorudné bane n. p. Spišská Nová Ves so závodmi Markušovce, Mlynky, Luciabaňa, Rudňany, Slovinky, Smolník a na Mangánorudné bane n. p. Poprad so závodmi Švábovce a Kišovce. Touto zmenou sa uplatnila výrobno-miestna zásada organizácie vo vtedajšom československom priemysle.

V začiatku päťdesiatich rokov bola pre závodnú správu postavená nová účelová poschodová budova na Lipovej ulici, v ktorej je dnes zdravotné stredisko.

K 1. januáru 1957 došlo v organizácii podniku k menším organizačným zmenám, závodu v Dobšinej sa to však nedotklo.

Veľký vplyv na existenciu dobšinského závodu mala však prestavba organizácie a riadenia československého priemyslu v zmysle nových zásad schválených vtedajšími najvyššími orgánmi v roku 1958. V rámci tejto prestavby zanikli Gemerské železorudné bane n. p. Rožňava, Spišské železorudné bane n p. Spišská Nová Ves a Železorudné bane n. p. Rudňany. Rozhodnutím ministra hutného priemyslu a rudných baní č. 9/58 zo dňa 18. marca 1958 bol s platnosťou od 1. apríla 1958 obnovený pôvodný názov podniku Železorudné bane n. p. Spišská Nová Ves, do ktorého boli včlenené spišské a gemerské závody: Rudňany, Rožňava, Nižná Slaná, Železník, Slovinky, Mlynky, Švábovce, Smolník a Luciabaňa. Uvedené znamenalo zánik samostatného závodu v Dobšinej, pretože pracoviská v Dobšinej a Vlachove boli pridelené ako prevádzky závodu Nižná Slaná. V rámci likvidácie neekonomických prevádzok podniku bolo pracovisko Vlachovo – úpravňa likvidované k 31. decembru 1964, banská prevádzka v Dobšinej bola činná až do 16. decembra 1969, kedy ťažba železných rúd na úseku Dedičná definitívne skončila.

Ako spomienku na túto dobu prikladáme fotografie a prosíme vážených čitateľov, aby v prípade, ak zistia nejaké nepresnosti pri identifikácii niektorých osôb na fotografiách, nám to bez obáv, oznámili, najlepšie komentárom na webovej stránke.

Zamestnanci závodnej správy v Dobšinej v roku 1951

Zľava: E. Hutníková – Štrignerová – Kačala – Ing. D. Rozložník – M. Dologová – H. Liptáková – Štempel – Mathes – Dudra

Zamestnanci závodnej správy pred novou účelovou budovou

Zľava: K. Lukáč – M. Černaj – Vozárová – Oravec – Š. Grančák – riaditeľ Herško – M. Čorej – Mlynárová – H. Liptáková – Štempel – J. Palacko – H. Mihalovičová – Ing. D. Rozložník – Fundja – M. Dologová – G. Kačalová – F. Rinčo – J. Hutník – R. Hreňo

Zamestnanci závodnej správy v Dobšinej v roku 1951(a)

Zľava: E. Hutníková – Ing. D. Rozložník – Štempel – Štrignerová – H. Liptáková – J. Hutník – F. Rinčo – M. Dologová – K. Lukáč – Mathes – Dudra

Košice 26. 08. 2017 Ing. Mikuláš Rozložník