DOBŠINÁ od Dobšinčana

Začalo sa to albumom Jána Stehla, o ktorom sme písali na tejto stránke. Na článok reagoval pán Schermann Ákos z Budapešti, že má viacero starých fotografií z nášho mesta a z okolia. V lete 2016 sme sa stretli v Dobšinej a ukázal nám fotografie, ktoré má vo svojej zbierke. Vtedy vznikla myšlienka podeliť sa o tento zážitok i s obyvateľmi mesta Dobšiná. Pán Schermann prejavil ochotu vybraté fotografie lepšie naskenovať a poskytnúť ich na výstavu, ktorá aktuálne prebieha v Kultúrnom dome v Dobšinej v júni 2017. Pre tých, ktorí nevedia do Dobšinej prísť, sme urobili album, ktorý sa zobrazuje pod článkom. Ide o fotografie od troch konkrétnych autorov, ktorí mali k mestu blízky vzťah. Ich rodinné fotografie sú taktiež na výstave, ale na tejto stránke ich pre obmedzenú kapacitu nezverejňujeme.  

Ráth Arnold Lajos

* 1849 Dobšiná † 1921 Budapešť

V roku 1832 vystavili v Hamburgu mediarskemu tovarišovi Augustovi Ráthovi, ktorý sa narodil v Eberswalde, vandrovnú knižku. V roku 1836 sa usadil v Dobšinej, kde si otvoril kotlársku dielňu. Tu sa oženil s Justínou Eltschertovou a narodilo sa im viacero detí. 27. apríla 1849 sa narodil syn Arnold Lajos, ktorého dielo predstavujeme na tejto výstave. V rokoch 1867-1870 študoval v Prešove na teologickej evanjelickej univerzite. Po jej ukončení bol oprávnený na výkon kňažského a učiteľského povolania. Po škole dva roky pôsobil ako učiteľ v rodine grófa Emanuela Andrássyho. Väčšinu času strávil s grófskou rodinou v Ženeve. V roku 1873 nastúpil na Technickú univerzitu v Budapešti, kde študoval matematiku a fyziku. Posledný rok štúdia pracoval ako asistent na Katedre experimentálnej fyziky.  Neskôr učil na evanjelickom gymnáziu v Budapešti. V roku 1889 pripravil podrobný plán pre výučbu matematiky na uhorských gymnáziách. Bol knihovníkom Kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti. Jeho manželkou bola Aranka Jantnerová, ktorá pochádzala zo Spišskej Novej Vsi. Ich synovia Zoltán a Gejza sa narodili v Budapešti. Ráth Arnold Lajos zomrel v roku 1921 v Budapešti, kde je aj pochovaný.

Ráthovci mali dom dole na Letnej ulici. Jeho projekt je z roku 1851. Posledným z Ráthovcov, ktorý v dome žili, je Arnoldova sestra Laura, ktorá bola učiteľkou, a žila tu až do svojej smrti v roku 1952. Deti Ráthovho syna Zoltána - syn Szabolcs (1921 - 1987) a dcéra Viola (1923 - 1948), chodili k tete Laure do Dobšinej na dovolenku každé leto. Po smrti Laury Ráthovej sa dom stal majetkom štátu. Na dobšinskom cintoríne sú pochovaní August Ráth s manželkou Justinou a ich deti Béla, Justína a Laura.

Informácie poskytol Ráth András, Arnoldov pravnuk, ktorý žije v Budapešti.

Schermann Szilárd

* 1895 Spišská Nová Ves † 1977 Budapešť

Schermannovci boli podnikateľmi v súkenníctve. Žili v Kőszegu, v západnej časti Maďarska. Časom, keď manufaktúrnu výrobu vytlačili továrne, sa čoraz viac členov rodiny začalo venovať duševným povolaniam. Otec Schermanna Szilárda bol učiteľom v Spišskej Novej Vsi. Tu sa Schermann Szilárd narodil a získal vzdelanie na gymnáziu. Neskôr študoval v Budapešti, kde ho promovali za učiteľa zemepisu a prírodopisu. Krátku dobu  pôsobil ako učiteľ, potom pokračoval v štúdiách na Botanickom ústave  Univerzity Petra Pázmánya, kde v roku 1921 získal doktorát. Po štúdiu pôsobil v ornitologickom ústave, neskôr sa zaoberal botanikou. Stal sa hlavným adjunktom Maďarského kráľovského ústavu výskumu semien a odtiaľ aj odišiel do dôchodku. V roku 1952 sa  stal kandidátom vied.

Už na gymnáziu sa začal venovať horskej turistike a stal sa členom Uhorského karpatského spolku. Neskôr bol jeho hlavným tajomníkom a podpredsedom. Patril k tým, ktorí Karpaty dôsledne poznali. Jeho turistické publikácie obsiahli celú Karpatskú kotlinu. V roku 1925 začal vydávať spolkový časopis Kárpáti Lapokat (Karpatské listy) a bol jeho redaktorom viac ako štyri roky. V roku 1926 bol redaktorom časopisu Turistaság és Alpinizmusnak (Turizmus a Alpinizmus) a publikoval tiež viacero článkov v časopise Turisták lapja (Listy turistov). Obrázky do svojich kníh si fotografoval sám a z tejto jeho celoživotnej práce sú i fotografie z okolia Dobšinej, ktoré na výstave prezentujeme.

V roku 1930 sa oženil s Barborou Sztehlovou z Dobšinej. Narodili sa im tri deti - Peter, Erika a Ákos. Navštevovali Dobšinú, kde žil jeho svokor Gerhardt Sztehlo na dôchodku s manželkou Klárou rodenou Szontaghovou. 

Informácie poskytol Schermann Ákos, syn Schermanna Szilárda, ktorý žije v Budapešti.

Ján Stehlo

* 1892 Vlachovo † 1971 Nitra

Korene evanjelickej rodiny Sztehlovcov siahajú do Brezna. Z rodiny pochádza viacero významných osobností. S Dobšinou je spojený Andrej Sztehlo, ktorý tu ako farár pôsobil v rokoch 1843 až 1857. Na dôchodku tu žil Gerhardt Sztehlo, ktorý bol predtým farárom v Banskej Bystrici, spolu s manželkou Klárou, rodenou Szontaghovou. Szontaghovci sú rod, ktorý je s dejinami mesta Dobšiná a tunajšej evanjelickej cirkvi úzko zviazaný takmer štyri storočia. Otcom Kláry Sztehlovej bol Martin Szontagh, riaditeľ dobšinských mestských baní.

Ján Stehlo sa narodil vo Vlachove. Mal pohnutý ale naplnený a zaujímavý život. Vyštudoval Vysokú školu lesnícku v Banskej Štiavnici a celý život pracoval  v  lesníctve, na rôznych miestach a v rôznych funkciách (vo Vernári, v Zlatej Idke, v Košiciach ako lesný radca mestských lesov, v Kremnici vo funkcii riaditeľa lesného závodu). Zúčastnil sa prvej svetovej vojny a po jej skončení bol sedem rokov v ruskom zajatí na Sibíri. V roku 1951 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na štyri roky väzenia. V roku 1953 bol amnestovaný. Rehabilitovaný však bol až po nežnej revolúcii. V Dobšinej žil už ako dôchodca, od roku 1951 do roku 1971. Zomrel v máji 1972 v Nitre, pochovaný je spolu s manželkou v Dobšinej.

Ján Stehlo zanechal bohaté životné dielo. Po návrate zo zajatia pôsobil ako profesionálny fotograf. So svojou sesternicou Irenou Niklovou mal ateliér na Letnej ulici. Bol starším bratom Barbory Schermannovej. Rodiny sa stretávali v Dobšinej u starých rodičov. Svoju dlhoročnú fotografickú a zberateľskú činnosť zhrnul v troch albumoch pre svojich synov, ktoré okrem fotografií obsahujú aj pôvodné grafiky, maľby, rukopisy a verše viažuce sa k Dobšinej.  

Informácie poskytol Pavol Stehlo, syn Jána Stehla, ktorý žije v Nitre.

EŠ