DOBŠINÁ od Dobšinčana

DOBŠINSKÉ VODÁRENSKÉ ZDROJE

V horninách týchto vrchov sa akumuluje pitná voda pre Dobšinú

Vodárenské zdroje „Dobšiná – Danková 1, Danková 3; Zimná voda; Sontagspring, Federáta a Starý prameň“ predstavujú objekty slúžiace pre zásobovanie Dobšinského vodovodu pitnou vodou.

Vodárenský zdroj „Danková 1“ sa nachádzajú  9,0 km ZSZ od centra mesta Dobšiná.  Prameň „Danková 3“ je situovaný od vyššie uvedených prameňov 400 m JJZ. Prameň „Zimná voda“ sa nachádza približne 6,5 km Z od centra mesta Dobšiná. Prameň a zárez Sontagspring sú situované 5,5 km od centra mesta po oboch stranách účelovej komunikácie. Zárez Federáta a Starý prameň sa nachádzajú 4,5 km od centra Dobšinej po oboch stranách cesty z Dobšinej na Čuntavu. Ich situovanie je zrejmé z obrázka č. 1.

Pre vodárenské zdroje „Zimná studňa“, „Sontagspring“ a „Federáta“ bolo rozhodnutím č.j. Vod.hosp. 926/1985 zo dňa 10.12.1985 povolené nakladanie s vodami podľa tabuľky č. 1. 

Tab. 1: Odbery podzemnej vody z hodnotených vodárenských zdrojov

Pre vodárenské zdroje „Danková 1“ a „Danková 3“ bolo rozhodnutím č.j. Vod.hosp. 2010/00205 zo dňa 12.4.2010 povolené nakladanie s vodami podľa tabuľky č. 2. 

Tab. 2: Odbery podzemnej vody z hodnotených vodárenských zdrojov

       Hydrogeologické pomery územia sú odrazom jeho geologickej stavby.  V hydrogeologickej rajonizácii Slovenska (Šuba et al., 1984) je záujmové územie súčasťou rajónu MG 116 Mezozoikum Slovenského raja a Havraních vrchov s priľahlým paleozoikom a jeho subrajónu SA50. V etape vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu charakterizujú tieto pomery vo svojej práci V. Šalagová et al. (1998). Paleozoické horniny síce majú v záujmovej oblasti veľké rozšírenie, no z  hľadiska predmetného záujmu sú bezvýznamné. Obeh podzemnej vody je plytký a je viazaný na pripovrchovú zónu rozvoľnenia a tektonický porušenú časť masívu. Horninové prostredie odvodňujú početné pramene s nízkou výdatnosťou, respektíve je odvodňované v úrovni miestnej eróznej bázy do povrchových tokov. Priemerná výdatnosť prameňov je nízka, pohybuje sa v hodnotách do 0,3 l.s^-1 (menej do 1,0 l.s^-1), len v ojedinelých prípadoch viac a kolíše v závislosti od atmosférických zrážok. Hydrogeologický význam nízkopriepustných hornín spočíva aj v ich tektonicko-geomorfologickej pozícií vo vzťahu k priepustnejším súvrstviam, kde predurčujú tvar hydrogeologických štruktúr, ich prepojenosť, ako aj možnosť dotácie povrchovej i podzemnej vody z málo priepustných súvrství do vodohospodársky významných mezozoických štruktúr.

      Podzemná voda má vadózny pôvod a hlavným mineralizačným procesom je hydrolytický rozklad silikátov. Podľa chemického n zloženia podzemná voda paleozoických hornín je väčšinou Ca-Mg-HCO₃ a Ca-MgSO₄HCO₃ typu. V území s banskou činnosťou je chemizmus sekundárne ovplyvnený. Celková mineralizácia sa priemerne pohybuje od 100 do 200 mg.l^-1 , pri hlbšom obehu a pri banských vodách, ako aj v horninovom prostredí spodného triasu je vyššia. Horninové prostredie paleozoika a spodného triasu väčšinou nie je perspektívne z hľadiska vodohospodárskeho odberu podzemnej vody. Významnejšiu výdatnosť môžu dosahovať banské vody alebo zóny s výrazným tektonickým podrvením.

       Hydrogeologické pomery mezozoika sú odrazom zložitej tektonickej stavby a pestrosti horninového zloženia. Mezozoické horniny sú budované najmä presunutými jednotkami stratenského príkrovu. Z hydrogeologického hľadiska majú najväčší význam karbonáty stredného a vrchného triasu. Karbonatické súvrstvia majú priaznivé vlastnosti na infiltráciu, akumuláciu i sústredené odvodnenie prameňmi v závislosti najmä od tvaru a geomorfologickej pozície, od priepustnosti a od množstva zrážok a podielu výparu a podzemného i povrchového odtoku. K výraznej akumulácii podzemnej vody dochádza hlavne v strednotriasových vápencoch a   dolomitoch s puklinovo-krasovou pórovitosťou.   Na ich okraje a hlboko zarezané doliny sú viazané významné krasové pramene s výdatnosťami v hodnote niekoľko 10 až 100 l.s^-1. Zachytávanie týchto vôd hlbšími vrtmi (30 – 70 m) je možné v okrajových častiach karbonatického masívu s očakávanou výdatnosťou 5 až 20 l.s^-1.

        Kvalitatívne parametre podzemnej vody odoberanej z prameňov Danková 1, Danková 3, Sontagspring, ako aj z privádzača vody,  boli zhodnotené na základe laboratórnych rozborov vzoriek vody odoberaných v rokoch 2000 až 2010. Na základe týchto analýz vykonaných akreditovaným pracoviskom VVS a.s., Košice, možno konštatovať, že podzemná voda ktorá je využívaná pre hromadné zásobovanie miestneho obyvateľstva pitnou vodou len ojedinelo prekročila za sledované obdobie limitné hodnoty NV SR č. 354/2006 Z. z.  Z celkového počtu stanovení sa tak stalo v prípade podzemnej vody z prameňov Danková 1, 3 a Sontagspring jeden krát v ukazovateli Koliformné baktérie a jeden krát v ukazovateli Escherichia coli u prameňov Danková 1 a 3.

            Vo vzťahu k Vyhláške MŽP SR 636/2004 Z. z. však neboli zistené prekročenia limitných hodnôt ani v jednom zo sledovaných ukazovateľov.

            Prehľad minimálnych, maximálnych, priemerných výdatností a skutočného odberu podzemnej vody z hodnotených prameňov uvádza nasledujúca tabuľka.

Tab. 3: Výdatnosti a odberné množstvá prameňov Dobšiná

Rozhodujúcim potenciálnym faktorom ovplyvňujúcim najmä kvalitatívne a z časti aj kvantitatívne parametre podzemnej vody hodnoteného vodárenského zdroja je miestna antropogénna činnosť.

            Juhovýchodne od hodnotených objektov vo vzdialenosti 4,5  až 9,0 km leží centrum mesta Dobšiná, ktorého okraj intravilánu (Vyšná Maša) je vzdialený od najbližšieho miesta odberu vody (zárez Federáta) približne 600 m. Celý intravilán mesta Dobšiná je situovaný mimo infiltračnú oblasť podzemných vôd zachytených predmetnými prameňmi. Ani iné intravilány okolitých obcí do oblasti prípadného vplyvu na kvalitu a kvantitu podzemnej vody hodnotených objektov nezasahujú.

            V blízkom a širšom okolí kde dochádza k tvorbe podzemných vôd hodnotených  prameňov sa nenachádzajú zariadenia so zameraním na priemyselnú a poľnohospodársku výrobu produkujúcu znečistenie ohrozujúce kvalitu povrchových a podzemných vôd.

             Ďalšou antropogénnou činnosťou potenciálne ohrozujúcou hlavne kvalitu podzemnej vody hodnotených zdrojov, je miestna lesohospodárska činnosť (pomerne intenzívna ťažba dreva). V danom prípade je potrebné uviesť ako potenciálny zdroj znečistenia chov koní – ich pasenie a ustajnenie.

Vychádzajúc z uvedených potenciálnych zdrojov znečistenia a podmienok infiltrácie zrážkových vôd, akumulácie a prúdenia podzemných vôd v rámci daného hydrologického cyklu možno konštatovať, že miera možného negatívneho vplyvu na kvalitu odoberanej vody je minimálna.      Rozhodujúcim faktorom sa tu však javí dodržiavanie režimu hospodárenia vo vymedzených ochranných pásmach.

            Pre prognózu vývoja kvality vody z predmetných prameňov boli využité podklady z dlhodobých pozorovaní vykonaných VVS a.s. Košice v rokoch 2000 až 2010, resp. 2010 až 2015. Vychádzajúc z uvedených podkladov možno konštatovať, že v dlhodobom výhľade, pri dodržiavaní zásad pre činnosť vo vymedzených ochranných pásmach je prognóza vývoja kvality podzemnej vody hodnoteného vodárenského zdroja veľmi dobrá.

            Sumárny odber predmetného vodárenského zdroja bol za roky 2011 až 2015 v priemere              6,38 l.s^-1. Maximálny odber nepresahuje 13,28 l.s^-1. Pri tomto odoberanom množstve predstavuje denný odber 1147 m³/deň. Na základe tohto denného množstva vyrábanej vody citovaná legislatíva stanovuje  počet  potrebných odberov a rozsah analýz nasledovne:

• 4 krát ročne  minimálna analýza +3 na každých 1 000 m³ /deň z celkového objemu vrátane začatých, 

• 1 krát ročne úplná analýza + 1 na každých 3 300 m³ /deň z celkového objemu.

Po vykonaní týchto analýz sa VVS a.s. jedenkrát ročne vykonáva porovnanie vývoja kvality  čerpanej vody v  súvislosti so  zhodnotením  dodržiavania navrhnutých opatrení na ochranu vodárenského zdroja v určených ochranných pásmach.

V Košiciach 6.1.2017  Ing. L. Tometz