DOBŠINÁ od Dobšinčana

Nie všetké fyzikálne deje prebiehajúce v prírode nám slúžia bez regulácie.

                     Oporný múr v Dobšinej na ul. Zimnej smerom od Katolíckého kostola 

Naši dobšinskí predkovia v minulých storočiach boli veľmi šikovní, múdri, pracovití a predvídaví ľudia. Veľmi zreteľne to vyplýva z predmetu tohto článku hneď na prvý pohľad, pretože ak v takej úzkej doline chceli zveľaďovať a rozširovať plochy pre ďalšie stavebné objekty, napríklad pre kostol, museli vytvoriť a rozšíriť stavebné pozemky umelým spôsobom, napr. vytvorením stavebnej kaskády (čo dnes vidno napr. vo vinohradoch, a u iných urbanistických úpravách, najmä v známych banských mestách, napr. v Banskej Štiavnici a Kremnici a pod.) . Táto myšlienka bola základom pre možnosť osídlenia sa na terajšej Zimnej ulici v Dobšinej, ktorá je do dnes najdlhšou ulicou  na Slovensku s obdobnou úpravou . Naši i v súčasnosti tak obdivovaní predkovia rozhodli sa postaviť kamenný oporný múr a tak vytvorili možnosť postavenia, odhadujem 150-250 príbytkov pre rodiny.  Rozmýšľali a logicky prišli na to , ako to zorganizovať i napriek tomu že fondy EU boli vtedy na storočia ďaleko. Pišel, Šténgeraiš a okolité kopce im poskytli stavebný materiál aj vodu a pracoviská a najpravdepodobnejšie sa našli odborné firmy , bez akýchkoľvek cudzích dotácií. Boli odkázané výlučne na vlastné prostriedky, ktoré použili na získavanie kameniva a výplne do stavby, jeho dovoz na miesto stavby, zaplatenie murárov a ich obsluhy a tiež na rozum, ktorý toto všetko organizoval, viedol a technicky usmerňoval. Ten mohol byť  a bol jedine z vlastných zdrojov. A podotýkam, že neexistovala nielen EU, ale žiadny okres, ani štát v súčasnej podobe.

Správa mesta si všetko , ako vymyslela, tak musela i zabezpečiť sama  včítane furmanov, staviteľov lešení, kováčov, kamenárov, murárov, vodárov a ešte aj zlievačov na odlievanie častí liatinových kašní (četerní), ktorých sa zachovalo na území mesta, odhadujem asi 6. Iste bez rozumov - stavbyvedúcich sa to nezaobišlo ! (vsunutá poznámka : spomenuté pomenovanie „četerna“ sa zaužívalo v Dobšinej pravdepodobne z maďarského slova „csatorna“). Keď si v mysli prejdete ten kamenný múr, začínajúci pred terajším evanjelickým kostolom a končiacim na bývalej Železničnej ulici pred bývalým mlynom, pod Burdelom, tak to predstavuje nepredstaviteľné množstvo furmanských fúr. Toto množstvo a takú stavbu zvládnuť a bez dnešných nákladných aut, buldozérov, bagrov, meracej geodetickej techniky, počítačov, mobilov, korupcie, zbohatnuvších rodín a firiem, zdá sa dnes temer neuveriteľné. napriek tomu vznikla a je tu charakteristická architektúra s úžasnou  pamiatkovou aj funkčnou hodnotou.

V júlovom čísle Dobš. novín bol uverejnený článok  s názvom Oporný múr na zimnej ulici...môjho priateľa od detstva a neskôr i spolužiaka Ondreja Rozložníka (iste všetkým Dobšinčanom známeho, svojimi nezabudnuteľnými knižnými dielami zaoberajúcimi sa banskou a baníckou históriou nášho mesta), ku ktorému som sa  ceniac si jeho postreh, rozhodol vrátiť týmto príspevkom:

Pretože toto stavebné dielo v mojom rodnom meste považujem i ja za historicky cenný a pre súčasnosť a budúcnosť dôležitý objekt, a ako jednoznačne uviedol autor tohto článku, za ohrozený, po preštudovaní uverejneného príspevku Ondreja a zbežnom prezretí existujúceho oporného múra, rozhodol som sa pozvať k ďalšej prehliadke priateľa, v Poprade uznávaného  odborníka, statika Jarka Cuníka na stavebné konštrukcie, ktorý bol na prvé oslovenie ochotný prísť a vydať posudok k  súčasnej situácii. K problematike vody, ktorá tu vstupuje ako „hlavný svedok“ a je príčinou postupnej devastácie každej historickej stavby, ktorá je nedostatočne chránená pred dlhodobým pôsobením tohto živlu, som konzultoval so švagrom z Martina, kvalifikovaného na vodu a získavanie vody z prameňov, tu je výsledok:

Voda : je všeobecne ťažko zvládnuteľný živel a ak jej pramene súvisia s bydliskami ako je to v plnom znení porovnateľné s celou Zimnou ulicou, treba ich zachytávať, regulovať a pokiaľ možno využiť v prospech obyvateľstva, inak sú schopné narobiť v neriadenom stave mnoho primárnych, ale i sekundárnych škôd, ktoré sú ťažšie a tiež pozdejšie  odhaliteľné a odhadnuteľné a preto sa s veľkými a nákladmi odstraňujú alebo znižujú. 

  Pôvodne bola četerňa aj na námestí Baníkov v Dobšinej až do roku 2008, hneď vedľa fontánky.                                                                        

Počas môjho detstva, bolo na všetkých  severných svahoch nad mestom veľmi veľa prameňov, ktoré stekali k známym zvodom a boli zvedené do kontrolovaných potôčikov. Avšak počas združstevňovania, začali chodiť na pašu stáda kráv, ktoré zašliapali dovtedy používané pramene, takže voda si z týchto studničiek si začala sama hľadať  výtok a ústie, ktoré končilo nad príbytkami a spôsobovalo nadmerný výskyt vlhkosti v pivniciach a priľahlých miestach. (To som i sám zistil v pivnici nášho domu, pokiaľ sme tam bývali, ktorý dodnes tam stojí v neveselej pozícii a okolie „v nezvykle“ skrášlovacej úlohe spolu so susednými domami nad ním). Toto pôsobenie vody sa  muselo postupne vyvŕbiť i v ostaných domoch na Zimnej ulici a ostatných rôznych úžitkových prístavbách, pretože po celej dĺžke je nad nimi strmý svah, bohatý na pramene a pod nimi „hrdinský“ múr, čakajúci na zákonitý rozpad!

Táto vec by sa dala vyriešiť obnovením prúdenia vody do kašní (četerní) pomocou nedávno používanej melioračnej techniky. (stroj-traktor, ktorá robí ryhu a zároveň ukladá hadicu z plastu do nej. Teraz je to zvlášť aktuálne, keď sú mimoriadne výkyvy počasia! Bývalé pramene by bolo aktuálne možné odhaliť „prútikárskou metódou“. Jestvujúce kašne by však bolo treba využiť, zreštaurovať , čo by bolo zaujímavé aj z hľadiska turistického ruchu! A sú ešte použiteľné, ako som si ich mal možnosť prezrieť a posúdiť!

Múry:  Ten od Ev. kostola je stavaný s bridlicou, ktorá sa dá ľahko murársky upraviť tak, aby bez problémov dosadala jedna doska na druhú. Preto sú i steny pomerne a prekvapujúco v kvalitnom stave bez vypadávania pojiva, i keď toto muselo byť už v čase stavby blízke zemine vápenitej. Stavitelia si uvedomovali výšku steny a zrejme je zospodu v dostatočnej šírke odpovedajúcej tlaku z vrchu vozovky, či okoliu, i dostatočne široká. Smerom hore sa asi zužuje až na šírku rímsového kameňa, ktorý má správne kamenársky vytesaný odkvap odvádzajúci dažďovú vodu čo najviac mimo múru. I napriek tomu sa v stene už vyskytujú začiatky rozpadávania spôsobené hlavne vodou padajúcou zvrchu. Majstrovstvo ukladania kameňov sa nedá zaprieť (šikmosť steny, 3-5°,naväzovanie a rešpektovanie dilatačného prejavu). Výška steny je však dosť značná a preto by nemali v nastávajúcich sezónach za žiadnych okolností byť pripustené, vzhľadom na dobu-čas existencie stavby [150-200rokov] nadmerné zaťaženia zvrchu od ukladania súkr. nákladov ako driev v podobe metrovice a parkovania ťažších cestných vozidiel a pod. Existujúce stromy, teda lipy v blízkosti kostola postupne svojimi koreňmi rastúcimi do šírky a hĺbky, oslabujú nosnú stenu a dokonca i krajnú hranu, čo znižuje nosnosť celej steny a rozleptáva jej nosné elementy!

Tento múr je viditeľne vyhnutý na konci schodiska (hore) pred vstupom do dnes oploteného vstupného priestoru do kostola. Ten istý múr zdola za miernou zákrutou, v mieste od bývalého domu, kde bývali za Slov štátu Klučovskí a po vojne Hudákovci ( tiež tam bola rúrou vyvedená studňa) , má ale už teraz viditeľnú šikmú prasklinu zdola zľava hore doprava. Nebolo by dobre toto zanedbať. V tejto oblasti je i viac ríms poškodených a výplne medzi nosnými kameňmi sú tiež povymývané, takže môže postupne dochádzať k vypadávaniu medzi vložených kameňov. Toto je dosť neuspokojivé hodnotenie!

Od katolíckeho kostola smerom dole až na koniec je iný druh používaného stavebného kameňa ( prevažuje žula a rula), a to najmä neukladateľného paralelne k sebe ako u predošle hodnoteného múra ,ale rôznorodo podľa tvaru jednotlivých kameňov. To spôsobilo v čase stavby jednak jeho fyzicky náročnejšieho ukladania, znemožnenie dobrého a dokonalého uloženia výplne a vďaka hmotnosti kameňov často ich nedokonalého uloženia : kameň na kameň, podpora na podporu. A to platí i smerom dovnútra múra. Tým pádom sa nemohla vytvoriť taká viazanosť navzájom ako u tvarovo paralelných stavených prvkov-dielov na múre pod ev.kostolom. U takých  štruktúr má vonkajšia vlhkosť a striedanie teplôt: Leto- jeseň –zima o veľa väčší nepriaznivý vplyv, čo je zjavné po celej dĺžke týchto múrov od ich začiatku až na koniec bývalej Železničnej ulice.  Všade, a to po celej dĺžke sa vyskytujú hlavne pod hornými rímsami, ktorých hlavnou úlohou je prekrývať funkčnú stenu pred dažďovou a snehovou vodou, vypadané časti stavebných prvkov-balvanov, ktoré už ohrozujú stabilitu a sú nosnosť ďalších. Takže v niektorých miestach hrozí pri silnejších  opakovaných otrasoch spôsobených ťažšími cestnými vozidlami, a periodickým prispievaním zím bohatých  na sneh, vypadávanie ďalších kameňov.

Tieto momenty sú najexcentrickejšie a miesta sú postupne človekom prechádzajúcim na koniec bývalej Zimnej ulice (domy podľa mojej pamäte obývaných občanmi : Krivanský, Markuš), veľmi ľahko zistiteľné, nehovoriac o tom, že už chýbajú i niektoré konce múrov a že kovové zábradlia tiež chýbajú, resp. sú vytrhnuté. Veľmi dôležitým nosným a bezpečnostným  prvkom sú horné betónové rímsové platne a samozrejme zábradlia. Ku ním by nebol správne pripustiť stok vôd z dažďov a búrok, ktoré sú čoraz viac agresívnejšie. Treba brať do úvahy, že na skoro celej Zimnej ulici je množstvo detí a mládeže, ktoré nemajú v svojich zakorenených zásadách, ako sme mali my, keď sme vyrastali, vzťah k šetrnosti a ohľaduplnosti vrodený.

To že treba pre zachovanie funkčnosti historického a vzácneho múru vážne niečo urobiť je  prvoradé ale predtým by mala zabrať prevencia a to čo najskôr, s čím sa zhoduje i názor odborníka s názorom môjho priateľa Ondreja, ktorého aj touto cestou obdivujem za iniciatívu a postreh.

Poprad 01.09.2013                         Fero Fundja, trvalý Dobšinčan do septembra 1951.

Fotto : Rudolf Pellionis