DOBŠINÁ od Dobšinčana

    Vedenie mesta Dobšiná v minulosti  vždy vynakladalo všetky možné prostriedky aj na kultúrnu činnosť v meste. Popri podporovaní a zabezpečovaní prevádzky základnej a vyššej školy, nezabúdalo ani na starostlivosť o najmenšie deti občanov. Dokazuje to aj skutočnosť, že už v roku 1853 bola v meste založená materská škola. Jej priamym zakladateľom  a prevádzkovateľom sa stal Spolok evanjelických žien.

   V ľavej časti oproti Baníku sa nachádza materská škôlka rok asi 1940

    Ak uvážime, že v tejto dobe v celom vtedajšom štáte existovala iba jediná materská škola a to v Budapešti, tak táto skutočnosť znamenala pre kultúrny život mesta veľký pokrok.
Za prvého riaditeľa materskej školy bol vybraný bývalý učiteľ základnej školy Ján Fábry (Fábry János). V záujme skvalitnenia práce a získania skúseností bol vyslaný do Nemecka, kde sa oboznamoval s činnosťou materských škôl. Po návrate sa ujal vedenia školy a stal sa medzi deťmi veľmi obľúbeným. Materskú školu riadil od roku 1853 až do roku 1897, teda celých 44 rokov. Za toto obdobie si dobšinská materská škola získala tú najlepšiu povesť. Jej oduševnený riaditeľ aktívne pôsobil aj v Krajinskom spolku materských škôl, kde bol v roku 1872 zvolený za jeho podpredsedu. V jeho ďalšej aktívnej činnosti mu spôsoboval problémy jeho zhoršujúci sa zdravotný stav a po dlhšej chorobe zomrel ako 76 ročný.
    V roku 1895 prevzalo materskú školu do priamej správy mesto a ustanovilo ako vychovávateľku Emíliu Jaeger (Jaeger Emilia), ktorá začala pôsobiť spolu s J. Fábrym ako riaditeľom. Získavala od neho bohaté skúsenosti a ich spolupráca trvala až do jeho smrti. Od apríla 1897 až do septembra 1899 potom viedla materskú školu sama. V roku 1899 bola vymenovaná za riaditeľku  a bola jej pridelená ako vychovávateľka Ela Nemes (Ella Nemes), ktorá práve ukončila štúdium v Prešove.
    V roku 1900, po zoštátnení základných škôl, prevzal štát aj materskú školu spolu so súčasným obsadením, ktorá aj naďalej vykazovala dobré výsledky. Napriek skutočnosti, že materská škola bola štátna, mesto Dobšiná sa oduševnene o ňu staralo aj naďalej. V roku 1908 dalo postaviť miesto pôvodnej budovy novú, ktorá na svoju dobu patrila k najkrajším účelove zariadeným budovám v krajine. Z príjmov a svojho majetku mesto okrem iného každoročne venovalo deťom materskej školy vianočný stromček a darčeky, rôzne nadácie zase im venovali teplé oblečenie a obuv, čo potešilo najmä deti z chudobnejších rodín. Každoročne bol pre deti a ich rodičov za súčinnosti so základnou školou usporiadaný majáles. Problémy, vzniknuté počas prevádzky, školy boli riešené prostredníctvom údržbárskej skupiny základnej školy a to vrátene aj bezpečnostnej problematiky.    
    V roku 1913 Krajinský spolok materských škôl usporiadal v Dobšinej svoje výjazdové zasadanie, ktoré mesto výdatne podporilo vo forme pohostenia a zabezpečenia sprievodného programu. Uvedená skutočnosť spôsobila veľký ohlas v celej krajine.
    Negatívny dopad na činnosť materskej školy mala v roku 1914 prvá  svetová vojna. V budove školy bola zriadená ošetrovňa ranených vojakov a tak sa miesto detského džavotania ozývalo v učebniach stonanie nešťastných ranených.  Pre ošetrovňu mesto zabezpečovalo materiál a stravu. Ošetrovateľskú službu vykonávali miestne oduševnené dievčatá. V jeseni roku 1917 sa mestu značne zhoršila materiálna a finančná situácia, a tak ošetrovňu zavrelo. Objekt opäť začal slúžiť svojmu pôvodnému účelu a to až do marca 1919, kedy v súvislosti s novými spoločensko-politickými zmenami došlo k zmenám aj v školstve, najmä vo vyučovacom jazyku.  Zamestnankyne materskej školy boli preložené do Budapešti a Miškolca a škola začala svoje ďalšie pôsobenie s novou náplňou a pracovníkmi.

Materská škola asi v roku 1945. ( Uprostred riaditeľ Vodenský )

Košice november 2015
                                 

    Podľa pamätnice k 600. výročiu založenia mesta Dobšiná
                                               spracoval Ing. Mikuláš Rozložník