DOBŠINÁ od Dobšinčana

Spomienka za zašlé časy

    Okolie mesta Dobšiná bolo známe výskytom viacerých druhov nerastných surovín, ktoré podmienili vznik a následný rozvoj baníckej činnosti. Počiatky dobývania, predovšetkým rudných surovín, možno s najväčšou pravdepodobnosťou hľadať niekde až v dobe železnej.
    Z obdobia najstaršieho baníctva sa zachovalo pomerne málo dokladov, na základe ktorých by sa po každej stránke dalo zodpovedne utvoriť obraz tejto doby.
    Určitú výpovednú hodnotu majú aj spomienky súčasníkov, prípadne  ich nasledovníkov, ktorí spomienky predchodcov naďalej zachovali.

    Príbeh jednej z najstarších dobšinských početných baníckych rodín vyrozprával jeden jej rodinný príslušník nasledovne:
Július Wagner (Wagner Gyula) , ktorý pochádzal z jednej najstaršej dobšinskej baníckej rodiny rozprával o dávnej minulosti takto:

„Dobšinčanov volajú buléneri. Dobšinskí baníci celý týždeň bývali vonku pri baniach. Nechodievali domov z práce, iba na konci týždňa. Tam bývali asi desať kilometrov od mesta v krámoch, ktoré vyhĺbili v zemi. Takúto ubytovňu po maďarsky volali káram. Baníci v pondelok ráno vhodili do krámu psa, aby pozbieral blchy. Tak potom mohli večer pokojne spať, pretože ich neštípali blchy.  Baníci sa domov vracali v piatok večer, v sobotu už nepracovali.
Každá rodina mala už od dávna zdedenú časť baní v kopcoch. Tu nazývali kuks.  Časom sa banská časť vysilila  a vtedy musel banský kapitán vytýčiť novú časť bane pre rodinu. Rodina vyťažila rudu, jedna ďalšia rodina ju vytavila a tretia z toho vyrobila nástroje. Rodina Wagnerova mala iba malý kuks. Nie viac, ako 48 krát 200 metrový kus zeme. Pozdejšie už sa dvaja – traja – štyria majitelia kuksov museli spojiť, pretože inak by nemohli byť spokojní. Rozvíjal sa veľký priemysel, utláčal malé banícke rodiny.  Tento stav poznačil  päťdesiate roky  19. storočia.
Pokiaľ bola v kukse  ruda, dovtedy rodina dobývala. Každý svoje. Pracovali s dlátom a ohňom.  Najprv pod horninu založili oheň, aby ju zohriali. Potom kyjakom rozbíjali horninu.....  Malé kuksy odkúpili, veľký majetok pritiahol k sebe malé bane. Keď sa RIMA začala stavať na nohy, schudobnených ľudí znemožnila. Kto chcel žiť, ten sa musel k RIMA pridať. Iná cesta nebola, iba keď vysťahovanie.“

Originál v maďarskom jazyku je nasledovný :

Poznámky:              
V snahe aspoň čiastočne  dať  textu  dobový charakter, boli pri preklade zámerne použité aj niektoré nespisovné výrazy.
kuks – ideálna podielová jednotka banského ťažiara na majetku banskej spoločnosti
krám – dočasné obydlie baníkov spravidla pri baniach, spočiatku v zemi, neskôr jednoduchý prístrešok, v Uhorsku sa pomenovanie prvý krát vyskytlo v roku 1621
RIMA – pomerne často používaná skratka  Rimavsko-muránskej šalgótarjánskej železiarskej spoločnosti

Spracované podľa Gergely E.: Dejiny uhorského banského spoločenstva do r. 1867 (Dr. Gergely Ernő: A magyarországi bányásztársadalom története 1867 – ig, Budapest, 1986, 67 old.)

Košice 10. 11. 2017                    Mikuláš Rozložník