Choď na obsah Choď na menu
 


Kráľovná banských víl

Kniha o meste Dobšiná – autor: Samuel Klein (1847 -1915)

 

2.11.2-02.jpg

2.11.2-01.jpg

     Autor tejto knihy Samuel Klein zozbieral vtedajšie ľudové pesničky, poviedky, rozprávanie a rôzne básničky. Napísaná je v dobšinskom nemeckom dialekte – „Buleenersky“. V nej je  zachytená i zaujímavá básnička z prostredia baníctva. Neznámy autor tejto básne musel dokonale poznať geológiu, mineralógiu a i nebezpečie rádioaktívneho žiarenia. Spomína v básni rádium a uránové minerály. Lokalita výskytu nie je uvedená. Takéto zrudnenie sa vyskytuje v horninách permu – koniec prvohôr, napr. i v minulosti ťažené ložisko Novoveská Huta. Takéto horniny sa nachádzajú i v okolí Dobšinej, najmä v pruhu od vodnej nádrže Palcmanská Maša po Schwarzenberg. Dobšinský baníci ho už teda pred 114 rokmi (vtedy bola kniha vytlačená) spomínajú ako nebezpečný  a ohrozujúci ich život. V básni sa uvádza že stretnutie s banskou vílou je smrteľne nebezpečné pretože keď ostré lúče z jej pohľadu zasiahnu baníka dostane strach a utečie z bane na povrch.
Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v uránovej rude. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy rádioaktívneho žiarenia – alfa, beta a gama. Identifikovali ho v smolinci z ložiska v Jáchymove manželia Curie pred 120 rokmi v laboratóriu na parížskej univerzite v Sorbonne. Pani Curie - Sklodowská ho objavila ale jeho žiareniu mu žiaľ ako 67 ročná (leukémia) i v roku 1934 podľahla. Ona sama však považovala rádioaktívne žiarenie za neškodlivé.
K básni „Die Grubenfee“ – Banská víla
Za správnejšie považujem názov „Kráľovná banských víl“, pretože v básni je i uvedená táto víla ako kráľovná.

Vysvetlivka k názvu je uvedená v nemeckom jazyku pod textom básne takto:
Tief in unseren Bergen haust – angeblich –die Königen  aller Berggeister, eine sehr gefährliche, deren zufälliger Anblick die Häuer sofort tötet. Mann erklärt sich das also, das ihr Herz reines.
Preklad :
Hlboko v našich horách žije - údajne - kráľovná všetkých banských víl, veľmi nebezpečná, ktorej neočakávaný pohľad okamžite baníka zabije. Vysvetliť si je to možné tak, že jej srdce je pritom bezúhonné a plače.
 

K prekladu básničky:
Báseň sa v Buleenerštine rýmuje, ale preložením do slovenského jazyka je to nemožné upraviť na báseň. Týmto prekladom ide o čo najviac zachovať význam jednotlivých slov, sloh básne a tým vyjadriť a pochopiť čo tým autor básne chcel povedať.
Pozoruhodné sú najmä 3 posledné slohy básne – nádej pre mesto že sa nájde hrad víly s kobaltovým zrudnením. A ten „hrad“ sa už teraz hľadá.
V Dobšinej, v oblasti vrchu Gugl, súčasne prebieha geologický prieskum na kobalt – niklové zrudnenie s perspektívou že sa ešte overia zásoby týchto rúd, ktoré neboli starcami v minulosti vyťažené.
Investor  - spoločnosť EUROPEANCOBALT z Austrálie

Spracoval a preložil 10. 2018: Ondrej Rozložník

Kráľovná banských víl
(pekná rozprávka o prvku rádium)

Našu Dobšinú obklopujú
 malé a veľké vrchy
obkolesujú pekné domčeky
a mestečko v tvare venca.

Obrastené je to do zelena
s peknými ihličnanmi.
Milujúco vyzerá to obydlie
situované v ich prostredí.

Vo vrchoch, na povrchu a v podzemí
sa nachádza bohato ruda a kovy
 usporiadane vo vrstvách
uložené sú všade.

Zlato a striebro, markazit
kobalt, nikel, železnú rudu
nachádzame v každom kúte
a to v malých i veľkých kusoch.

Medenú rudu tu môžeš dobývať
 granáty červené aj zelené  
kremeň, grafit, hlinu a bridlice
azbest a pekný serpentinit.

Bizmut, gabro a rumelku
bridlice, vápenec a antimón
arzenopyrit a ametyst
tu nájsť možno.

Granit, mastenec a tvrdý kyz
malachit a azurit
červené a modré - pekne pestré
potešia naše oči.

Na sivo sa lesknúci hematit a rumelka
kasiterit, sadrovec, aragonit
erytrín, barit a tetraedrit
opál, achát, ankerit.

Slieň, íl a sľudnaté bridlice
rauwaky a dolomit
zelenokameň, uhlie a krinoidy
 amfiboly a diorit.

Chloritické bridlice, tufity
pyrit a pekné ruly
pekne a rôzne krištále
vápenec sivý a biely.

A ešte stovky iných vzoriek
pekný kryštalický živec
rauwak, tuff, ako potočné kamene
sú tu všade roztrúsené.

A to celé veľké bohatstvo
celý odhad a celý majetok
majú už odveko
permoníci pod ochrannou.

Všade možno pozorovať
ako pekne naši baníci
aj pri svojom ťažkom povolaní
plne na strane pomoci stoja.

A baník je tiež povďačný
za všetko dobré čo dostane.
Za prijatý dar rovnako obdaruje
tak ako sa predtým vždy i pracovalo.


A ako sa to v rozprávkach uvádza
Ako mocná veľká kňažná
ktorá sa stará o permoníkov
ako matka všetkých
záležitostí to v teplom srdci nosí.

V hĺbke našich vrchoch
má víla tam svoj hrad
vyzdobený je  jagajúco
s množstvom zlata a striebra.

Tam v svojich priestoroch tróni
ako hrdá kráľovná.
Vo veľkej nádhere s plným osvetlením
čo vyžaruje aj z jej tváre.

A jej kráľovské sídlo
v ktorom chodí a stojí
všetko je vždy z minulosti
 plne elektrifikované.

Nebesky žiari hrdá banská víla
s plným leskom v jej postavení.
Ale v sebe má ako kňažná
plnú moc a veľkú vôľu.

Nestojí to za uváženie?
zo  strachu dostaneme  triašku


čo u chudobných deťoch človeka
ihneď z jej pohľadu prinesie nebezpečie.

Pretože keď u  chudobného baníka
vidí len jeho postavenie
je jej duša a tiež telo
v postavení odhodlania.

Možno pre chudobného čerta
hneď len truhlu objednať
kde dušu majú iní duchovia
má tu ale ešte jeden kúsok – rádium.

Zo srdca jej ale vyžarujú
také ostré silné lúče
ktoré u chudobného baníka vyvolávajú
na pracovisku pocit úteku – na povrch.

On musí zomrieť bez majetku
stane sa mu to okamžite
a ten deň je jeho posledný
deň v ktorom ju uvidel.


Áno je to tak u všetkých
veľké nebezpečie nám tu hrozí
keď mi chudobné deti človeka
dovnútra neznámeho neba pozeráme.

Sme len raz na tejto zemi
len stvorení pre tento svet
Peter Ti to musí zrátať
kto si myslí že je niekým viac.

Ostaň na zemi opusť ducha
praj si aby si ich nevidel
ľudia pasujú len k ľuďom
a víly k banským vílam.

Nech tam jej baníkov
riadia ako to pekne chcú
ale baník nech sa tomu vyhýba
aby to jeho oči nevideli.

Každý nech sa pekne rozhodne
a tu sa srdečne tešiť
nie vždy sa snažiť vyššie dostať
ducha zanechať, duchom byť.

Brat Hano, dobšinský baník
a teraz niečo nakoniec
mám niečo v mojom srdci
čo Vám tu musím povedať.

Čo oznamuje pekná rozprávka
a zo „srdca“ banskej víly,
uránová ruda a uránové sľudy
mi nechcú zísť z myšlienok.

Želám Vám, mi ju chceme nájsť
a  získať naše miesto v práci
kde tu v našich vrchoch
leží ešte skryto tento poklad.

Bude ale zo všetkého najlepšie
čo tu je v štôlni a v šachte.
je to v jej „srdci“ to najlepšie
čo môže banská víla urobiť.


A odkiaľ sa to zobralo?
keď sa to tu nevyskytuje
rádium, to treba nájsť
v Dobšinej určite.

A aj v Jáchymovských baniach
sa muselo tvrdo kutať v okolí
kým sa došlo na jeho stopy
na – rádium.

Striebro, kobalt, nikel sa
z granitu a ruly dobývalo
a tiež z tvrdej sľudnatej bridlici
pre tú rudu sa tvrdo pracovalo.

Kým sa našiel uranit
ako aj uránové sľudy
sa veľa peňazí vydalo
na vyhľadávací prieskum.

Spätne sa nám to možno znova podarí
až k úspechu – nečakane
nájsť kobaltovú rudu
pre mesto a banskú spoločnosť.

Je to známe! novota. Je to nutnosť
keď pôjdeme usilovne hľadať
nájdeme ju pri hrade víly
je v podzemí našich vrchoch.

Ach, to chceme hneď všetci
mať radosť, byť veselý
naše mestečko zbaviť neistoty
našu Dobšinú vynoviť.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Vďaka Ondrej za preklad.

(Rudolf Pellionis , 27. 10. 2018 15:01)

Som povďačný Ondrejovi za tento prínos o minulosti Dobšinej, v jazyku slovenskom. Veľmi zaujímavé je najmä to, že baníci už v dávnej minulosti tušili to, čo sa môže stať skutočnosťou, že Dobšiná znovu ožije vďaka baníctvu a azda získa aspoň trocha zo svojej bývalej baníckej slávy.