Choď na obsah Choď na menu
 


Portrét dámy

13. 7. 2012

  

dsc_3259.jpg

            V našom evanjelickom kostole pokračuje i tento rok reštaurovanie nástenných malieb v interiéri.  Ako prvá bola v roku 2004 zreštaurovaná stredoveká nástenná maľba v presbytériu kostola.  O tejto maľbe sa môžete dočítať vyššie v článku: Nález stredovekých nástenných malieb v evanjelickom kostole v Dobšinej. V roku 2011 boli reštaurované  maľby na klenbách v lodi, ktoré namaľoval v roku 1902  rožňavský maliar Wilibald Wolfram. Zámer na tento rok predpokladal reštaurovať stredoveké nástenné maľby na víťaznom oblúku. Zo starých záznamov a na základe zistenia sondážou je známe, že sa tu nachádza súvislá stredoveká vrstva s obrazmi štyroch evanjelistov: Mareka, Matúša, Lukáša a Jána.  

            Stredoveký kostol, so zložitým stavebným vývojom, však pripravil pre reštaurátorov prekvapenie. Po odkrytí vrchnej vrstvy sa objavila súvislá výmaľba ostenia víťazného oblúka, ktorá vykazuje znaky rokokového maliarstva z polovice 18. storočia. Táto vrstva prekrýva stredovekú maľbu, ktorá mala byť podľa zámeru prezentovaná. Zobrazuje portrét svetskej dámy, rámovaný rokajovými ornamentmi a ovocnými motívmi.

            Kto je táto dáma? Aby sme vedeli odpovedať, pozrime, čo sa dialo s kostolom okolo polovice 18. storočia. Podľa záznamov v nemecky písanej kronike dobšinskej evanjelickej a.v. cirkvi  zničil dňa 19. júla 1718 kostol a vežu oheň. 7. augusta 1727 sa začala veľká prestavba,  za 16 dní sa spotrebovalo 33 tisíc tehál. Loď kostola bola predĺžená až ku veži, ktorá dovtedy stála samostatne. Staviteľmi boli Johann Seltendaheim a jeho syn Andreas z Levoče. Kostol dostal i nové okná a lavice. V advente 1727 chrám zasvätili Svätej trojici. K tejto prestavbe sa viaže dnes už neviditeľný nápis v kostole, zaznamenaný v knihe L. Bartolomaeidesa: Memorabilia provinciae Csetnek, Neosolii Anno 1799. Nápis vo výklenku po latinsky informoval: Na slávu božiu kostol obnovený v roku 1727 pričinením občana pána Mateja Gömöryho, kostolníkov Jána Nehrera a Michala Gottharda, starosťou a starostlivosťou levočského občana Daniela Frühauffa, pastora kostola Dávida Frühauffa.

            Ďalej sa z kroniky dozvedáme, že v roku 1733 pribudli na veži nové hodiny a v  decembri roku 1735 boli inštalované obrazy štyroch evanjelistov (nemýľte si ich s hore spomínanými stredovekými maľbami, to sú tie obrazy, ktoré visia v bočných lodiach dodnes). V roku 1739 bol postavený nový oltár, ktorý daroval Gašpar Szontagh s manželkou Máriou rodenou Zimmermanovou (neskôr bol premiestnený do kostola v Hranovnici). V roku 1759 postavili chóry v presbytériu a vymaľovali celý kostol. Maliarom bol Johan Kramer z Levoče.

            Na základe týchto zápiskov sa dozvedáme, že štedrým donátorom obnovy kostola bol Gašpar Szontágh s manželkou Máriou. Možno práve potrtrét tejto dámy dali evanjelici z vďaky namaľovať na víťazný oblúk. Mária Zimmermanová je pochovaná v Štítniku. Náhrobný epitaf v tamojšom kostole o nej hovorí:  So smútkom postavený na večnú pamiatku vznešenej pani Márie Zimermanovej, manželky vznešného a váženého pána Gašpara Szontagha staršieho, popredného prísediaceho súdnej tabule I. Gemerskej stolice, ktorá bola prvorodenou otca vznešeného a váženého Adama Zimermana z Čeloviec, prísediaceho súdnej tabule I. Šarišskej stolice, matky, urodzenej pani Kláry Mariássyovej z Markušoviec, staršej dcéry Františka, syna Andreja Mariássyho z Markušoviec a vznešenej Margarety Görgeyovej, dcéry Krištofa a Sofie Csetnekyovej, dcéry Štefana Csetnekyho, prvorodeného dediča a ratolesti. Zomrela v Štítniku vo veku 50 rokov a 9 mesiacov 21. decembra 1768. Pochovaná bola v tomto kostole 1. januára 1768 do krypty rodiny Csetnekyovcov pod oltárom, odpočívajúca v pokoji pod náhrobným stĺpom Bakošovcov. Žalm 4/9 (dopln. prekl.: V pokoji oboje, aj ľahnem si, aj budem spať, lebo ty, Hospodine, mi dáš bývať bezpečne).

            Je na portréte táto dáma? To sa môžeme len domnievať a možno niekto tieto naše dohady v budúcnosti potvrdí, alebo vyvráti. Otázkou dňa však je, ako si reštaurátori poradia s touto zamotanou situáciou. Bude obraz v kostole prezentovaný, alebo po zdokumentovaní ho znovu prekryjú ochrannou omietkou? Dáme Vám potom vedieť.

 

Eva Šmelková

 

dscn1424.jpg

Portrét dámy je zreštaurovaný. Raštaurovanie v mesiacoch júl - september 2012 realizovali Mgr. Art. Rudolf Boroš, Mgr. Art. Štefan Siváň, Mgr. Art. Miroslav Janšto s kolektívom.

dscn1477.jpg

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Portrét dámy je portrét skutočnej osoby

(Edita Kušnierová, 18. 7. 2012 19:00)

Keď mi moja bývalá kolegyňa Eva Šmelková poslala túto fotografiu, bol to skutočný šok: takú kvalitnú nástenné maľbu z polovice 18. storočia v rokokovom slohu som ešte na Gemeri nevidela. Najprv som sa domnievala, že to bude nejaká alegória alebo nejaké podobenstvo z Biblie, lebo svätica v evanjelickom kostole neprichádzala do úvahy. Až keď som maľbu videla na vlastné oči, usúdila som, že to nie je idealizovaná tvár nejakej symbolickej bytosti, ale skutočný portrét. Keď som sa ešte k tomu dozvedela, že práve v polovici 18. storočia maľoval kostol levočský maliar Johann Gottlieb Krammer, významný portrétista, nebolo už pochýb, že sa jedná o portrét skutočnej osoby. Keby to mala byť alegorická bytosť, nemala by kruhy pod očami, podbradok a úplne jednoduchý účes, ktorý jej na kráse nepridal. Takže možnosť, že by to mohla byť Mária Zimmermannová Szontaghová, je úplne reálna. Portrét je rozhodne potrebné reštaurovať a prezentovať. Bude to ďalší unikát dobšinského kostola a dôkaz jeho dlhej histórie, na ktorej sa podpísali skoro všetky umelecké slohy od gotiky až po romantizmus. Okrem toho to bude určite jediný portrét mecénky kostola na území Gemera.



Re: Portrét dámy je portrét skutočnej osoby

(Eva, 20. 7. 2012 10:01)

Editka, vrelá vďaka za pomoc. Toto musíme doskúmať. Čím viac sa do toho zahlbujem, tak sa mi viac potvrdzuje, že by to mohol byť portrét Marie Zimmermanovej. S ňou a jej manželom Gašparom Szontághom III. sa totiž spája nielen donátorstvo, ale v tých časoch doslova záchrana ev. cirkvi v Dobšinej. Gašpar bol odmladi cirkevným dozorcom. S ním sa spája i ochrana kostola pred rekatolizátormi, ktorých v roku 1741 vyslal do Dobšinej gróf Balassa. Dobšinskí evanjelici vtedy ubránili kostol silou. G. Szontágh potom chodil na súdy do Viedne, kde kostol uhájil i právne. A s manželmi Szonághovcami sa spája i ďalšia významná udalosť v živote dobšinskej ev. cirkvi - rokovania o vzniku tzv. Dobšinskej koalície v roku 1743 (evanjelici vedia o čo ide) prebiehali podľa svedectva ich potomka v szontághovskom dome. Už sme tu o ňom písali v článku O najstaršom dome v Dobšinej.

Škoda

(Juraj Karika, 13. 7. 2012 16:04)

Veľmi dobrý článok, ktorý znovu ukazuje pamiatku mesta Dobšiná, jeho dominantu ako veľkú studnicu histórie. Dúfam, že obraz sa v kostole dočká prezentácie, prekryť by ho bola naozaj veľká škoda.

Evka gratulujem!!!

(R.Pellionis, 13. 7. 2012 15:37)

Evka zasa jeden klenot z histórie Dobšinej a som presvedčený, že zásluhou aj Tvojho ( alebo len Tvojho ?) PÁTRANIA? Som vďačný, že si prakticky tieto stránky prevzala. Perfektný článok!