4.
MALÝ NÁVRAT
Ťažko sa Roman vyrovnával so svojimi minulými životmi, či už v podobe Hensiety, alebo lovca. Často sa o tom rozprával so Semim, rozoberali to z každej strany a len postupne Roman získaval svoju rovnováhu, avšak bez akejkoľvek chute ešte raz sa vrátiť do niektorých svojich predošlých životov.
Romana čoraz častejšie prenasledovala myšlienka, vrátiť sa do svojho času do roku 1996.Veď tam mal svoju rodinu, manželku, deti, svojich známych, svoju prácu. Ani si vlastne neuvedomoval že pomaly uplynul rok od doby, kedy sa dostal do roku 2658. Semi tušil čím sa zapodieva Roman a tak došlo aj na túto tému.
- Viem Roman že by si sa rád vrátil do tvojho času, ale to nie je takmer možné.
- Ako to že to nie je možné? Veď jednoducho sadneme do kresiel a sme v roku 1996.
- Veď práve, do roku 1996, asi áno, ale nie do tvojho plnohodnotného života a v prvom rade by si vôbec nesmel nasadnúť do toho osudného auta. Môžeš sa pozorovať do doby tvojho úmrtia, ale nie ďalej žiť. Ty si vlastne tu v tom čase, prešiel si časovou slučkou. Je dosť možné, že za prípadnej obete môjho života v terajšom čase, by si sa mohol vrátiť do obdobia s pred havárie. Lenže si videl mnoho z budúcnosti a asi by bol problém.
- S čím by bol problém?
- Pravdepodobne s časovou slučkou.
- Dosť dobre nerozumiem, ale má to znamenať že by si ty musel obetovať svoj terajší život aby som ja mohol žiť v minulosti tak ako som žil?
- Áno Roman je to v tomto prípade niečo v takom zmysle.
Roman sa hlboko zamyslel nad touto dilemou. Semiho si veľmi obľúbil a nevedel si dosť dobre predstaviť, aby si prial jeho smrť, za cenu svojho návratu. Na druhej strane sa však Roman pohrával s myšlienkou, že vlastne Semi ešte pri prvom stretnutí hovoril o tom že on si prial jeho príchod do tohto času, čím vlastne zapríčinil jeho smrť v minulosti. Alebo lepšie povedané, vytrhol ma z minulosti aj keď som to hádam aj tak trocha ja sám chcel.
- Viem na čo myslíš Roman. Viem, som tvojim dlžníkom a máš právo žiadať to čo žiadaš , teda vrátiť sa späť. Ale ťa upozorňujem, nesmieš a nemôžeš sa stretnúť so svojimi blízkymi známymi, či s rodinou.
- 10 –
Roman neuvedomujúc si, že o takej možnosti uvažuje, sa rovno spýtal.
- Veď by sa to mohlo nejako vysvetliť, alebo napríklad vrátiť sa do doby pred nehodou.
- Roman uvedom si, že žiješ plnohodnotne rok v inom časovom úseku a plnohodnotne sa dvakrát žiť nedá. Rok tak či onak by si už chýbal a za tú dobu sa zmenilo veľa vecí.
- Chcem to vidieť!
- Oľutuješ !
- Aj keď oľutujem , áno chcem to vidieť.
- Dobre, ale aby si sa presvedčil ako to tam beží, tak radšej o desať rokov neskôr, t.j. do roku 2006, alebo 2008.
- Do 2008 ? Veď si hovoril že začala kríza, to nie je práve najvábnejšie.
- Slovensko v tom čase, to ešte nepociťovalo, dokonca vládni činitelia si naivne mysleli že sa kríza Slovenska ani nedotkne. Veď uvidíš.
Napriek tomu, že Roman mal takmer plné zuby elektronických kresiel prenášajúcich do iných časových dimenzií, predsa sa dohodli, že pôjdu do roku 2008 v letných mesiacoch. Nedalo však Romanovi aby sa nespýtal, ako je to vlastne možné, v čom je princíp toho prenášania. Semi mu v hrubých rysoch načrtol princíp. Je to vlastne v tom, že podstata času je uzavretá v samotnom fyzickom vesmíre, od počiatku jeho vzniku. Čas ale odhliadnuc od vesmíru je relatívny pojem, pretože aj keď je všadeprítomný, minulosť prebieha práve teraz, ako aj budúcnosť je v tom istom bode, ako čas minulý, prítomný a budúci, cez ktorý sa dá dostať zariadením, ktoré vytvorili v CERNE. Ako dôkaz sa preniesli na krátko do rokov 4500.Lenže do toho času, ako aj do ďalšej budúcnosti akoby boli časové slučky blokované z budúcnosti, bolo možné iba krátko nazrieť. Aj tak ale tento svet bol pre nich nepochopiteľný. Na Zemi akoby neexistovali žiadne mestá, žiadne osídlenia, žiaden priemysel a predsa ľudia na Zemi žili a nezdalo sa, že by si žili zle. Jedno čo bolo isté, príroda bola všadeprítomná a nádherná. Doba bola proste nepochopiteľná, a nedala ani možnosť nazrieť v čom spočíva. Chránila sa budúcnosť? Ale pred čím? To ostala ako nevysvetliteľná záhada.
Nastal však deň, keď sa dohodli, že sa vrátia do roku 2008 s naprogramovaním návratu do roku 2659, v ktorom sa už ocitli, v ktorom v súčasnosti žili. Sadli do elektronických kresiel a.....
Prvé čo si Roman v Košiciach všimol, bola zmena samotného mesta Košice v centre. Bolo vidieť prosperitu mesta, budovy boli zrenovované, miesto hotela Slovan už stál hotel Hilton v úplne inej podobe, ľudia boli spokojní, ale videl aj neslávny LUNIK IX, ktorý bol ešte schátralejší ako v roku 1996. Sídliská na okraji mesta sa v podstate takmer nezmenili. Zrejme nebude všetko v úplnom poriadku pomyslel si. Prekvapilo ho, že sa na Slovensku platí Eurom, novým platidlom pre takmer celú Európu, s výnimkou niekoľkých štátov. Prestali platiť hranice, dalo sa voľne pohybovať medzi jednotlivými štátmi, okrem východnej hranice smerom na Ukrajinu. Bol príjemne prekvapený týmto obdobím a ani sa mu nechcelo uveriť, že by celá Európa, mala o sto rokov tak padnúť na dno.
Cítil vôňu svojho domova, svojho obdobia, ktorú tak dôverne poznal. Bol to napríklad úplne iný vzduch, aj keď nie takej kvality ako v roku 2659, ale bol to jeho vzduch, jeho obdobie a cítil sa v ňom dobre. Bol tu však iba ako pozorovateľ, s nemožnosťou sa s niekým priamo kontaktovať a Semi bol vždy pri ňom, ktorý tiež so záujmom pozoroval to isté čo Roman. Zaujímala ho predovšetkým jeho rodina. Vošiel do svojho bytu, kde už mal svojho „ náhradníka“ . Manželka troška zostarla, ale sa ani nečudoval, že neostala sama, hoci sa ho to bolestne dotklo. Semi sa na to ozval :
- 11 –
- Roman nezabudni, že každý človek je vo svojej podstate úžasný sebec a egoista, ľúbi sám seba a ty teraz ľutuješ sám seba?
Semi ho jednoducho ignoroval . Videl ďalej svoje pracovisko, bolo už zmodernizované, všade počítače, čo za jeho éry nebolo a na jeho mieste sedel samozrejme iný človek. Život bežal veselo ďalej aj bez jeho prítomnosti. Mal možnosť vidieť svoje deti, ktoré si už založili svoje vlastné rodiny. Videl svoje nádherné vnúčatá, dvoch vnukov a dve vnučky a vtedy sa bolestne vzlykavo rozplakal, keď videl o čo prichádza.
- Roman to si chcel vidieť? To si chcel precítiť. Vidíš hovoril som ti že to bude ťažké.
Roman iba vzlykajúc poprosil Semiho, „ poďme späť“ , mysliac tým rok 2659. Romana prenikol skľučujúci smútok za stratenou realitou, za stratenou a nezískanou láskou svojich vnúčat, za stratenou láskou detí a manželky. Krivdili by sme Semimu, keby sa nepovedalo, že bolesti Romana preciťoval úplne obdobne ako on.
- Vidíš Roman, povedal som ti že tento „výlet“ oľutuješ.
Roman nenachádzajúc odpovede, až po dlhšom čase povedal, že tento výlet do roku 2008 neľutuje, pretože vie, ako to šlo ďalej, že sú jeho najbližší vlastne šťastní a že spoznal ako sa to po dvanástich rokoch zmenilo.
Nebola to však pravda. Roman sa ešte viac naviazal na svoju minulosť tam kde patril a jeho bolesť jatrili spomienky zo spomínaného výletu v roku 2008.
Semi už niekoľkokrát preklial svoj experiment a oľutoval skúmanie vlastného ja, najmä čo sa týka Romana, akoby osoby jeho samého. Semi veľmi dobre preciťoval všetko to čo Roman cíti a preciťuje. Čím ďalej , tým viac si uvedomoval, že je povinný svoj dlh voči Romanovi splatiť a že ho musí vrátiť späť do minulosti do plnohodnotného života, a to aj za cenu, že zmení minulosť s niektorými následkami, ako aj za cenu obete svojho vlastného života. Že je tomu tak, o tom nasvedčoval aj fakt, že Roman sa plne zahrúžil do minulosti rokov 1996 a ďalej, pretože všetok svoj voľný čas venoval spomínanej histórii, čítal noviny z toho obdobia a usilovne študoval minulosť od ktorej sa nevedel odtrhnúť.
Pokračovanie klikni: /clanky/velky-navrat
