Dobšiná a paleontológ Viliam Illés
Viliam Illés (2. 2. 1874 – 5. 11. 1933) bol významným geológom a paleontológom (paleontológia je vedné odvetvie, ktoré sa zaoberá štúdiom fosílií – skamenelín, čo je zachovaný zvyšok, odtlačok alebo stopa po činnosti organizmov, rastlín, živočíchov z dávnych geologických období). Jeho pôvodné priezvisko bolo Kolbenheyer a narodil sa v Kremnici. Po absolvovaní gymnázia od roku 1893 študoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, roku 1898 absolvoval štátnu skúšku z baníctva, 1901-02 študoval geológiu, paleontológiu, mineralógiu a petrografiu na univerzite a Maďarskom geologickom ústave v Budapešti. Od roku 1894 bol členom Krajinského baníckeho a hutníckeho spolku. V roku 1897 praktikant v banskom úrade a pracovník baníckej školy v Baia Sprie, 1898 praktikant na šachte František v Banskej Štiavnici, pomocný inžinier v Banskej Hodruši, roku 1900 pracoval v Zlatej Idke, neskôr u železníc v Sedmohradsku, od roku 1900 pracoval v Uhorskom kráľovskom ríšskom geologickom ústave v Budapešti. V období rokov 1906 – 1908 bol adjunktom (pomocný učiteľ) Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, od roku 1908 hlavným inžinierom a v rokoch 1917 – 1924 bol generálnym riaditeľom Uhorských štátnych kameňouhoľných baní v Budapešti. Počas výskumu v Slovenskom rudohorí našiel prvý exemplár trilobita v karbónskom čiernom krinoidovom vápenci pri Dobšinej a po paleontologickom zhodnotení bol pomenovaný ako nový druh Griffithes Dobsiniensis. Tým sa zapísal k viacerým historickým osobitným udalostiam v histórii poznávania geologickej stavby a baníctva v okolí Dobšinej. Ako prvý písal o výskyte serpentinitu na lokalite Danková pri Dobšinej. Publikoval petrografický opis dolomitov, magnezitov a ich chemické zloženie. Zomrel vo veku 59 rokov v Budapešti.
Miesto nálezu pri Dobšinej označené červeným krúžkom (obrázok O. Rozložník)
Trilobity sú triedou vyhynutých morských organizmov z taxónu trojlalovce, ktorý je významnou skupinou vyhynutých článkonožcov. Výskyt triedy je spoľahlivo doložený od kambria v prvohorách (asi 540 – 520 miliónov rokov). V skamenelinách sa zachovali najmä ich chitínové panciere.
Ilustračný obrázok trilobita
Autor svoj nález podrobne opísal vo svojom článku uverejnenom v odbornom časopise Földtani Közlöny, v ktorom písal aj o bansko – geologických pomeroch západnej časti oblasti Dobšinej.
V príspevku z roku 1902 autor udáva, že nález tejto fosílie rozšíri znalosti o rozšírení tohto druhu a predpokladá, že v odbornej sfére vyvolá značný záujem. Tento, doteraz prvý (vzťahuje sa na rok uverejnenia) jediný expemplár autor našiel vedľa cesty vedúcej na Birkeln (Brezinky) v spoločnosti fosílie druhu Lima, ktoré sa nachádzali v čiernom krinoidovom vápenci. Jeho presnejšie určenie veku ešte nebolo známe, predpokladalo sa, že sa tak stane s využitím fosílií, ktoré určil vysokoškolský učiteľ Dr. Antal Koch. Je zaujímavé, že z podobného vápenca na neďalekej lokalite boli známe okrem iných aj zvyšky trilobitov. V roku 1858 to vo svojej práci, ktorá ostala v rukopise, Dr. Antal Kiss spomína nasledovne: V lokalite „Spunten“ (zatiaľ žiaľ neidentifikovaná) neďaleko rieky Hnilec sa v malej dolinke nachádza súvrstvie tmavosivých vápencov ukloneného na juh, ktoré obsahuje aj množstvo zvyškov trilobitov.
Prvá strana autorovho textu
Nájdená fosília pri Dobšinej, na škodu veci, nebola úplná. Chýbala väčšia časť hlavového štítu, ďalej pravá strana trupu (thorax) a chvostového štítu, ktoré sa dali dobre rekonštruovať. Hlavový štít bolo možné s dostatočnou určitosťou rekonštruovať porovnaním s poddruhom Griffithides PORTLOCK. Z porovnávanie nálezu fosílie s ostatnými doteraz poznanými trilobitmi vyplýva, že ide o nový druh pomenovaný ako Griffithides Dobsinensis, čo v ďalšej časti svojho príspevku podrobne odborne oddôvodňuje (keďže ide o prísne odborný text pre palentológov, ho ďalej neudávame).
Nákres nájdeného Trilobita
Vysvetlivky:
- veľká zväčšenina
- prirodzená veľkosť
Zdroje:
Bányászati és Kohászati Lapok, zv. 22, 1933, s. 493
Illés, V.: A Magyarországon talált első trilobita, Földtani Közlöny, XXXII, 1902, 10-11, 351-354
Kinka, Š.: Hroby významných dejateľov, 148 s., 2002, ISBN 8096879553
https://najkrajsikraj.sk/illes-vilmos
Spracoval Mikuláš Rozložník, Košice, 02/2026
