Choď na obsah Choď na menu
 


Najstaršie dobšinské názvy

Úvodom

Názvy chotárov a ich častí sú charakteristické pre každodenný život obyvateľstva, pretože ich pôvodcami mohli byť iba ľudia, ktorí na pôde pracovali, prípadne aj pod ňou. Ak sú zemepisné, či iné miestne názvy v určitom jazyku, dokazuje to, že týmto jazykom hovorili ľudia, ktorí na tejto pôde pracovali, prípadne v baniach pod povrchom. Na priblíženie, ako sa uvedené odrazilo v Dobšinej, uvedieme krátky prehľad rôznych pôvodných historických názvov. Na tomto mieste sa pokúsime stotožniť tieto názvy tak, aby bolo zrejmé aj bežnému čitateľovi, o ktoré miesta sa v Dobšinej a jej okolí jedná. Mnohé upadli do zabudnutia a je možné, že niektoré názvy sa stotožniť ani nepodarí, v našom prípade tam dáme hneď na začiatok veľkým písmenom NEZNÁME. Preto budeme vďační každému, kto bude mať ku neznámemu pomenovaniu, patričné vysvetlenie, prípadne poznámku.  
 
Poznámka : Tento článok je prepojený s fotoalbumom, viď dole: Dobšiná rôzne mapy. Osobne mne, (R. Pellionisovi,)  je najbližšia mapa z roku 1927 ako aj chotárna mapa z roku 1952. Môj otec Rudolf Pellionis ma brával s bratom Petrom na výlety a pri tom nás učil názvy jednotlivých kopcov Dobšinej, ktoré týmto mapám zodpovedajú.
 dobsina-foto-lad.-szomoray.jpg
 
Najstaršie dobšinské názvy
 
V roku 1932 bol historik Bálint Ila poverený spracovaním dejín Gemerskej župy do roku 1773, teda do doby usporiadania urbáru. Rukopis bol dokončený v roku 1943, ale história jeho publikácie, bola nevšedná. Koncom roka 1944 bol vydaný knižne II. zväzok diela, ktorý obsahoval popis obcí Gemerskej župy, názov ktorých sa začínal písmenami A-L, v roku 1946 vyšiel III. zväzok s popisom obcí so začiatočným písmenom M-R. Po dlhých rokoch, bol v roku 1968 vydaný IV. diel, ktorý obsahoval obce s názvami na S-Ž a nakoniec v roku 1976 bol vydaný I. diel publikácie, ktorej cieľom bolo zistiť a ozrejmiť pôvod, etnickú príslušnosť a vzťahy ľudí žijúcich na území župy do roku 1773.
Okrem pomerne podrobného popisu vzniku a histórie jednotlivých osídlení, autor v publikácii, na základe archívnych materiálov, uvádza aj zistené zemepisné názvy a mená usporiadané podľa rokov výskytu a členené podľa pôvodu, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé obce.
V ďalšom uvedieme zistené zemepisné názvy, vzťahujúce sa na Dobšinú, zoradené podľa jednotlivých rokov, uvedené v druhom diele na stranách 215-226. Odkazy na pôvodné pramene, ako aj niektoré názvy širšieho okolia, pre prehľadnosť vynechávame.
 
Zemepisné a iné  názvy:
 
1320: Dupsina (fluvius -potok) - úplne prvá historická zmienka          
1326: Dobschina                                                        
1408: Dobsynapataka, Dabsynapataka                      
1426: Dobsina                                               
1466: Dobsina                                               
1476: Dobsina
1887: Dobsch Bach   - v preklade Dobšinský potok 
 
Údolie Dobšinského potoka a Dobšinej samotnej azda najlepšie vystihuje fotografia, ktorá je pre veľké rozlíšenie 13 MB, dobre viditeľná iba na odkaze : http://www.panoramio.com/photo/91332354       
 
1408: Ezembergh
1476: Ezemberg                                                                  
1866: Cimberg
1887: Zemberg                                                 
 
V prípade názvu Zemberg sa jedná o prvé pomenovanie nie len chotárneho územia v Dobšinej, ale súčasne aj o významné banské ložisko, kde sa  okrem iného dobýval kobalt. Pozri pripojenú mapku, kde je znázornené rozsiahle územie od bane Jórameň dole ku Maxmiliánke, cez Malú vlčiu dolinu do Veľkej vlčej doliny smerom hore na Sekeru, takmer pod Dobšinský kopec.  
                          .
1423: Dobsinahege 
1429: Dabsinahege
1450: Dapsinahege
 
NEZNÁME? Pristavme sa trocha pri výraze Dobsinahege. Zrejme to ostane nestotožnené, pretože jednu dobšinskú výšinu máme, nazývame to: "Na heju" nad evanjelickým cintorínom, ale to máme spomínané nižšie ako "1714: Auf der Höh". V tomto prípade sa pravdepodobne bude jednať o Dobšinský kopec, ktorý vtedy ešte nemal pomenovanie.                             
                                                                      
1509: Washegh – Aczelhegh  - NEZNÁME . Malo by sa jednať o nejaký        
balvan, prípadne horu.            
                                                                                 
1552: Swarcberg                                                       
1714: Schwartzenberg                                    
1723: Schwartzenberg
1724: Schwartzenberg                                    
1786: Schwarzenberg                                     
1806: Schwarzenberg                                     
1887: Schwarzenberg 
 
V Prípade Čiernej hory, ešte do roku 1927 bola pomenovaná na mape ako Schwarzenberg, v roku 1952, je už na katastrálnej mape popisovaná ako Čierna hora. Zrejme slovenský názov bol takto známy už dávnejšie, veď na území mesta Dobšinej žili tri národnosti v úplnej zhode, t.j., slovenská, nemecká a maďarská, pričom všetky tri sa dobre rozumeli aj ľudsky aj v reči a teda aj v názvoch dobšinského katastra.                             
 
1552: Oberberk
1786: Eberberg
1806: Eber vel Ober-Berg
 
V tomto prípade je potrebné sa pozastaviť nad zmenou mena Eberberg, v rokoch 1954 - 1968 sme ho bežne nazývali Iberpark, čo v preklade znamená ako niečo Nad horami. V skutočnosti vlastne hrebeň nad Dobšinou, počínajúc Gáplom po Jeleniarku tento vrch, ktorý je na turistickej mape z roku 2009, označovaný pod menom Martinka, s výškou 1027 m.n.m., je niečo nad ostatnými. Čiže skutočne tento kopec vyčnieva a preto je EBER teda nad ostatné. Len to meno Martinka, neviem odkiaľ ho nabrali. Neviem sa s týmto menom stotožniť. Tí ktorí, alebo ten ktorý, tomu toto meno vymyslel, mohol mu dať primeranejšie, keď to už silou mocou chcel v minulosti poslovenčiť. Nezdá sa mi, že by sa tento názov vžil medzi Dobšinčanmi.
 
 april-20-086.jpg
 

april-20-085.jpg

1552: Langberk
1655: Auf den langen Berg
1806: Langenberg
1866: Langenberg
 
Starí Dobšinčania veľmi dobre vedia, kde sa vrch Langenberg nachádza. V preklade je to Dlhý kopec. Na mape z roku 2009, je jeho určitá časť označená ako Dlhá hora, nám je táto časť však skôr známa ako Podkova. Langenberg, je zaznačený na všetkých starých mapách až do roku 1952. V súčasnosti je však známy ako Dobšinský kopec. Prakticky celú chotárnu oblasť Langenberg, nahradil novým názvom Dobšinský kopec. Možno povedať, že tento názov sa vžil nielen medzi Dobšinčanmi, ale je celoslovensky pomerne známy, najmä pre jeho zjazdnosť v zime. Aj keď na Dobšinský kopec vedie veľmi kvalitná cesta, zjazdnosť v zime je často problematická, ako v najvyšších cestných polohách Slovenska býva. Podobne ako je na Donovaloch  a podobne.
 
1584: Krebsseiffen                                                     
1723: Krebsseufen                                                     
1887: Krebsseufen      
Ku tomuto názvu nie je potrebný zvlášť komentár, pretože v preklade je to Rakovecké údolie, oficiálne teraz známe ako Rakovec. Aj samotný potok sa takto nazýva.                                     
 
1597: Spitzenstein
1616: Osztri kamen
Veľmi známa Ostrá skala pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorá bola nespočetne fotená mnohými autormi, tak pridávam aspoň jeden netradičný odkaz, kde ju vidno v pozadí s Kráľovou hoľou :
 
 
1655: Beim spiczen Hebel
1714: Disseits des spitzen Hübels
1866: Disseits des spitzen Hübels
 
Tak tu ťažko určiť, ktoré kopce, prípadne chotárne názvy mal autor Bálint na mysli. Ideme teda stručne na to. 1866: Disseits des spitzen Hübels sme nazývali a poznali ako Špitzenhíbel, ktorý v súčasnosti je na mapách označovaný ako Končistá. Tento názov Končistá, s prepáčením z hľadiska mienky R. Pellionisa, radšej neprináša komentár.
 
1887: Auf der Spitze, Spitzenhügel
 
Tu je to zaujímavé. Pretože napríklad v chotárnej mape z roku 1952, sa to vôbec nevyskytuje. Ale v mape z roku  1927 od Kalmána v pravom rohu medzi Rakovcom a Hirschkholungom - Jeleniarkou je zaznačená, podobne ako na mape z roku 2009, kde je medzi Jeleniarkou a Rakovcom zaznačená ako Ostrá s výškou 1014 m.n.m. Všade zhodne s výškou, dokonca aj na mape z roku 1935 od Uherkowicha. Je to zaujímavé aj tým, že výškovo, sa rôzne vrchy označujú výškovo rozdielne v takmer vo všetkých mapách. Jedná sa síce iba o pár metrov.
                                                                                 
1597: Raben Seifen                                                    
1887: Raben Seifen
V danom prípade sa jedná o Sámelovu dolku (Raben -  zbojník), teda o potok z Vyšných záhrad do Ľadovej.                                             
 
1597: Teufelskopf
1887: Teufelskopf       
 
Dovoľte na tomto mieste malé zamyslenie od R. Pellionisa. Tento názov vrchu v preklade Čertova hlava, nebol známy ani môjmu otcovi. Skôr túto časť lesa, ani nie vrch poznal ako Griefwiklies - Grófske. Prvý raz s názvom som sa stretol na mape z roku 1935. Len tak pre zaujímavosť si  ju otvorte. V pravo dole pri pečiatke, nájdete Suchý vrch s výškou 1045 m.n.m., a keď idete ešte dole dôjdete ku vrchu Teufelskopf s výškou 965 m.n.m. Na mape z roku 2009 sú obidve kvóty označované ako Suchý vrch, ale s rozdielnou výškou a to 1042 a 972 m.n.m. Dlho ma zaujímalo, prečo to nazývali Čertova hlava a ešte ku tomu raz v roku 1597 a po druhý raz v roku 1887.  Nič by nenasvedčovalo tomu, že to má niečo spoločné s čertom. Ale! História sa zrejme opakuje. V týchto rokoch na Čertovej hlave došlo určite tiež ku výrubu, ako je uvedené v spomínaných rokoch. Podobne je tomu aj teraz, asi od roku 2011, do dnešných dní . Keď si všimnete ešte chýba trošku výrubu v strede na vrchole a Čertova hlava bude mať zo stromov poriadne rožky.
 

teufelskopf.jpg

teufelskopf---certova-hlava.jpg

1620: Im Wolfs seiffen
1655: In Wulf Seiffen
1714: Wolfseufen
1887: Wolfseufen
 
Ku tomu iba krátku poznámku, že sa jedná o Vlčiu dolinu, ktorá je rozdelená na dve údolia v pravo smerom ku Gúglu je Malá vlčia dolina a v ľavo kde je elektráreň je Veľká vlčia dolina. 
 
1632: Fenyves hegyecske, melyet Szedlova alias Nyerges hegy - NEZNÁME ? Ten preklad z maďarčiny by bol Borovicové lesy (Sedlova) Horská cesta. Na čo by to mohlo sedieť?  Borovnak?                             
 
1632: Babinna                                                
1756: Babinna                                                
1786: Babinna                                                
1887:Babinna   - Babiná rokmi nezmenená     
 
1632: Szuchi verch (Száraz hegy)
1786: Szuchi verch
1887: Suchy vrch - Suchý vrch ostal rokmi stále to isté.
 
1632: Grindel pataka - NEZNÁME ? Grindel nazývali starí došinčania takmer každé údolie. Môžeme sa iba domnievať, či je to dnešný Grindel teda medzi Azbestom a Rikom?          
 
1887: Hottergründl - Veľmi dobre viditeľné údolie na mape z roku 1927 od Kalmána, tiahnuce sa od Suchého vrchu, pod Čertovu hlavu. Tečie tam potok rovnomenného mena, ktorý ústi do Dobšinského potoka.                                                    
 
1640: Am grossen Kelbl                                                                                          
1761: Gelber - Celkom iste sa jedná o vŕšok Teliatko, ktoré je nad Novou ulicou v Dobšinej, pod Azbestom. Názov "Am grossen Kelbel " sa zrejme jedná o priestor na ktorom ležia teraz haldy odpadu z azbestu, ako aj časť dobývacieho priestoru samotnej bane Azbest.
 
1641: An der Hö -Veľmi známy pojem keď niekto zomrie v Dobšinej. Alebo keď sa niekto cíti veľmi zle, ako pred smrťou hovorí:  "Pôjdem tam hore, na Hej". Na heju sa jedná o vŕšok nad evanjelickým cintorínom, vrátane uvedeného cintorína.
 
1641: Auf Stolschmitsberg - Neznáme.
 
1714: Auf der Höh - Tak ako v roku 1641:  "Na heju"                                                
 
1647: Auf den Gretchen -   Gretchen je dolina  medzi Vincovkou a Marónou na mape od Uherkowicha s názvom Grätchen zaberá pomernú časť ktorú v súčasnosti nazývaju "Pod slnečným kopcom" Čiže je to medzi Stammesbergom   smerom ku Hamru.                                  
 
1649: Tresznik                                               
1697: Auf dem Tresznik                                             
1808: Auf dem Tresznik                                             
1887: Auf dem Tresznik            
Tresník, to je všeobecne známe. Za  Čuntavou a Buchwaldom. Len na mape z roku 2009, to dostalo podivný názov Tresteník. Zrejme nejaký preklep. Ešte aj v mapách sa to stáva.                                
1653: Csandava polyana
1750: Csonta polyána
1756: Csonka polya
1788: Schundava
1806: Csuntawa
1866: Csuntawa
1887: Csuntawa
Čuntava. S úsmevom, má niekto nejaké pochybnosti?
                                                                                 
1655: In Ransen Grund                                              
1714: In Ramszen Grund                                            
1761: Romsa                                                 
1806: Romsa   
Údolie Ramže. Myslíme si, že je všeobecne známe.                                                    
 
1655: In nei Weg
Nové cesty.  Od Tešnárok smerom doprava sú Nové cesty.
 
1675: Am Schlemer                                                     
1761: Slemer                                                           
1806: Schlammer -  
To je pod Pišlom tam kde sú teraz budovy vleku.
 
1714: Gegen Morgen – Unter der Stadt      
 Gegen Mittag 
NEZNÁME ale malo by sa jednať o veľkú lúku pod mestom. Starým spôsobom sa pojmom Gegen Morgen označovala svetová strana „oproti východu“. Čiže je to lúka pod mestom smerom na východ. Pod mestom môže byť len jedna veľká lúka a to tam dakde, kde je teraz Vyrovnávačka – viac miesta na lúku tam nieto. Gegen Mittag je zase „oproti juhu“  teda to nie sú názvy, ale určenie polohy popisom.
 
1714: Obeding des kayszerischen - Podľa Mikulíka mali Kayserovci hámor v Lányiho Hute. Mohlo by to byť dakde tam. "Nad Keiser čurkou?"
 
1714: Hinter den Pfaarhof -  Za Farárovým dvorom, to je v preklade. To sme v čase, keď tu bol len ev. farár. A fara bola pri kostole – to by mohla byť Farárova lúčka.
                       
1714: Auf Hirschköhlung
1723: Hirschkohlung
1887: Hirschkohlung  
Na starých mapách to nájdete neďaleko Suchého vrchu. Na mape z roku 2009, je to už označované ako Jeleniarka.
 
1714: Gegen Mitternacht
Obeding des Andreas Stempels Hammer - NEZNÁME. Bude to nejaký Štemplov hámor a termínom Gegen Mitternacht je oznečené jeho umiestnenie na severe.
 
1714: Bey den Mayrhof
Auf den Baumgarten - NEZNÁME
 
1714: Unter der Silber Zechen - Pod Striebornou 
1788: Silberzech - Strieborná
1806: Silberzech
1808: Zilbertzak
1887: Zilbertzak  
Ešte ako deti v roku 1954, sme tento kopec nazývali Zilbercich, ale už aj ako Strieborná. Myslím, že je všeobecne známa, všetkým z Dobšinej, pretože sa jedná o kopec tesne za Ľudovou záhradou v Dobšinej. 
                       
1723: Kreutz - Gruben - Údajne baňa na meď. Kríž sa dlho datuje ku Langenbergu, prípadne teraz ku Dobšinskému kopcu. 
                                                          
1723: Gottes Segen
1866: Áldás                                                                                                              
1887: Hülfe Gottes Stollen  
V tomto prípade sa jedná o jednu a tú istú baňu vo Veľkej Vlčej doline v preklade - Božie požehnanie. Dalo sa do nej spustiť aj z Malej vlčej doliny. Údajne je to však v súčasnej dobe zasypané. Ako deti sme sa po tejto bani často túlali.            
 
1723: Fabiansberg
          Soll       
Všeobecne známy vrch Fabianka. Pamätám však aj na názov Šuoafenpark na mape z roku 1927 označovaný ako Scharfen Berg, teda v oboch prípadoch ako ostrý vrch. Je však všeobecne vžitý názov toho vrchu pri cigánskej osade v Dobšinej ako Fabianka.                  
 
1723: Gapely -
Gápeľ s nadmorskou výškou 960,6 m.n.m. Výstup na tento vrch je možný z Lányiho Huty, prípadne cez Sekeru hore na Štempelšajer,  alebo pohodlnejšie z Voniarok.                        
 
1723: Bechenberg
1806: Beckenberg
Na mape z roku 1927 známe ako vrch Peckenberg, na mape z roku 2009 popisované ako Peková. Dostaneme sa tam buď od Zábavy poniže mesta, alebo z mesta cez prameň Jochmanka, vedľa Pišla.
 
1724: Pelcz                                                                
1788: Steinerne Pelz                                       
1806: Steinerne Pelz                                       
1887: Am Pelz
V súčasnosti známy ako kopec: Na Pelci. Je to jednoducho kopec po ceste vľavo od smeru Dobšiná, smerom do Stratenej, tesne pred Stratenou.                                            
 
1724: Hanneshöh
1788: Hanneschlöh
1806: Hanneschlöh
1887: Hanneschlöh 
Starým Dobšinčanom to bol známy vrch vždy ako Hanishej. Na mape z roku 1927 označovaný ako Hannes Höhe, v ktorom vrchu sa nachádzala Dobšinská ľadová jaskyňa. V súčasných mapách je to označované ako Hanesová v zátvorke však aj ako Hanysej. Dobšinská ľadová jaskyňa je však už situovaná do vrchu Duča, hoci starí Dobšinčania celý koplex vrátane ľadovej nazývali Hanishej.
 
1724: Na skale                                                          
1887: Nad skaly
Jedná sa o vrch pri Dobšinskej Maši. Presnejšie v minulosti pri zatopených osadách Imrichovce a Štefanovce, ktorých ruiny ležia na dne priehrady Palcmanská Maša.
 
1756: Buchwaldt
1788: Buchwaldt
1866: Buchwaldt                                                                               
1887: Buchwaldt
Buchvald 1293,3 m.n.m., sa takmer názvom nezmenil až na pár písmen a je to vrch všeobecne známy. V preklade Bukový les. Je zaujímavé, že tento názov nikomu nevadí, ako napríklad v prípade Gúgel.
 
1756: Vléga studna
          Breszto verch - NEZNÁME               
 
1761: Halboka dolinka
Bude pravdepodobne zasahovať do V.Slanského revíru od Špitzehíblu na Vyšnú Slanú.                      
Pri Yedloweg  -  Jedlová - Tanenwald -  tesne pod Špitzenhíblom.      
 
Herb
Na hrbeze - NEZNÁME
 
1761: In Vinoszogh
1786: Vintzog
1806: Vintzog 
Starí Bulineri - teda starí dobšinčania, to poznali skôr ako Bindzóg v preklade ťah vetra, asi tam vždy fúkalo. Na mape z roku 1927, je popisovaný vrch ako Windseck, v súčasnosti na najnovších mapách je popisovaný tento vrch ako Vincovka.
 
1761: Stumespergh                                                    
1806: Stammesberg -  Teraz tento vŕšok v súčasnosti nazývajú : Na slnečnom kopci, hoci myslím, že na žiadnej mape sa tento názov nenachádza. Je to nad Bujakom tesne pod Prvou Maronou. 
                                                                                 
1761: In Sajbe                                               
1806: Scheib                                                             
1887: Scheibe    -   Šajby                                                                
 
1761: In Rovnina - NEZNÁME . Že by azda Roveň, ale to bolo skôr známe ako Ében.                                                                   
1761: In Pittl - NEZNÁME                                                              
                       
1761: In Stemple Sajer
1806: Stemplscheuer
1887: Stemplscheuer   
Je zaujímavé že tento názov sa zo súčasných máp vytratil, hoci je hneď vedľa Gápľa. V rokoch okolo 1950, sme tento vrch bežne nazývali Štempelšájer. Štempel mal v minulosti zrejme veľké majetky. Na starých mapách je takto bežne označovaný. V súčasnosti sa to dostalo pod Chmeľové záhrady, hoci pôvodne ako Hopfgarten, teda Chmeľové záhrady, boli oveľa nižšie, niečo nad Sekerou.
                                                          
1786: Marancken                                           
1887: Maron B.          
Ach jáj, povzdychne si pri tom Pellionis v súvislosti aj s legendou Sklenená pani z Maron. Názov existuje aj na súčasných mapách ako Maroň,  (mäkčeň je omylom minulosti ktorý vznikol nesprávnym prečítaním starej značky na katastrálnej mape nad písmenom N ako mäkčeň). Marony boli mimochodom tri,  pozri do mapy z roku 1952. Na mape z roku 2009, existuje v súčasnosti aj názov Maroň ale aj  Muraniky. Muraniky na tejto mape sú síce  situované nižšie ku potoku, ktorý bol v minulosti označovaný ako Titers Grund - Titerov pozemok, dobšinčanom skôr známe ako Depov, pozri mapu z roku 1935. Muraniky tam nikdy neboli a začali tomu tak hovoriť Hutňanci ako prví. Postupne to prešlo na horný koniec Dobšinej. Inakšie Muraniky od dávna sú, ale vo Vyšnoslanskom katastrálnom revíre. Pozri mapu Muraniky.                                         
                                                                                 
1786: Metscherlauthen - NEZNÁME                       
 
1786: Gugul                                                               
1887: Gugl      
Gúgel pre pravých dobšinčanov vždy Gúglom bol a ostane. Ostane tak aj pre obyvateľov Mlyniek, Dediniek a sú na to hrdí. Žiadna Kruhová, ktorá bije ako päsť na oko  na súčasných mapách. Za tento výraz sa Pellionis, ale aj mnohí ďalší z Dobšinej a jej okolia  hanbia. 
 
1786: Stollkam - NEZNÁME - v preklade je to banský hrebeň.
 
1786: Zinober Kamm
1806: Czinoberkamm  
Je to pomerne výrazný kopec za Suchým vrchom a medzi Babinou.
 
1786: Hopfgarten
1788: Garten
1887: Garten 
Jedná sa o známe Chmeľové záhrady. Označované na mape z roku 1952 ako Hopfgarten. Na mape z roku 1927, je tento kopec situovaný Medzi Langenberg a Štempelšájer, čiže niečo pod súčasný Dobšinský kopec.
                                                                                 
1788: Adlerstein - NEZNÁME -   no kto nám povie kde v Dobšinej bola Orlia skala?
 
1788: Steingereisch
1806: Steingereisch     
Štengerajš pre nás staroverných Dobšincov ostal Štengerajšom. Niekde som už čítal akýsi iný názov ako Skalisté, alebo nejako podobne, ale tuším sa to neujalo.
     
Je samozrejmé, že v súvislosti so spoločenskými zmenami sa časom menili aj jednotlivé názvy, a tak dochádzalo k úpravám pôvodných výrazov. Nie nepodstatný vplyv v tomto smere má aj písanie pôvodných názvov a mien podľa gramatiky jednotlivých jazykov (slovenčina, nemčina, maďarčina).
 
Pokiaľ by niekomu azda chýbal bližší popis vrchov a údolí, prípadne fotografie ku vyššie spomínaným chotárnym názvom, nájde to na stránke, "Dobšiná - sprievodca mestom a okolím" ktorá je špeciálne venovaná tejto problematike a dostanete sa na ňu preklikom: http://www.dobsina.estranky.sk/
             
 
 
Košice 5 až 6 /2013                              
 
Ing. Mikuláš Rozložník
Mgr. Rudolf Pellionis
 
Fotografie a fotoalbum :
Ing. Mikuláš Rozložník
Mgr. Rudolf Pellionis
Ing. arch. Eva Šmelková
 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Dobšiná - rôzne mapy

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

1509 Vashegh - Aczelhegh

(Eva, 13. 6. 2013 20:18)

Ako tak pozerám, tak to je po maďarsky napísaný názov Železná hora a Oceľová hora. Asi to bude z listiny, ktorá bola písaná po maďarsky. A naša Železná hora je Zemberg, v najstaršom zápise ako Ezembergh (podľa Luxa to vzniklo z pomenovania Erzenberg - Rudná hora).