Choď na obsah Choď na menu
 


    Pamiatky na Dobšinských cintorínoch
 
 
 
     Ku tomuto menšiemu zamysleniu o Dobšinských cintorínoch ma priviedlo niekoľko skutočností. Nedávno som čítal v diskusii o jubileu ZŠ v Dobšinej  na stránkach : http://www.inforoznava.sk/vsetky-clanky/jubileum-zakladnej-skoly aj nasledovné :
 „Pre riaditeľa a učiteľský zbor ZŠ.
Vážení a milí…nie len sa hrdiť menom Ing.Ruffinyho..ale dokázať pre toho veľkého Dobšinčana aj niečo urobiť.
Pozrite si v akom stave je jeho hrob !!!!!
Stalo by sa niečo, keby ste párkrát do roka hrob a okolie vyčistili, natreli mrežu, zábradlie…odniesli kytičku.
Už keď musí byť schátralá jeho vila…nech je aj hrob.“ Toľko citát z diskusie.
 
      Vytratilo sa množstvo pôvodných Dobšinčanov z Dobšinej a ako sa môžeme dočítať vo vyššie uvedenom  odkaze na článok, 70 % žiakov na základnej škole v Dobšinej  sú Rómovia. Spočítajúc si to na niekoľko rokov dopredu, je celkom jasné, aké zloženie obyvateľstva v Dobšinej bude v budúcnosti a čo si budú ctiť.  Významná Rómska osobnosť z  Dobšinej je známa tým, že si uchmatla bohatého Angličana a istý čas, ju často zobrazovali v bulvárnych plátkoch, ale to je asi tak všetko. Keď sa mýlim, nech ma niekto opraví. Rómom v budúcnosti bude úplne jedno aký významný „gádžo“ vôbec v Dobšinej žil, to je viac ako isté!
 
      Pamätám, že na oboch cintorínoch, či už katolíckom alebo evanjelickom, niekedy existovali náhrobky , neviem presne či boli z liatiny, alebo len zo  železa , ale dosť na tom, že teraz akosi záhadne zmizli. Kde sú? Niekde v zberných surovinách ? Viem že do nekonečna nie je možné udržiavať ten ktorý hrob a časom zanikne. Lenže nájdu sa aj také kúsky náhrobných kameňov, ktoré si zasluhujú pozornosť. Nedávno som mimochodom objavil hrob svojho prastarého otca, ktorý zomrel v roku 1906, ale je tam fotka!!! Lenže čo z toho keď pomerne honosný pomník je rozlámaný na tri kusy.
      Zaujímavý je aj náhrobný kameň  na prednom Ev. cintoríne asi z rokov okolo 1700, na ktorom je znázornená lebka a prekrížené kosti. Je smutné, že tento náhrobný kameň býva pravdepodobne obradným miestom vyznávačov satanistov, pretože videl som na ňom čerstvú krv a dohorievajúcu sviecu. Raz nad ním boli tri chichotajúce sa tri mladé dievčiny v čiernom, ktoré tam tiež zapaľovali sviečky. Bolo to síce asi pred troma, možno viac rokmi. Nie ale to je podstata veci.
 
      Spomínal som tie náhrobky istému pánovi zo zahraničia, ktorý vyslovil udivenie, že neexistuje v Dobšinej čosi také, ako pietne pamätné miesto či už na cintoríne, alebo pri kostole, kde by boli uložené tieto pamätníky, ako pamätníky doby a histórie mesta. V rôznych iných krajinách ako vo Švajčiarsku, Nemecku, či aj Maďarsku, ale aj inde také čosi bežne existuje.   
 
      Možno zavadí o tento článok niekto z Dobšinej, kto sa chytí tejto myšlienky, pre budúcnosť uchrániť tieto pamiatky, veď to nechce ani veľa investícií, len umiestniť niektoré veľmi zaujímavé náhrobné kamene , prípadne tie kovové, pokiaľ ešte vôbec existujú. Dať na miesto, kde by mali dôstojné umiestnenie a mali význam aspoň pre návštevníkov Dobšinej.     
 
V Košiciach 19.11.2010 , Rudolf Pellionis
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Cintoríny naše dobšinské

(Alan, 22. 11. 2010 19:24)

Rudkova webka je asi stránka, kde sa chodíme vyvzdychať len my - odídenci, ktorým chýba rodné mesto. Nielen tým, že sme preč, ale hlavne tým, že sa nám VŠETKÝM stráca pred očami. Ostávajú len nádherné hory kol Teba, čo stoja... a tie sa musia z hrôzou dívať na to, čo sa deje v doline, v meste. Oni nevedia odísť a vykašľať sa na to, že dolina sčernala a páchne. Gúgel, Schwarzwald, Kimpeem Pischel, Bolzajf majú oči pre plač! Igor, Rudko, my si nemusíme vysvetľovať, o čom to je. Je to rovnaký bôľ, s akým sme v onen deň odchádzali z cintorínov s otcom. Navyše otec bol zronený, ako padol za čiernu vlasť jeho skromný rodinný domček. Bol maličký, ale bolo v ňom čisto, útulne a voňalo v ňom mlieko, čerstvo namútené maslo, neskutočný cmar, ktorého chuť budem cítiť aj v poslednej chvíli života. Otec už je v nebíčku pri svojich rodičoch a súrodencoch, pri manželke. My tu ešte chvíľu budeme prežívať smutnú agóniu nášho milovaného mesta a s Rudim budeme kriesiť spomienky na slávu mesta.
K cintorínu ešte toľko: žiaľ už veľmi, veľmi dávno sa zabudlo, že medzi dvoma cintorínami tzv. evanjelickými, kade vedie cesta na lúky Pischla je pod múrom obrovský hromadný hrob. Nechám múdrejším dopniť, kedy vznikol. Či za tureckého vpádu, keď odvliekli zdravých a chorých starých pobili, alebo za morovej, či cholerovej epidémii v stredoveku. Nepamätám si zdroj informácie. To miesto by sa mohlo tiež vyčistiť a aspoň kosením udržiavať.
O cintorín sa stará mesto, ktoré vyberá poplatok za hrobné miesta od občanov. Nemám prehľad o príjmoch a výdavkoch, ale mám presvedčenie, že lacná pracovná rezerva je v občanoch, ktorí sú pre nás pracujúcich už naozaj drahí a práve oni by si mohli zaslužiť príspevky na živobytie len po odpracovaní poriadnej dávky práce aj pri údržbe cintorínov. Nielen cintorínov, ale všetkých verejných priestranstiev.

Najde sa nejake riesenie?

(Igor, 22. 11. 2010 11:55)

Servus Alan.Napisal si pekny prispevok.Zivo si viem predstavit Tvojho otca,este si ho pamatam ako jazdil na motorke.
K cintorinom by som este napisal par poznamok.Neviem ako je to v Dobsinej,ale vsade vo svete sa o cintoriny niekto stara.Bud je to nejaka pohrebna spolocnost,spravca cintorina,obec,mesto. Za hroby sa vyberaju polatky na nejake obdobie a spravovatel sa stara o kosenie,cistenie,odvoz smeti...
Asi do Dobsinej nechodim vo vhodny cas,ale stale ked idem na cintorin,tak nie je pokosene,nie su odvezene smeti (kopia sa medzi cintorinmi)
Ma cintoriny vobec niekto na starosti?Co sa zmenilo od cias Rozloznika,ked viedol Tecnicke sluzby.Preco nie napr.je viacej miest na odber vody pre zalievanie kvetov a stari ludia musia nosit vodu cez cely cintorin.
Horna cast cintorinskeho mura na ev. cintorine,kde je aj hrobka Ruffinyho,je pohnuta a praska.Tento stav je tam uz niekolko rokov.Nikoho to zrejme nezaujima.Spravcu cintorina najmenej.
Na www. Inforoznava sa objavil clanok o primatorovom mitingu k obcanom pred volbami.Uviedol,ze v Dobsinej za 4 r.bolo preinvestovanych 200mil. Sk.Ktovie na co???Odpoved si musime dat sami.Pretoze okrem vynovenej skoly pre Romov,udrziavanej radnice,materskej skoly a ZS v rekonstrukcii,su len rozbite cesty,Namestie Banikov,kde sa skoro nepracuje,vodovod na Novej ulici ulici v havarijnom stave,cintorin v hroznom stave ...
Stare banicke domy zvandalizovane ciganmi.Keby neboha Fundja-neny vedela,aku architektonicku prestavbu dostal jej dreveny domcek,tak by sa obratila v hrobe.
V nasom mestecku je to uz ako "Oko nepocuje a ucho nevidi"

Jožkovi a Alanovi

(Rudolf Pellionis, 22. 11. 2010 11:45)

V prvom rade Vám obom ďakujem za prínosné príspevky. Jedinou chybou je to, že kto by to mal čítať, ten to vôbec nevyhľadá, alebo pokiaľ áno, prejde to bez povšimnutia, ako napokon každý problém v Dobšinej.

Uvedomujem si, že týmto článkom som iba z časti načrel do hlbšieho problému samotných cintorínov, pretože ku tomu by bolo potrebné uviesť oveľa viac. Škoda Alan, že si nezachytil rozprávanie Tvojho otca, bolo by to nesmierne zaujímavé rozprávanie a určite prínosné s uverejnením na týchto stránkach. Oboch vás srdečne pozdravuje Rudo.

Dobšinské cintoríny - zrkadlo doby

(Alan Dolog, 21. 11. 2010 19:13)

Môj otec už bol dosť starý, keď som mu ponúkol výlet z Rožňavy na dobšinské cintoríny. Vyrástol v bezprostrednej blízkosti toho najkrajšieho, kde je pochovaný aj Ing. Ruffiny s rodinou. Prechádzali sme uličku po uličke a otec akoby čítal z veľkej knihy..urobil som chybu, že som celú prehliadku nenatočil kamerou. Bola to krásna prehliadka dejinami mesta, rozprával mi o všelijakých postavách a postavičkách...na to nikdy nezabudnem. Otec bol jednoduchý človek. Ovládal tri jazyky (ako sa patrilo na riadneho dobšinčana). No pamätal si ľudí a súvislosti tak podrobne, že mi prečítal cintorín ako veľkú kroniku.
Na cintoríne odpočívajú nielen Ruffínyovci. Sú tam mená, ktoré teraz nebudem vymenúvať, aby som nechtiac niekoho nevynechal, neurazil. Mená, ktoré preslávili mesto, kraj, štát. Mnohí, ktorí by si naozaj zaslúžili pozornosť a výnimočnú starostlivosť.
Keď sme pred dvoma rokmi obnovili pomník nášho strýka Viliama Rozložníka (bola to naozaj krásna rodinná udalosť), myslím, že to dojalo pána primátora tak, že osobne prišiel na pietnu slávnôstku a prekvapený, že takýto NIE MENEJ slávny človek, ako Ing. Ruffiny tu sníva svoj večný sen sľúbil, že tento hrob zaradí do zoznamu cca dvadsiatich hrobov, ktorým mesto bude venovať zvýšenú pozornosť. Vtedy to bolo povedané s aptričným pátosom. Dnes viem, že, žiaľ, bolo to len lacné gesto.
Ako sa správame k našej histórii (aj k cintorínom), tak sa o nás postará budúcnosť.

Poznámka

(Ing. Jozef Leffler, 19. 11. 2010 18:36)

Ahoj Rudko! Je to už viac, ako 140 rokov, čo Ruffiny, Mega a Lang dali do lona obyvateľom mesta Dobšiná skvost: Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Táto rarita priniesla mestu, štátu, ako aj správe slov. jaskýň nemalé peniaze. Je pravda, že zo strany vymenovaných subjektov ani jeden neurobil žiadne kroky pre zachovanie pamiatky tých, ktorí majú najväčší podiel na zviditeľnení Dobšinej a okolia vo svete. Jeden múdry človek povedal:"Ak chcem vedieť, akí ľudia v meste, alebo na dedine žijú, najprv navštívim cintorín a ten mi o nich dá patričný obraz". Ako väčšinou, Rudko, aj teraz môžem s Tebou len súhlasiť. Ako malý chlapec som nesmierne obdivoval Ruffinyo vilu a s tetou som tam dokonca aj niekoľkokrát bol. Za súčasný stav nesú jednoznačne zodpovednosť tí, ktorí sa dostali k moci v meste po roku 1989 a viem presne, o čom hovorím. Je však na škodu mesta, že tí istí ľudia tam budú sedieť do "smrti" a zrejme sú nenahraditeľní."Či?"S pozdravom - Jozef