DOBŠINÁ od Dobšinčana

Dupsina fluvius - najstarší názov nášho potoka, použitý v listine z roku 1320, prešiel po založení mesta v roku 1326 i do jeho názvu. Mestu však nedal len meno, ale aj silu, ktorá od stredoveku až do konca 19. storočia roztáčala vodné kolesá bucharov hámrov, dúchadiel pecí, brúsiek, vodných kolies mlynov na obilie, mlynov papierní, gátrov na pílach. Na sile vody stálo hospodárstvo a prosperita mesta.

Je to len „náš“ potok. Pramení v našom chotári na severovýchodnom úpätí vrchu Buchwald, vo výške 1 220 m n. m. Po pätnásťkilometrovej púti končí a v nadmorskej výške 419 m n. m. sa vlieva do rieky Slaná. Tam je aj hranica nášho chotára.

Potok odvodňuje plochu 57 km². Z horských dolín sa zlievajú jeho prítoky. Zľava z doliny Šindľová, spopod Cúdeniska cez dolinu Danková (Schlosserhannesgrund), popod Šajby Šafárka (Nickelhannesgrund), z Lányiho Huty (Dittersgrund), prítok z oblasti Breziniek poza Kúpeľnú ulicu, z Vlčej Doliny, spopod Gugla cez Cigánsku kolóniu (Steinseifen), ďalej Tešnárky (Teschnergrund) a pri benzínke Suchý potok (Hattersgrund). Sprava sú prítoky kratšie a chudobnejšie. Výraznejší je len prítok pod Tresníkom, Ramža, prítok zo severného svahu Fridwaldu, dva prítoky zo západných svahov Končistej (Spitzenhugel) a potom prítok z oblasti Beluša. Niekomu asi nebude známy pojem Beluša. Na starých mapách je to celý masív od  Končistej po Štengerajš. Prítok z Beluša je teda presne z prameňa Jochmanka medzi Štengerajšom a Pišlom.

Na toku bolo viacero zdrží (spády), v ktorých sa zachytávala voda, aby získavala kinetickú energiu predtým, ako začala roztáčať vodné kolesá. Dnes sú v povodí dve vodné nádrže - Vodná nádrž Dobšiná nad elektrárňou a Vyrovnávacia nádrž Dobšiná.

V časoch, keď vodná energia bola jedinou neživou silou, ktorá sa v priemysle používala, sa celý dobšinský priemysel sústredil okolo hlavného toku (Grund). Pod Nickelhannesgrundom v Šafárke bola huta Federáta a pozdejšie vysoká pec, ktorú v roku 1919 odstavili a demontovali. Vyšná Maša (Die Obere Mas), v súčasnom výraze slova - železiareň, ležala trochu nižšie v doline, pod dvomi spádmi (Gefälle). Potok ďalej tiekol cez Ľudovú záhradu – kde bol potešením pre obyvateľov mesta v oddychových chvíľach. Mnohí si spomíname na malé jazierko, na ktorom sa počas majálesov dalo člnkovať. Potom bola z hlavného prúdu odrazená odbočka k papierovému mlynu pod Friedwaldgrundom, kde boli dva spády a hneď potom Nižný Hámor s jedným spádom. Na prítoku z  Lányiho Huty bola za starých čias taviareň medi (Kupferschmelzhutte) a skujňovací hámor. Pod sútokom tohto prítoku s hlavným tokom, v hornej časti zastavaného územia mesta, stál mlyn s jedným spádom. Z tohto mlyna neskôr vznikla píla a stolárstvo bratov Haakovcov. V samotnom meste bola tiež huta a hámor (podľa Luxa), do ktorej šla odrazená voda cez Jarkovú ulicu. Pod mostom na Troch ružiach sa zase potok rozvetvoval a viedol k mlynu (nad dnešnou železničnou stanicou). V mieste železničnej stanice bola vysoká pec, nižšie bol skujňovací hámor (Steckhammer), kde sa spracovávala železná ruda. Neskôr tu vznikla úpravňa medenej rudy. Potom bol mlyn s jedným spádom  (predtým to bol tiež hámor) a nakoniec ešte jeden spád pred sútokom so Slanou – Donátska píla. Väčšina spomínaných hámrov a hút je zapísaná v Banskej knihe (Bergbuch) ako súčasť najstaršieho banského zoznamu Dobšiná – mestské veľkopole. No, nebolo toho dosť, čo stihol obhospodarovať náš potok? Parná energia sa ešte držala potoka, ale po zavedení elektriny sa priemysel od potoka stiahol. Vo Vlčej doline však v 2. polovici 20. storočia postavili vodnú elektráreň.

Náš potok je teraz na dôchodku. Už je tu len pre potešenie vnúčat. Chráňme si ho! Vrchná časť toku je tvorená lesnými porastami s ojedinelými lúkami, ktoré sa využívajú ako pastviny. Faktorom ovplyvňujúcim tok v tomto úseku je lesnícka činnosť. Nedávno prebehli internetom správy od enviromentalistov o holoruboch na hornom toku. To si chceme oslabiť náš vodný zdroj? A čo čistota? Potok sa stal stokou, ktorá splavuje odpadky. Začali sme ho vnímať ako kanál a zabudli sme ho zapojiť do nového života mesta. Polepšíme sa?

Potok vstupuje do zástavby v centre mesta.

Toto by sa mohlo stať aj súčasťou parku. Len upraviť prístup.

Jeden z troch barokových murovaných mostov (Jeden je pod Haakom, tento a potom na Troch ružiach).    Nepotešil sa, keď ho začali atakovať autobusy. 

Aby voda získala kinetickú energiu, musel vzniknúť odrazením z hlavného ramena tok s vyšším spádom. Takáto situácia bola napríklad pred pílou (Haak). Dnes je tam zaniknuté suché koryto.

Hlavne že na vrchu je paráda. V potoku môže byť hocičo. Cez námestie tečie nový "potôčik" a na solídne, kameňmi  vydláždené koryto, sa zabúda.

Eva Šmelková

Foto: Rudolf Pellionis a Eva Šmelková

P.s.  Je to síce staršieho dáta z roku 2010 , ale vraj takto to vyzeralo pri prameni Dobšinského potoka.  Viď  odkaz :  http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/233685/Rubanie-pramenov.html?fb_action_ids=491321000895774&fb_action_types=og.recommends&fb_source=aggregation&fb_aggregation_id=288381481237582