DOBŠINÁ od Dobšinčana

      S láskavým dovolením pána Ondreja Doboša, ktorý má svoje prekrásne stránky o Gemeri , dávam tu odkaz na moje hubárske chodníčky, ktoré som na svojej stránke takto upraviť nemohol. Som mu za to povďačný a teraz už sľubovaný odkaz :

 http://www.dobos.obotones.com/gemer/hubarp.htm

      V prípade že sa chcete dostať aj do komentárov tohto článku, prípadne otvoriť fotografie v pôvodnej veľkosti kliknutím na nich,  potom je potrebné vyhľadať na stránkach pána Doboša pôvodný článok :

"Hubárske chodníčky sú nám otvorené celoročne"

a kliknúť na odkaz jeho stránok :

http://www.dobos.obotones.com/

kde sa okrem uvedeného článku dočítate ešte veľa zaujímavého nie len z Gemera.

Pretože časom článok z týchto stránok už nie je k dispozícii, dal som pôvodný text, ktorý bol na týchto stránkach uverejnený. Škoda že fotografie nebolo možné skopírovať.

Hubárske chodníčky sú nám otvorené celoročne

Hlavná hubárska sezóna sa síce iba nedávno skončila, ale medzi tých, ktorí sa tešia z nej po celý rok je aj Rudolf Pellionis, dôchodca z Košíc. Najlepšie sa však cíti v rodnej Dobšinej, v malom baníckom mestečku na Gemeri. Čo-to nám o svojej záľube prezradil v nasledovnom príspevku:

Jednou z mojich životných záľub je už od detstva je hubárčenie. Pravda, k tomu ma priviedli rodičia, ktorí to zdedili od svojich rodičov.

Na obrázku je jedna z mojich obľúbených ciest vedúcich zo sedla Besník, pod Kráľovou hoľou a z tejto cesty vedú moje najvzácnejšie hubárske chodníčky. Keď je vydarená hubárska sezóna, výhradne zbieram na týchto miestach hríby smrekové. V Dobšinej, odkiaľ som rodák, sme ich nazývali a nazývame pencuráky.

Nuž, čo povedať celkom na úvod? Je to relax a oddych v tom najvzácnejšom čo máme, teda v prírode. Je to pre mňa chrám Boží, ktorý je potrebné uchovávať v pokladoch, darovaných nám v našej prekrásnej slovenskej prírode. Tu naberám silu ducha a verím, že aj zdravia, pookrejem a vyprchajú zo mňa všetky bôle, prípadne nešváry, tu zabúdam, že existujú aj nejaké svetské starosti a stúpam po svojich posvätných hubárskych chodníčkoch, hľadajúc vyrovnanie a pokoj.

V diaľke sa pozerám na Tatry, ba aj zabúdam, že práve na tejto lúčke, keď je hubárskeho šťastia, je plno rýdzikov, samozrejme, najmä na jeseň. No nielen rýdziky rastú v týchto končinách. Ten košík hríbov som v letných mesiacoch ponachádzal aj v týchto lesíkoch, pri týchto stromoch a na týchto chodníčkoch. No nepoteší vás prípadne takýto nález ?

Zdalo by sa, že v tejto prekrásnej prírode je možné nájsť huby len v letných mesiacoch. Ale verte, že hubárska sezóna trvá takmer celý rok. Veru bol som na lyžiach - na bežkách a našiel som hubky úplné čerstvé aj v snehu. Bolo to síce už takmer v jarných mesiacoch...

Lenže nielen tieto malé tanečnice môžete nájsť, sú aj také, a dokonca jedlé, ktoré rastú takmer výlučne v zime, ako napríklad Plamienka zimná.

Blíži sa čas vianočný a keď sa prejdete svojimi hubárskymi chodníčkami, možno niekde na starej vŕbe natrafíte práve na Plamienku zimnú a môžete si ju pridať pre osvieženie trebárs aj do vianočnej kapustnice.

Viem, že táto téma by si zaslúžila oveľa viac slov a viet, možno už aj preto, že náš GEMER a jeho blízke okolie, kde sa spájajú tri prekrásne horstvá - Slovenské rudohorie, Nízke Tatry, Slovenský raj a určite nemožno zabudnúť ani na samotný Slovenský kras, ktorých skvostné prírodné zákutia a výtvory prírody, lesy, hory, sú všade bohaté na množstvo darov, ako napríklad brusnice, čučoriedky, maliny, černice, či samotné huby. Rád sa prechádzam hubárskymi chodníčkami, či už v dobšinských vrchoch, alebo pod vyšnoslanským Radzimom, alebo vo vlachovskom chotári, či rejdovskou Stolicou. Všade tam nachádzam spomínaný pokoj a spojenie s prírodou. Najkrajšie na tom je, že hubárske chodníčky sú otvorené celoročne.
5.12.2007

Text a foto: Rudolf Pellionis