DOBŠINÁ od Dobšinčana

Malá vlčia dolina

(prechádzka po 40. rokoch)

     Keď sa niekto z Dobšinčanov  pozrie na fotografiu

 Zaiste mu je ihneď známe o čo sa jedná. V ľavej časti je vlastne  znázornená  časť Veľkej vlčej doliny aj s priehradným múrom hydroelektrárne  a za ním kopec zvaný Dlhý vrch , kedysi nazývaný Longanpark  čo je vlastne preklad  z nemeckého, dlhý vrch. V pravo na fotografii sa už nachádzajú domčeky v Malej vlčej doline – kedysi nazývanej Kleenes Bulfzajfen .  Ešte aj dnes sa možno stretnúť s názvom pôvodného Bolfzajf  - teda Vlčia dolina. Teda priamo táto časť mesta, ktorú vidno na obrázku úplne dole tohto  článku.

      Moje detstvo, teda asi tak od roku 1954, bolo poznačené týmto údolím, pretože som tam rád chodieval so svojimi kamarátmi  a bolo to pre malebnosť tohto údolia s možnosťou  rôznych hier, chytania malých pstruhov, či rakov,  návšteva starých baní, kde sme prežívali rôzne dobrodružstvá, alebo zber rôznych lesných plodín, malín, jahôd, lieskových orieškov, či húb.

      Ako vyzerala Malá Vlčia dolina v týchto rokoch ?  Už v tom čase na začiatku doliny tam stáli činžiaky, vtedy nanovo postavené pre pracovníkov Hydroelektrárne. Stáli po  ľavej strane,  vlastne na rozmedzí dolín Veľkej  a Malej vlčej doliny. Keď sa išlo  ďalej  Malou vlčou dolinou  hore smerom na Maxmiliánku , po pravej  strane stál jeden jediný domček rodiny Lackových na konci a potom už len lúky, lúčky a les.  Po 40-tich rokoch sa lúky a lúčky stratili – teda zarástli rôznym krovím, prípadne mladším lesom  a tam kde boli statné bukové lesy možno aj storočné , je nový porast.  Údolie stratilo svoju pôvodnú malebnosť, charakterizované  údržbou  lúk a pastvín. Ostali z toho iba náznaky  viď snímok .

      V pozadí  doliny sa nachádza  kopec zvaný Gúgel, v súčasnej dobe označovaný na mapách ako Kruhová. Dobšinčania tuším Gúgel nazývajú naďalej len Gúglom. Po ľavej ako aj po pravej časti tohto údolia ako vidno na snímku , boli ešte v tej dobe  voľne prístupné  otvory  starých baní, do ktorých sme ozaj nezodpovedne ako deti prenikali a potulovali sa po nich aj mnoho hodín.

      Tesne pred  strmším nástupom  smerom na jazierko Maxmiliánka  sa údolie rozdeľuje na dvoje. V ľavo možno vystúpiť na  chodník , ktorý sme ako deti poznali  „ potrubie „  teda pod zemou sa nachádza  mohutné vodné potrubie vedúce z priehrady Palcmanská  Maša, do  Hydroelektrárne  v Dobšinej. Na miestach kde práve v Dobšinskom kopci prechádza uvedené potrubie horizontálne, sa nachádzala  kedysi dávno „ Prašná veža „  - Pulwerthuren , ktorá  slúžila  ako sklad pušného prachu, pre potreby vtedajších baníkov. Za môjho detstva z nej boli už iba ruiny, v súčasnej dobe niet po tejto veži ani pamiatky. No a v pravo pokračujeme cestou  ku jazierku Maxmiliánka. K môjmu počudovaniu  okolie Maxmiliánky  sa  ani  po 40-tich rokoch  veľmi nezmenilo, len bývalé  hlady po ťažbe kobaltu trocha zarástli  skoro ako les   a v pravej časti  statný bukový les  padol  v prospech lesnej ťažby. Pozri snímok :

     Keď zídete dole do tých brezín čo vidno na snímku  dôjdete ku malému jazierku  zvané Maxmiliánka, ktoré dostalo názov podľa starej bane Maxmilián, v ktorej sa kedysi ťažil kobalt. Voda do jazierka vyteká práve z miest, kde kedysi bol otvor bane.

Musím však povedať že za môjho detstva tam nebolo toľko bahna a radi sme sa v tom jazierku kúpali, napriek tomu že voda  bola vždy značne studená. Na moje prekvapenie tam plávali malé rybky, ktoré tam iste niekto vysadil, pretože jazierko nemá  vonkajší odtok, preteká kdesi pomedzi skaly v bývalých haldách.

       Od jazierka Maxmilánka, údolie Malej vlčej doliny pomaly stráca na charaktere  údolia, no napriek tomu sa tiahne takmer ku bývalej bani Jóreméň  z maďarského  - dobrá nádej.  V okolí spomínanej bane vždy rástlo množstvo snežienok. Raz som  chcel urobiť radosť jednému spolužiakovi  z detského domova  a asi tak v roku 1956 som ho zobral na snežienky. Veľmi sa tešil, ale potom som sa netešil ja. Napriek tomu, že som ho prosil aby to miesto nikomu neprezradil, vera  celý detský domov  teda asi 60 či 70 detičiek raz išlo s kytičkami snežienok  práve z toho miesta  a myslím že oni boli príčinou, že asi tak do rokov 1960, tam snežienky  dlho nerástli. Bol som tam raz neskôr a na moju radosť sa príroda s tým vysporiadala, snežienky tam znova rastú, len dúfam že  také invázie sa tam opakovať nebudú.

      Na záver by so však  chcel povedať že predsa aspoň niečím  som bol  milo prekvapený  a to   začiatkom Malej vlčej doliny. Pozrite ostatné foto od Starca zo dňa 18.10.2009,    kde vidno ako po pravej  a čiastočne aj ľavej strane vyrástli prekrásne  rodinné domčeky, ktoré sú priam  vzorové, kde by som šiel bývať hoci hneď. J

V Košiciach  dňa  27.9.2007    Rudolf Pellionis

  Jazierko na Maxmiliánke

Niekedy sme túto časť nazývali Bolzajf - Vlčia dolina.