Gustáv Mráz Moldoványi
Jazykovedec, filozof. Narodil sa 12. januára 1876 v Dobšinej. Otec Samuel Mráz bol obchodníkom, matka Žofia bola rodená Uhrinčková. Základné vzdelanie získal v Dobšinej, ďalej pokračoval v štúdiách na vyššom gymnáziu v Rožňave. Univerzitné štúdium absolvoval v Budapešti, kde bol od roku 1895 členom Kolégia Józsefa Eötvösa. V roku 1899 zložil odbornú skúšku z filozofie a modernej filológie. Následne sa stal učiteľom na gymnáziu v Pančeve, kde pôsobil až do svojho preloženia do Balážskych Ďarmôt v roku 1905. Tu pôsobil ako učiteľ maďarského a nemeckého jazyka, ako aj stenografie a kaligrafie a bol tiež správcom archeologického oddelenia Múzea Novohradskej župy. V roku 1914 tiež vyučoval ženský obchodný kurz na Mestskej dievčenskej škole v Balážskych Ďarmotách. V roku 1920 bol preložený na gymnázium Dániela Berzsenyiho v 5. budapeštianskom obvode, kde vyučoval aj gréckojazyčnú literatúru. Od roku 1923 sa stal učiteľom na Reálnom gymnáziu Ferenca Kölcseyho v 6. budapeštianskom obvode. Tu pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1934. Dožil a pochovaný je v Túrkeve, kde umrel 7. februára 1946.
Bol členom Národnej asociácie učiteľov stredných škôl a Filologickej spoločnosti. V roku 1922 bol zakladajúcim členom Maďarskej Goetheho spoločnosti.
Jeho manželkou bola Ilona Zolnay Lestáchová, s ktorou mali dcéru Ilonu, vydatú Ráczovú a syna Gusztáva Moldoványiho (* 1908 – † po 1965), ktorý bol zubárom a hlavným lekárom mesta Tatabánya a vojnový zajatec.
S nemeckým nárečím Dobšinej je spojená jeho práca "A dobsinai német nyelvjárás", vydaná v Budapešti v roku 1909, za ktorú dostal od rodného mesta aj finančnú odmenu. Táto práca, založená na vedeckom základe, uvádza, že dobšinské nárečie je stredonemeckého charakteru, s bavorskými prvkami a dialekt je ďalej zmiešaný s jazykom iných prisťahovalcov. Výsledky jeho úvah potvrdili aj výskumy iných autorov. V roku 1926 prispel článkom o tomto nárečí i do pamänej knihy vydanej ku 600 ročnici mesta.
Diela spojené s Dobšinou:
A német legenda, különösen a XVIII. században. (8-r. 49 és 1 l.) Budapest, 1899. Buschmann F. könyvny.
A dobsinai német nyelvjárás, A Magyar tudományos akadémia kiadása, Budapest, 1909.
Dobsinai nyelvjárás. In: Gömöry Árpád (szerk.): A 600 éves Dobsina 1326 – 1926.
Záznam o narodení z dobšinskej matriky. Podľa neho bývali na čísle domu 244. Krstní rodičia boli Liškovci.
Prehľad študijných výsledkov z rožňavského gymnázia.Keďže nepochádzal z bohatej rodiny bol stále viac odkázaný sám na seba, rodičia ho nevedeli podporiť. Zarábal si predajom hodín, za svoje služby dostal byt v alumneu a získal štipendium. Vytvoril krúžok stenografov.
Kniha venovaná dobšinskému nemeckému nárečiu
Kniha zosnulých, Túrkeve
S pomocou archívnych prameňov, poskytnutých pánom Schermannom Ákosom, k 150. výročiu narodenia spracovala Eva Šmelková
