Choď na obsah Choď na menu
 


Spomienka na Pavola Rozložníka

25. 10. 2015

Krátka spomienka na jednu významnú osobnosť

rozlozsnik_p.jpgTohto roku uplynie sedemdesiat päť rokov od úmrtia Pavla Rozložníka – osobnosti, ktorá sa okrem iného zaslúžila aj o rozvoj poznania geologickej stavby okolia Dobšinej. Pri tejto príležitosti venujme jej aspoň túto stručnú spomienku.

Rozlozsnik Pál (Pavol Rozložník) sa narodil 24. decembra 1880 v Bindte (Bindtbánya – dnes časť obce Hnilčík v okrese Spišská Nová Ves). Po ukončení základného vzdelania študoval v rokoch1899-1903 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde získal titul banského inžiniera. Od roku 1903 až do svojej smrti pracoval ako geológ, hlavný geológ Geologického ústavu v Budapešti, kde bol určitú dobu vymenovaný aj zástupcom riaditeľa. V období rokov 1910 – 1912 v súvislosti s výskumom horstva Bihar za spolupráce Tomáša Szontágha a Móra Pálfyho (Szontahg Tamás a Pálfy Mór) po prvý  raz dokázal tektonický príkrov vo vnútri Karpát. V rokoch 1912 – 1915 ako prvý opísal paleozoikum Spišsko-gemerského rudohoria. Do geologickej literatúry zaviedol nový názov porfyroidová séria a pre zlepence z okolia Bindtu názov bindtský  konglomerát. V roku 1915 zmapoval Veporské vrchy a spišský tektonický príkrov. V rokoch 1917 – 1918 študoval oblasť  pohoria Bihar s ložiskami bauxitu.   Od roku 1923 viackrát navštívil  ajkaiskú uhľonosnú panvu,  kde  pomáhal aj pri rozvoji banskej činnosti. 

Hlavnou oblasťou jeho záujmu bola banská geológia a paleontológia. Ďalej študoval bansko-geologické pomery horstva Bihar a Radnai, ako aj geologické pomery okolia Dobšinej a Zlatej Idky.  Veľkú pozornosť venoval podrobnému štúdiu ložiskových a geologických pomerov okolia Zlatej Idky, v ktorom podrobne opísal jednotlivé rudné žily, najvýznamnejšie minerály a podal petrografický opis zlatoidského a popročského granitu vrátane ich analýz. Značnú pozornosť venoval petrografii hornín gemeridného kryštalinika a rudných pomerov okolia Dobšinej, podal stratigrafiu dobšinského karbónu. Okrem toho vyhotovil podrobné geologické mapy hnedouhoľnej panvy  Ajka, Dorog, Tokod a Tatabánya. Veľký význam majú jeho výskumy eocénnych numulitov. Začiatkom roka 1927 bol zvolený za dopisujúceho člena Maďarskej akadémie vied. V období rokov 1930-1935 členom vládneho poradného zboru pre geológiu.

Jeho hlavnými prácami sú:

            Bansko-geologické pomery Zlatej Idky (Budapešť, 1912)

Aranyida bányageológiai viszonyai (Budapest, 1912)

 

Bansko-geologické pomery uhoľnej oblasti okolia Estergomu (spolu s Karolom Telegdi-Rothom a Zoltánom Schréterom), Budapešť, 1922

Az esztergomvidéki szénterület bányaföldtani viszonyai (Telegdi-Róth Károllyal és Schréter Zoltánnal, Budapest, 1922)

 

Úvod do štúdia numulitov a assilin (Budapešť, 1924)

Bevezetés a nummulinák ér assilinák tanulmányozásába (Budapest, 1924)

 

Údaje ku geológii okolia Ajky (ročenka Maďarského kráľovského geologického ústavu, Budapešť, 1925

Adatok Ajka vidékének geológiájához (a Magyar Királyi Földtani Intézet évkönyve. Budapest, 1925)

 

Geologické pomery okolia Dobšinej (Budapešť, 1935, Inštitút pre geológiu Uhorska, 118s,3m)

Dobsina környékének földtani viszonyai (Budapest, 1935 Institut Regii Hungarici Geologici, 118l, 3t)

 

Minulosť, prítomnosť a budúcnosť baníctva údolia Csinger (ročenka Maďarského kráľovského geologického ústavu, 1933-1935, Budapešť, 1936

            A csingervölgyi bányászat múltja, jelene és jövője (a Magyar Királyi Földtani Intézet           

             évkönyve 1933–1935. Budapest, 1936)

 

Geologické pomery horstva Bihar a Béli (Budapešť, 1939)

A Bihar- és Béli-hegység földtani viszonyai (Budapest, 1939)

 

Zomrel 24. augusta 1940 ako 59 ročný v Budapešti, kde je aj na cintoríne (Fiumei úti temető, Budapest) pochovaný. V roku 1945 mu bola In memoriam udelená Marczibániho cena Maďarskej akadémie vied ( az MTA Marczibányi-jutalma). Napriek skutočnosti, že aj keď sa nenarodil v Dobšinej (jeho rodičia boli dobšinčania?), má významný podiel na poznaní geologickej  stavby okolia mesta Dobšinej.

 

Pramene:

Klinka Štefan, 2003: Významní dejatelia Banskej Štiavnice

https://hu.wikipedia.org/wiki/Rozlozsnik_P%C3%A1l

http://nori.gov.hu/nemzeti-sirkert/budapest/fiumei-uti-temeto/rozlozsnik-pal/9859

 

 

Košice október 2015                                      Ing. Mikuláš Rozložník

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.