DOBŠINÁ od Dobšinčana

        Spomienka na Sámuela Pellionisa, básnika a spisovateľa v Tupschrisch nárečí z Dobšinej.

  S láskou a úctou spomínam na svojho starého otca, Samuela Pellionisa nar. 27.júna 1870, o ktorom som už hodne popísal na týchto stránkach " Dobšiná od Dobšinčana " a to konkrétne v článku  : www: dobsincan.estranky.sk/clanky/samuel-pellionis---dobsinsky-spisovatel-a-basnik.html
      Zhodou šťastlivých okolností, je tohto roku práve 150-té výročie objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne / objavená 15. júna 1870 /, tak isto pripadá 150-té výročie dátumu narodenia mojho starého otca, Sámuela Pellionisa. Obidve výročia sú pre mňa vzácne a akýmsi spôsobom pre mňa osobne výnimočné a celkom určite pre Dobšinčanov veľmi významné.  Samozrejme obidve udalosti sú osobité a neporovnávateľné. Porovnávateľné ostáva práve v mesiaci júni 2020 to významné 150-te výročie.
     Sú chvíle, keď si listujem v čiastočnej zbierke jeho básní / pretože veľa jeho básní a hier sa nedochovalo / a stále nachádzam jeho hlboké myšlienky.  V roku 1993,bola vydaná knižka - zbierka básní pod názvom Topscher Gakrokel ( Dobšinské čmáranie )  o 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok jeho básnickej tvorby.  Pravda napriek tomu že som Toopschrisch nárečie / poznané ako Bulinerské nárečie /  čiastočne zvládol musím priznať, že niektoré slová sú tak osobité, že ich preklad  mne robí potiaže.
     Napriek tomu, by som uviedol aspoň prvý a posledný verš z jeho  úplne poslednej básne a to : " Mein letzt Gerkrokel " a ktorú  báseň napísal tesne pred smrťou, ktorú zrejme cítil. Aj napriek  vysokému veku,  83 rokov, mal jasné a hlboké myšlienky, aj keď dátum, keď to písal, už nevedel. Teraz ale sľúbené verše :

Mein letz Gekrokel

Hob die Belt net zugabrocht,
Hob sa och net vorpessert,
On Unrecht hot Vernunft gadocht,
Noch Recht hot Seel gapessert.

Hie mein letzt Gakrokel,
ben es net biert zuressen,
boll an Datum och hin mokeln,
benn ich an boll bessen.

V preklade :
Moje posledné čmáranie

Ja som svet nepokazil,
ja som ho ani nezlepšil,
na neprávo rozum myslel,
a duša právo zlepšovala.

Tu moje posledné čmáranie,
keď nebude roztrhané,
by som aj dátum vpísal,
keby som ho vedel.

     Často myslím, na to, že by bolo veľmi pekné, keby jeho tvorbu niekto zdokumentoval a najmä preložil do slovenčiny. Cítim však, že nie je ešte všetko stratené, aj keď ja na to nemám síl, je prejavený záujem o jeho tvorbu a zdokumentovanie, ale to by som do predu nechcel zarieknúť, preto to ani bližšie nešpecifikujem.
      Záverom ešte chcem vyjadriť svoju vďaku svojmu starému otcovi Sámuelovi Pellionisovi za jeho tvorbu, som na neho hrdý a verím že aj mnohí Dobšinčania.

V Košiciach dňa 7.6.2020                                       Rudolf Pellionis