DOBŠINÁ od Dobšinčana

Ostanú v našej pamäti

Významné osobnosti mesta  Dobšiná

V Dobšinej sa narodili alebo pôsobili významní banskí a lesní odborníci, vedci, lekári, právnici, architekti, spisovatelia či pedagógovia. Väčšinou poznáme osobnosti z 18 a 19. storočia, o ktorých hovoria literárne pramene. S Dobšinou sú však spojení i ďalší významní ľudia, treba nám ich len spoznať a predstaviť dobšinskej verejnosti. V štátnom archíve v Rožňave sa nachádza množstvo dokumentov, ktoré nám v budúcnosti tieto osobnosti pomenujú. V našej publikácii vám teraz predstavíme aspoň časť z nich. Vybrali sme ľudí, ktorí už medzi nami nežijú, ale zanechali po sebe dedičstvo, na ktorom rástla ekonomická a kultúrna sila mesta. Uvedomujeme si, že tento prehľad nie je zďaleka kompletný. Možno vo svojich spomienkach a rodinných albumoch uchovávate pamiatku na niekoho z vašej rodiny, o kom by ste chceli ostatným porozprávať.  Za informácie vám budeme vďační. 

Geológovia, banskí inžinieri, banskí podnikatelia, jaskyniari

Pavol Lányi, (okolo roku 1670 – 1733)

Banský podnikateľ. Zohral významnú úlohu v baníckej a hutníckej činnosti v okolí  Dobšinej. Podľa neho je pomenovaná i terajšia osada pri Dobšinej. Narodil sa ako syn mäsiara v Rožňave. Prvá zmienka o ňom je v súpise majiteľov baní z Dobšinej, z roku 1696, už ako o majiteľovi medených baní, a ďalšia  v roku 1701 ako o majiteľovi železiarskeho hámru. V roku 1705 je už údaj o začatí ťažby azbestu a výroby ohňovzdorného papiera, ako i o ťažbe rumelky neďaleko obce Rakovec. Dobšinú si zvolil za svoje bydlisko so zámerom stať sa priemyselným magnátom. Hneď po svojom príchode dal vybudovať dve vysoké pece podľa projektov saského technika  Daniela Fischera. Jeho vzťahy s predstaviteľmi mesta boli napäté.

Johann Gottlieb Schön, (2. polovica 18. stor.)

Banský podnikateľ. O jeho živote vieme málo. Pochádzal zo Saska. Je to jeden z najdôležitejších banských podnikateľov v Dobšinej. Objavom nikel-kobaltovej rudy sa pričinil o to, že sa Dobšiná v 18. storočí stala najväčším producentom tejto rudy v Európe. Mesto malo z jej predaja zisky, ktoré umožnili jeho nebývalý rozvoj. Upozornil na užitočnosť Ni-Co rúd v baniach na Gugli, v Mária štôlni, na Steinbergu a Kögli, ktoré sa vtedy považovali za škodlivinu. V roku 1780 dostal povolenie so svojimi spoločníkmi na ťažbu kobaltu v opustenej železnorudnej bani M. Paltzmana na území Hűbelchen pri Kögli. S pôvodným vlastníkom banských oprávnení však viedol spor, ktorý ho dostal do väzenia,  kde aj zomrel.

Karol Sárkány, (1809 -  1861)

Narodil sa v Dobšinej. Bol podnikateľom a  majiteľom vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Bol i nájomcom vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.

Pavol Szontágh, (1821 – 1911)

Narodil sa v Dobšinej. Bol podnikateľom v hutníctve, najmä v spracovaní medených rúd. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku, ktoré po roku 1856 modernizoval. I  dnes možno medzi Štítnikom  a Ochtinou  vidieť bývalú prevádzkovú budovu. V roku 1841 študoval  právo a získal i príslušný diplom. V roku 1883 sa stal viceprezidentom priemyselnej spoločnosti. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. Zomrel v Budapešti.

Gustáv Lang, (1845 – 1901) 

Narodil sa v Dobšinej. Bol policajným úradníkom, jaskyniarom. Základné vzdelanie získal v Dobšinej a v Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, jednou z vedeckých činností ktorého bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Pochovaný je v Dobšinej.

Eugen Ruffínyi, (1846 - 1924)  

Narodil sa v Dobšinej. Jeho otec bol ministerským úradníkom, rodné meno matky bolo Rozália Remenyik. Základnú školu vychodil v Dobšinej, na stredné školy chodil  v Rožňave, Kežmarku a v Košiciach. Následne študoval na Vysokej škole baníckej v Banskej Štiavnici, ktorú ukončil v roku 1869. Po skončení štúdia sa stal dozorcom vysokých pecí na úpravu železnej rudy a zároveň vykonával rôzne inžinierske práce pre mesto Dobšiná. V roku 1872 bol poverený funkciou riaditeľa Mestských baní, ktorú zastával až do odchodu do dôchodku v roku 1908. V rokoch 1873 až 1894 bol i riaditeľom Mestskej baníckej školy v Dobšinej. V roku 1903 bol vyznamenaný za zásluhy v baníctve a za pedagogickú činnosť titulom banský radca. Prvý vstúpil do priestorov teraz už svetoznámej Dobšinskej  ľadovej jaskyne.  Pochovaný je na cintoríne v Dobšinej.

Šimon Jex, (1863 – 1915)

Banský inžinier. Narodil sa v Dobšinej. Po ukončení základnej školy v Dobšinej študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, ktorú ukončil v roku 1888. Následne pracoval v Rumunsku, a to v Brašovskej banskej a hutnej  spoločnosti  Petroseni a potom v Dolnej Tuzle. ako  riaditeľ kamennouhoľných baní Kozla. Od roku 1893 pracoval v maďarskom  Komló. Od roku  1903 bol pracovníkom Uhorskej všeobecnej kamennouhoľnej  akciovej spoločnosti v Tatabányi kde sa v roku 1907 stal jej  riaditeľom. Pričinil sa o otvorenie uholných  ložísk v Komló a v Tatabányi. Zomrel v maďarskej Tatabányi.

Koloman Benedicty, (1864 – 1941)

Banský inžinier. Narodil sa v Dobšinej. Okrem banskej činnosti sa venoval i rozvoju turistiky a výskumu krasových území najmä v gemerskom krase. V máji 1886 sa podieľal na uzatvorení  zmluvy s agtelletickými úradmi na výstavbu nového vstupu do Agtelleckej jaskyne v Maďarsku. Na stavebných prácach pracovali pod jeho vedením i dobšinskí baníci. Do jaskynného systému prerazili druhý vstup. Za tieto zásluhy mu bolo udelené i veľmi cenené významné čestné členstvo v turistickom Uhorskom karpatskom spolku. 

Gustáv Melczer,  (1869 – 1907)

Významný slovenský mineralóg. Narodil sa v Dobšinej. Po vymenovaní A. Schmidta za riadneho profesora mineralógie a geológie na univerzite v Budapešti sa stal jeho asistentom. Po vykonaní doktorských  skúšok pôsobil ako profesor na meštianskej škole v Budapešti. Tu sa venoval svojmu obľúbenému predmetu – kryštalografii. Počas letných prázdnin robil výlety do okolia Rožňavy a Dobšinej, kde zbieral minerály, horniny a skameneliny. Od roku 1902 bol súkromným profesorom kryštalografie na univerzite. Podrobne študoval a opísal viacero minerálov zo Slovenska. V roku 1896 opísal na základe kryštalografických meraní 18 tvarov kryštálov barytu z Dobšinej. Zomrel v Budapešti.

Paul Rozlosník, (1880 – 1940)

Narodil sa v osade Bindt pri Spišskej Novej Vsi, kde jeho rodičia, Dobšinčania, toho času bývali. Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V rokoch 1903-40 pracoval ako geológ, začas aj ako zástupca riaditeľa geologického ústavu v Budapešti. Špecializoval sa na banskú geológiu. Študoval geologické pomery pohorí Bihar a Radna v Sedmohradsku, podrobne preskúmal geologické pomery hnedouhoľných ložísk v Ajke, Dorogu, Tokode a v Tatabányi. Významné sú jeho paleontologické výskumy fosílií najmä numulitov eocénu. Veľkú pozornosť venoval štúdiu ložiskových a geologických pomerov okolia Zlatej Idky. Neoceniteľná je jeho práca z roku 1935: „Die geologische Verhältnise der Gegend von Dobsina“ (Geologické pomery okolia Dobšinej). Bol kráľovským geológom a členom Uhorskej geologickej spoločnosti, tiež členom Maďarskej akadémie vied. Zomrel v Budapešti kde je aj pochovaný. 

Viliam Rozložník, (1920 – 1959)   

Narodil sa v Dobšinej. Základné vzdelanie získal v rodisku. V štúdiu pokračoval v Leviciach. Po vojne  sa zamestnal ako banský kreslič v Rimamuránskej spoločnosti, neskôr pracoval ako banský merač. Jeho záujem sa sústredil na jaskyniarstvo. Bol jedným z najuniverzálnejších jaskyniarov - prieskumníkov, nielen v svojej dobe. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov a ich odstránenia. Vytváral podrobné plány jaskýň, písomnú a fotografickú dokumentáciu. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Bol vášnivým horolezcom a jedným z prvých skialpinistov Slovenska. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepastí Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Žil v Rožňave, kde aj tragicky zahynul, pochovaný je v Dobšinej.

Ladislav Rozložník, (1930 - 1990)

Geológ, Profesor DrSc. Ing., CSc. Narodil sa v Rákoši, kde toho času dočasne bývali jeho dobšinskí rodičia. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na SVŠT v Bratislave. Patril k zakladateľom Katedry geológie a mineralógie Baníckej fakulty SVŠT v Košiciach, bol jej vedúcim,  zastával funkciu prodekana, dekana, pôsobil aj ako prorektor. Systematicky riešil geologicko-ložiskové problémy Spiša a Gemera, oblasti Dobšinej, Západných Karpát i územia banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu. Bol dlhoročným predsedom pobočky Slovenskej geologickej spoločnosti, členom SAV. V rokoch 1963–1964 pôsobil ako expert na Kube, kde uskutočnil inventarizáciu nerastných surovín. Je autorom početných učebných textov, spoluautorom celoštátnej učebnice Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie (1972 a 1987), monografií Podložie terciéru vnútorných Západných Karpát (1987), Gemer - Malohont 1 (1990). Zomrel v Košiciach, kde je aj pochovaný.

Kňazi, cirkevní hodnostári

Gašpar Piltzius, (1526 -1605)

Farár, ev.a.v. Narodil sa v Spišskom Podhradí.  Študoval vo Wittenbergu. Po ukončení štúdia odišiel do Sliezska, kde bol vysvätený za kňaza a pôsobil tu niekoľko rokov.  Neskôr pôsobil vo Veľkom Šariši a v rokoch 1584-85 v Dobšinej, kde zažil turecký prepad. Po odchode z Dobšinej pôsobil v Sárospataku a v Markušovciach.  Z jeho diel spomeňme knihu: De inaudita oppidi Topscha per Turcas Fülekienses devastatione 14 oct. a. 1584 facta, v ktorej opísal turecké napadnutie Dobšinej.

Žigmund Peczelius, (1553?- 1627)

Zbožnosťou a učenosťou preslávený kňaz pôsobiaci najskôr v Dolnom Síleši. Po príchode do Dobšinej pôsobil najprv dva roky ako rektor školy, potom bol 40 rokov pastorom dobšinského kostola. Do funkcie nastúpil po Gašparovi Piltziovi. Na pamiatku tureckého pustošenia Dobšinej dal vyhotoviť drevenú tabuľu, ktorá sa dodnes zachovala v sakristii ev. a. v. kostola v Dobšinej. Zomrel v Dobšinej v roku vo veku 74 rokov.

Georg Bucholtz, (1643 – 1724)

Narodil sa v Sabinove.  Bol rektorom dobšinskej evanjelickej školy a zastával aj funkciu notára. S jeho zápisu poznáme presný priebeh násilnej rekatolizácie v meste Dobšiná v roku 1676, keď Dobšinčania bránili provizórnymi zbraňami svoj kostol proti cisárskym vojakom. V čase náboženského prenasledovania stratil úrad a bol uväznený. Späť do cirkevného života sa vrátil až v roku  1682. Pôsobil v Batizovcich, Kežmarku a nakoniec sa stal tajným farárom vo Veľkej Lomnici. V roku 1716 mu túto činnosť zakázali, a tak natrvalo odišiel do súkromného života. Zomrel vo Veľkej Lomnici.

Ján Ruffinyi, (1719 – 1791)

Narodil sa v Trenčíne. Študoval v Trenčíne, Bratislave, Prešove a štúdium ukončil na Witenberskej univerzite v roku 1744. Neskôr bol katolíckym farárom v Maďarsku, odkiaľ ho v roku 1748  preložili  do Ochtinej a následne sa o päť rokov presťahoval do Dobšinej. Od roku 1748  zastával významné funkcie v gemerskej katolíckej cirkvi. Zomrel v Dobšinej.

Samuel Rufinyi, (1770 – 1816)

Narodil sa v Dobšinej. Pôsobil ako riaditeľ evanjelickej školy v Dobšinej, neskôr ako farár vo Veľkom Slavkove. Je autorom včelárskej príručky zameranej na včelárenie v extrémnych podmienkach chladných oblastí Spiša a Gemera, v ktorej zovšeobecnil vlastné skúsenosti i poznatky slovinského včelára A. Jancha, učiteľa včelárstva vo Viedni. Zomrel vo Veľkom Slavkove.

Michal Pakh, (1795 – 1858)

Evanjelický farár, narodil sa v Dobšinej. Študoval v Rožňave, potom právo v Debrecíne, a tiež v  Bratislave kde absolvoval i teologické štúdium. Pôsobil v Hornom Rakúsku a to v blízkosti Kremského kláštora. V roku 1822 odišiel do Rožňavy kde pôsobil do roku 1834. Následne odišiel do Spišskej Novej Vsi. V evanjelickej hierarchii postupoval až po superintentanta regiónu Tisy v roku 1848. Po povstaní ho z tejto z funkcie odvolali a v roku 1852 ho zajali a odviezli do Košíc, obvinili ho z pomáhania prevratu a odsúdili na trest smrti obesením, ktorý mu neskôr zmenili na štvorročné väzenie. Po prepustení nesmel vykonávať činnosť farára. Táto mu bola povolená až v roku 1856. V roku 1857 ho pozvali za farára do Dobšinej, kde aj dožil. 

Andrej Sztehlo, (1816-1899)

Evanjelický farár. Narodil sa v Slovákmi osídlenej banátskej obci Padina, kde jeho otec Ján bol v rokoch 1815-1818 evanjelickým farárom. V roku 1844 ho pozvali za farára do Dobšinej. V evanjelickej cirkvi v Dobšinej používali Bratislavský spevník z roku 1796. Sztehlo prepracoval túto knihu a v roku 1851 ju vydal ako „Dobšinský spevník a modlitebná kniha“. V evanjelickom kostole sa táto kniha používala až do r. 1945, do zaniknutia dobšinskej nemeckej evanjelickej cirkvi. Zomrel v Budapešti.

Anton Szuszai, (1864 – 1917)

Narodil sa v Prešove. Náboženský spisovateľ. V roku 1889 bol vysvätený za kňaza a pôsobil ako kaplán v Smolníku, potom v Lučenci, v Revúcej a v Rožňave. V roku 1896 sa stal farárom v Dobšinej. Písal a prekladal náboženskú a osvetovú literatúru pre mládež. Prispieval do časopisov. Publikoval v maďarčine. Jeho knihu „Apologia čili sústavná obrana základných právd katolíckej viery“, preložil do slovenčiny a vo vlastnom náklade vydal Andrej Hlinka. Zomrel v Dobšinej. V roku 1928 mu odhalili v rím. kat. kostole v Dobšinej pamätnú tabuľu.

Jozef Bedrich Kasanický, (1919 – 1989)

Narodil sa v Bobrovníku na Liptove. Teológiu študoval v Bratislave. V roku  1941 sa stal pomocným farárom v Dobšinej. Bol priamym účastníkom SNP a podpredsedom  Revolučného národného výboru v Dobšinej. V roku 1947 si ho dobšinský evanjelický zbor zvolil za farára. V roku 1962 bol zatknutý, nespravodlivo obvinený a väzobne stíhaný za ilegálnu cirkevnú prácu. Po návrate z väzenia pracoval na viacerých miestach. Neskôr našiel svoje nové poslanie v múzejníctve. Bol vymenovaný za riaditeľa Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 15. marca 1989 v Liptovskom Mikuláši, kde je aj pochovaný.  

Pedagógovia, regionálni historici, ľudoví básnici

Ján Fábry, (1827 – 1897)

Narodil sa v  Poprade – Veľká. Študoval filozofiu a teológiu na ev. lýceu v Kežmarku, potom v Berlíne a Budapešti. Pôsobil ako učiteľ v Dobšinej. Priekopník organizovania materských škôl, v roku 1853 založil takúto v Dobšinej. Napísal niekoľko učebníc a pomôcok pre materské školy. V r. 1857 inicioval založenie ľudovej a mládežníckej knižnice v Dobšinej. Pôsobil tiež ako predseda spolku Červeného kríža, Spolku gemerských učiteľov, bol aj viceprezidentom Uhorského spolku materských škôl. Za projekt materskej školy bol v roku 1873 vyznamenaný na svetovej výstave vo Viedni. Zomrel v Dobšinej

Samuel Klein, (1847 – 1915)

Učiteľ, neskôr riaditeľ viacerých škôl v meste, pôsobil pri založení obchodnej a baníckej školy, prekladateľ, autor viacerých publikácií. Autor mimoriadne cenného diela z roku 1914 vydaného v Budapešti: „TOPSCHER  GATSCHOLPER“, zbierky ľudových piesní, poviedok, rozprávaní a humoristických básní písaných v dobšinskej nemčine. Predslov ku knihe napísal v Budapešti Rudolf Weber. Uvádza v ňom príchod nemeckej komunity do oblasti Dobšinej v roku 1326 a vyslovuje vysoké ocenenie tejto publikácie. Pochovaný je v Dobšinej, na  evanjelickom  cintoríne. 

Jozef Mikulík (1852 – 1886)

  Narodil sa v Dobšinej. Úspešný regionálny historik. Študoval na Evanjelickom  gymnáziu v Rožňave, pokračoval v štúdiu práva na Evanjelickom kolégiu v Prešove. Po ukončení štúdia sa vrátil do Dobšinej, kde viedol, okrem iného,  archív mesta. Po neúspešnej kandidatúre za richtára (rozhodol jeden hlas) sa presťahoval v roku 1881 do Rožňavy, kde pracoval u známeho verejného kráľovského notára p. Marka. Publikoval mnoho odborných článkov vo vtedajších časopisoch a najmä dve významné  publikácie o histórii Dobšinej a neskôr i monografiu Rožňavy. Umrel predčasne na zápal pľúc ako 34 ročný. Pochovaný je na cintoríne v Rožňave.

Matej Szlávik, (1860 - 1937)

Evanjelický teologický učiteľ a spisovateľ. Narodil sa v Dobšinej, kde navštevoval i základnú školu. Študoval na gymnáziu v Rožňave a teológiu v Prešove. Potom odišiel do Halle, kde na tamojšej univerzite v roku 1884 získal doktorát. Ešte v tom istom roku prijal miesto profesora na fakulte teológie v Prešove. Stal sa jej riaditeľom. Tu napísal viacero prác zameraných na reformáciu v Uhorsku a dejiny filozofie. V roku 1921 sa presídlil do Budapešti. Za svoju prácu získal viacero ocenení. Zomrel v Rákosszentmihály.

Gustáv Mráz, (1876 - ?)

Jazykovedec, filozof. Narodil sa v Dobšinej. Otec Samuel Mráz bol obchodníkom, matka Žofia bola rodená Uhrinčková. Základné vzdelanie získal v Dobšinej, ďalej pokračoval v štúdiách na vyššom gymnáziu v Rožňave. Vysokoškolské pedagogické vzdelanie ukončil na univerzite v Budapešti. V roku 1899 zložil odborné skúšky z modernej filológie a stal sa profesorom na vyššom gymnáziu. V roku  1899 obhájil doktorát. S nemeckým nárečím Dobšinej je spojená jeho práca A dobsinai német nyelvjárás, vydaná v Budapešti v roku 1909.

Samuel Pellionis, (1870 - 1953)

Dobšinčan - ľudový básnik. Určitú dobu pôsobil aj v divadelnom súbore v Budapešti. Je autorom básni a divadelných hier napísaných v miestnom nemeckom nárečí. V roku 1993 bola vydaná knižka - zbierka básní pod názvom „Topscher Gakrokel“ Jeho dielo  sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v časopise „Dobsina és vidéke“. Mnoho básní i niekoľko jednoaktoviek, divadelných hier, prepisovali jeho obdivovatelia ručne, takže sa dnes môžeme stretnúť  s viacerými rukopisnými varietami“. Pochovaný je na dobšinskom cintoríne.

Július Lux, (1884 – 1957)

Stredoškolský profesor a významný regionalista. Narodil sa v Henckovciach dobšinským rodičom. Vyštudoval nemecký jazyk na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na učiteľský ústav v Kluži. Tu sa oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Neskôr sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa Lux stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede, kde bol promovaný na doktora filozofie. Vytvoril dielo v rozsahu vyše 150 publikačných jednotiek z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie i demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej „Wörterbuch der Mundart von Dobschau“. Za jeho životné dielo sa považuje práca „Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau“ (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. Umrel v Budapešti.

Július Szojka, (1857 - ?)

Narodil sa v roku 1857 v Dobšinej. Študoval na viacerých gymnáziách a univerzitách v Budapešti a Viedni. Profesor ekonómie, ovládal franzúštinu a prednášal na univerzite v maďarskom Debrecíne. V roku 1884 napísal publikáciu: A természet a néphitben, tekintettel a dobsinai babonákra és népmondákra. Debreczen, 1884. (Príroda v ponímaní ľudí zo zohľadnením dobšinských povier a ľudových porekadiel)

Ján Schlosár, (1927 – 2004)

Narodil sa v Betliari. Študoval na Obchodnej akadémii v Dobšinej. Neskôr pracoval v poisťovníctve a bankovníctve Od roku 1956 bol vedúcim finančného odboru ONV v Rožňave. Ako člen Gemerskej vlastivednej spoločnosti sa venoval histórii Gemera. Je autorom štúdii o vzniku názvov obcí v Gemeri. V literárnej forme napísal „Dobšinské veršované povesti a rozprávky“, ktoré v slovenskom jazyku sprístupňujú zbierku „Topscher Gatscholper“ napísanú pôvodne v nemeckom dialekte Samuelom Kleinom. Napísal i „Dobšinské povesti z tureckých čias“, „Ján Rozložník z Dobšinej“, „Osobnosti Gemera – Eugen Ruffiny“, „Šli dobšinskí páni“, „Z minulosti detského domova v Dobšinej“.

Vedci

Gábor Uherkovich, (1912 – 2002)

Prof. Dr. Gábor Uherkovich, DSc., algológ. Narodil sa v Dobšinej.  Rodičia sa presťahovali do Budapešti. Svoje rodné mesto navštevoval ho pravidelne. Aj jeho prvé práce patrili štúdiu riasovej vegetácie horských potokov v okolí Dobšinej. V spolupráci s východoslovenskými odborníkmi publikoval dva hydrobotanické príspevky o východoslovenských riekach. Jeho posledná algologická práca z územia Slovenska sa dotýka Spiša a Vysokých Tatier. Za zásluhy o poznanie sinicovej a riasovej flóry Slovenska ako aj za rozvoj Slovensko maďarských vzťahov v botanike mu Slovenská botanická spoločnosť v r. 1996 udelila Holubyho pamätnú medailu.

Andrej Reiprich, (1912 – 2002) 

Narodil sa v Dobšinej Bol to  významný slovenský entomológ - lepidopterológ európskeho formátu, ktorý sa zaoberal otázkami výskumu motýľov a ich ochrany na území Slovenska s prevažným zameraním na oblasť Slovenského raja a Spišskonovoveského okresu. Ako odborník na štúdium hmyzu publikoval mnoho odborných článkov s touto problematikou. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Spišskej Novej Vsi a za jeho úspešné účinkovanie mu bol udelený titul Zaslúžilý učiteľ. Zomrel v Spišskej Novej Vsi.

Architekti – stavební inžinieri  

Oto Sztehlo, (1851 -1923)

Syn evanjelického farára Andreja Sztehla a Aurélie Sarkany zo známej obchodníckej rodiny. Narodil sa v Dobšinej. Základnú školu ukončil v Lučenci. Na strednú školu chodil v Bratislave a neskôr v Budapešti. V rokoch 1868 až 1874 bol poslucháčom na vysokej škole stavebnej v Budapešti, na ktorej sa už ako mladý absolvent stal asistentom Imricha Steindla, ktorý viedol obnovu dómu svätej Alžbety v Košiciach. Patril medzi významných architektov pamiatkarov Uhorska. Podieľal sa na prestavbe a  reštaurovaní kostola Svätej Alžbety a kaplnky Sv. Michala v Košiciach ako i  kaplnky v evanjelickom kostole v Kežmarku. Ďalej  kostolov v Cegléde, Szolnoku, minaretu v Egri a v mnohých ďalších mestách v Maďarsku. Zomrel a pochovaný je v Budapešti. 

Fábry Pál, (okolo roku 1900 - ?)

Pravdepodobne sa narodil v Dobšinej. Tu mu žili rodičia.  Otec bol banským inžinierom. Pavol pôsobil ako stavebný projektant v Budapešti. Žil v Monore, blízko Budapešti. V 60 – tych rokoch 20. stor. nakreslil v Dobšinej desiatky kresieb ceruzou a tušom, tiež kolorované. Tieto majú historickú hodnotu z pohľadu stavebného vývoja budov v Dobšinej.

 Lekári

Ján Pelech   

Narodil sa v roku 1851 v Rožňave, dátum úmrtia a miesto pochovania nám nie je známe. Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu na lekárskej fakulte v Budapešti. Po skončení štúdia bol hlavným lekárom v Dobšinej, potom lekárom hl. banského úradu v Solivare a odborným radcom v ústave pre chov rýb v Spišskej Novej Vsi. V r. 1885 vypracoval návrh uhorského rybárskeho zákona. Publikoval články s tematikou lekárskou, rybárskou poľovníckou a kúpeľníckou.  Zaujímal sa a podporoval i turistiku. Po objave Dobšinskej ľadovej jaskyne napísal turistického sprievodcu údolím obce Stratená ako i  Dobšinskou ľadovou jaskyňou. 

Mikuláš Meško, (1865-1921) 

Lekár, rodák z Dobšinej. Jeho otec Samuel bol starostom v Dobšinej. Študoval na gymnáziu v Rožňave, v Spišskej Novej Vsi a medicínu na univerzite v Budapešti, ktorú ukončil v roku 1890. Stal sa asistentom I. pôrodníckej kliniky v Budapešti. V roku 1892 sa vrátil do Dobšinej a pôsobil tu ako praktický lekár. Od roku 1890 zastával funkciu župného a vojenského lekára.   Je autorom učebníc zdravovedy pre stredné školy. V prvom decéniu 20. storočia podával správy o situácií vo verejnom zdravotníctve v župe a prednášal o svojich skúsenostiach z praxe napr. z oblasti gynekológie. 

Abrahám Szontágh, (1830 – 1902)   

Narodil sa v Dobšinej.  Doktorát  lekára získal na Viedenskej univerzite v roku 1856, diplom pre pôrodníctvo v roku 1857 a pre chirurgiu v roku 1858. Od roku 1861 pôsobil v Budapešti. Bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. Bol i priekopníkom telocviku a zakladateľom telocvičného spolku. Rodina Szotághovcov je známa založením osady Nový Smokovec, jednej z prvých usadlostí vo Vysokých Tatrách. Villa Dr. Szontagh vybudovaná a obývaná rodinou Szontághovou i počas dlhých rokov jej existencie je i dnes vyhľadávanou turistickou destináciou na úpätí štítov Vysokých Tatier. Zomrel v Budapešti.  

Dezider Balázsy, (1880 – 1963) 

Narodil sa v Dobšinej. Bol to  lekár, pediater, osvetový pracovník. Lekársku fakultu absolvoval na univerzite v Budapešti. Pracoval v anatomickom ústave a v detských nemocniciach v Budapešti. V r. 1925-1939 bol mestským lekárom v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj zdravotníckej osvety, najmä v pediatrii. Usporiadal výstavy zdravotníckej starostllivosti o dojčatá. Prispieval do novín a časopisov. Je autorom popularizačnej state o liekoch a pacientoch, ktorá vyšla v Dobšinej. Zomrel  v Košiciach 

Eugen Liška, (1903 – 1971)

Lekár, narodený v Dobšinej, promovaný na Karlovej Univerzite v Prahe v roku 1934. V Dobšinej pôsobil ako lekár od roku 1937 až do svojej smrti. Dobšinčania ho poznali ako skúseného rodinného lekára z nezvyčajným humorom.

Elemér Pálka, (1908 – 1970)

Lekár, narodený v Bretejovciach, okr. Prešov, študoval na Karlovej univerzite v Prahe, štúdia ukončil v roku 1933 na Komenského univerzite v Bratislave. V Dobšinej, ako lekár, pracoval od roku 1936 až do svojej smrti. Ako prvý v regióne vlastnil RTG prístroj. Pochovaný je v Podolínci.

Obchodníci, podnikatelia, právnici 

Matej Néhrer, (1825 – 1895)

Narodil sa v Dobšinej. Bol to podnikateľ, továrnik. Študoval v Debrecíne. Zúčastnil sa revolučného hnutia v rokoch 1848/49. V roku 1865 založil a prevádzkoval v Rožňave továreň na výrobu klincov, ktorá bola známa aj v zahraničí. Budova továrne stála oproti železničnej stanici až do 70. rokov 20. storočia. V Rožňave mal aj predajňu železiarstva a vlastnil vysokú pec v Lúčke a v Medzeve. Bol členom Rožňavského konverzačného spolku. Zomrel v Rožňave

Baltazár Szontágh, (1827 – 1894)

Narodil sa v Dobšinej, kde i zomrel. Bol to meteorológ, právnik. Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za starostu Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Výsledky jeho práce zostali v rukopisoch. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou, publikoval ich v časopisoch.

Kornel Sztehlo, (1847 - 1940) 

Narodil sa v Dobšinej. Syn ev. farára Andreja Sztehla, brat Otta. Študoval na gymnáziu v Lučenci, v Rožňave. V štúdiu pokračoval v Bratislave, Budapešti a vo Viedni, kde v roku 1871 zložil právnické skúšky. Od roku 1875 pôsobil ako samostatný advokát v Budapešti. Bol funkcionárom advokátskej komory. Zúčastňoval sa na príprave zákona o občianskych sobášoch a matrikách. Ovládal nemecký jazyk, a preto bol vysielaný na právnické úrady do Nemecka. Zúčastnil sa i na medzinárodnom kongrese právnikov v Bruseli. Venoval sa aj cirkevnej histórii, bol funkcionárom v ev. cirkvi.

Ján Kamenický, (1928 – 1983)

Narodil sa v Dobšinej. Bol to drevársky inžinier, nábytkár. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, študoval na odbornej drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, Košiciach a VŠLD vo Zvolene. Zameral sa na náuku o dreve, najmä na problematiku sorpcie vodnej pary zdrevnatenými bunkovými blanami, navrhoval nábytkové konštrukcie podľa pevnostných parametrov s využitím metodiky ich statickej analýzy. Zomrel vo  Zvolene.

Umelci a Dobšinčania srdcom

Anna Derékyová Fadruszová, (1872 - 1950)

Manželka významného uhorského sochára slovenského pôvodu Jána Fadrusza. Narodila s v Budapešti. Svoje umelecké schopnosti rozvinula štúdiom vo Viedni. Bola maliarkou, sochárkou, ale najmä dizajnérkou. Po smrti manžela sa presídlila sa do Dobšinej. Pamiatku svojho manžela sa snažila udržiavať aj tu. V roku 1928 darovala r. kat. cirkvi v Dobšinej kópiu jeho slávnej sochy Kristus na kríži, ako  pamiatku na nebohého, tu účinkujúceho farára Antona Szuszaia. Zomrela v roku 1950 v Budapešti. 

Sárkány Kálmán (1885 - ?)

Maliar. Narodil sa v Dobšinej. Študoval právo v Kluži a potom študoval umenie v Maďarsku, Československu a Nemecku. Po prvej svetovej vojne emigroval do Spojených štátov. Vystavoval v Nemecku a USA.

Sándor Reményik, (1890 -  1941)

Maďarsky píšuci básnik  sa narodil dobšinským rodičom. Otec Karol  Reményik bol architektom, matka Mária sa za slobodna volala  Breczová. Usadili sa v Kluži. Po základnom a strednom  evanjelickom vzdelaní navštevoval právnickú fakultu v Kluži, štúdium neukončil. Často navštevoval Dobšinú, kde ho inšpirovalo jej okolie. Jeho prvá tlačená próza vyšla v roku 1915 v Dobsina és vidéke. Prvé verše   začal publikovať v Kluži až o rok neskôr. Sándorove básne boli ovplyvňované kresťanstvom a maďarským národovectvom. V Dobšinej napísal básne: A karám előtt, Itt most virágzanak..., Végállomás,"Tündérfok" a Nikolaj. 

Ján Stehlo, (1892 – 1972)

Narodil sa vo Vlachove. Vyštudoval Vysokú školu lesnícku v Banskej Štiavnici a celý život pracoval  v lesníctve. Zúčastnil sa aj  prvej svetovej vojny a po jej skončení bol sedem rokov v ruskom zajatí na Sibíri. V roku 1951 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na štyri roky väzenia. V roku 1953 bol amnestovaný. V Dobšinej žil už ako dôchodca. Bol amatérskym fotografom. V rokoch 1963 – 1964 zostavil dva albumy. Sú v nich kópie historických snímok, ale tiež jeho fotografie zamerané na prírodu okolia Dobšinej, etnografiu, poľovníctvo a rybárstvo. Zomrel v máji 1972 v Nitre, pochovaný je spolu s manželkou v Dobšinej.

Vojaci, partizáni

Karol Adler, (1910 – 1944)

Partizánsky veliteľ. Narodil sa v obci Kolta pri Nových Zámkoch. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol príslušníkom partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi. Stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa.

Ján Lux, Ing. generálporučík (1926 – 1996)

Narodil sa v Dobšinej v rodine baníckeho predáka. Tu absolvoval ľudovú i meštiansku školu a tiež Obchodnú školu. Počas SNP pomáhal Jánovi Ušiakovi, odbornému učiteľovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov povstaleckého časopisu „Náš boj“ i jeho redaktorom. Vyštudoval Vojenskú akadémiu v Prahe. Zastával viaceré vojenské funkcie. Najvýznamnejšou z nich bolo jeho vymenovanie do funkcie námestníka ministra národnej obrany. Pred odchodom do dôchodku pracoval ako vojenský pridelenec na veľvyslanectve ČSSR v Maďarsku. Za účasť v SNP a výkon významných funkcií v armáde bol vyznamenaný viacerými vojenskými rádmi a medailami. Zomrel v Hradci Králové.

Pomocou archívnych prameňov a encyklopédií jednotlivé heslá zostavili:           

Ing. arch. Eva Šmelková

RNDr. Ondrej Rozložník