História poľovníckeho združenia v Dobšinej
13. 12. 2012
Poľovnícke združenie v Dobšinej
Dnes už málokto vie o tom, že začiatkom 20. storočia bolo v Dobšinej založené poľovnícke združenie, ktoré si prenajalo revír od 1. augusta 1909 do 31. júla 1915. Toto združenie s názvom Dobšinské poľovnícke združenie, založené z vôle dobšinských a cudzích poľovníkov a milovníkov poľovníctva na dobu šiestich rokov, malo svoje stanovy, vydané aj tlačou v kníhtlačiarni Gejzu Schmidta (Schmidt Géza) v Dobšinej.
Stanovy, ktoré majú 29 paragrafov, boli schválené dňa 9. augusta 1909 na valnom zhromaždení poľovníckeho združenia. Predsedom združenia bol Koloman Benedikty (Benedicty Kálmán) a zapisovateľom Karol Stankovič (Sztankovics Károly).
Sídlom združenia bola Dobšiná.
Cieľom združenia bolo:
- vykonávať poľovníctvo v zmysle odsekov XX. a XXIII. Zákona z roku 1883 tak, že chorú a škodnú zver treba podľa možnosti ničiť a užitočnú srstnatú zver a vtáctvo šetriť a rozmnožovať
- ročne raz, alebo častejšie uskutočniť spoločnú poľovačku
- usporiadavať spoločenské zábavy
Združenie malo v prenájme tri poľovné revíry:
Revír Chmeľová záhrada (Hopfgarten) o rozlohe 1852 ha (3218 kat. jutier), tvoria nasledovné terénne časti :
Fabiánka (Scharfenberg), Galgenberg - Šibenná hora, Skalisko (Steinberg), Gugl, Martinka (Eberberg - Dorothea), Dlhá hora (Langenberg), Dobšinský kopec (Krucskifleck), Chmeľová záhrada (Hopfgarten), Szvata Hura, Flósz, Rück, Brezinky (Birkeln), Kälbl.
Revír čiernohorský (Schwarzenberg) o rozlohe 1939 ha (3369 kat. jutier):
Maróna 1, Maróna 2, Maróna 3 (három Maron), Vincovka (Windzog), Niklhannesgrund, Čierna hora (Schwarzenberg), Paters, Teichkamm, Nehrerskamm, Pelz, Stein, Šajby (Scheib).
Revír čuntavsko - ostroskalský (Csuntavai-hegyeskoi) o rozlohe 1879 ha (3265 kat. jutier):
Elterstein, Gedernits, Cúdenisko (Szudzeniszkó), Honzovské (Hanneshohe, alebo známejšie ako Hanishej), Záhrada (Garten), Kanzel, Borovniak (Borovnyák), Spiška (Szpiszka), Ondrejisko (Ondreiszkó), Strmá prť (Sztermapirt), Csello, Šindlová (Schindelwald), Pálenica (Szpalenica).
Poznámka:
Niektoré miestne názvy jednotlivých kopcov, údolí alebo úbočí, nemajú slovenský ekvivalent, prípadne neboli vžité a preto ich uvádzame v pôvodnom znení, tak ako sú uvedené v spomínaných stanovách poľovníckeho združenia z roku 1909.
Združenie dobrovoľne utvorili členovia z radov podnikateľov, ktorí svoj úmysel na dobu prenájmu povinne potvrdili svojím podpisom. Okrem nich mohli byť členmi združenia aj bezúhonní poľovníci, alebo priaznivci poľovníctva, ktorí majú dostatočné vedomosti z poľovníctva a ktorých príjme valné zhromaždenie tajným hlasovaním. Je zaujímavé, že ak pri hlasovaní dostal záujemca dva záporné hlasy, už sa nemohol stať členom.
Združenie tak pozostávalo z riadnych členov, vonkajších členov, dočasných členov a sympatizantov (podporovateľov). Riadnymi členmi boli tí, ktorí mali bydlisko na území mesta, boli dospelí, samostatní a platili plné členské stanovené valným zhromaždením. Vonkajší členovia boli poľovníci, ktorí mali bydlisko mimo územia mesta, ovládali a riadne vykonávali poľovné právo. V opačnom prípade, ak by mali pri výkone poľovníctva prekážky, mohli sa zúčastňovať iba spoločných poľovačiek.
Vonkajší členovia platili iba dve tretiny riadneho členského. Sympatizantom - podporovateľom mohol byť hocikto, kto nebol poľovníkom a kto sa spoločných poľovačiek zúčastňoval iba zo zábavy a združenie podporoval morálne a finančne (platil štvrtinu riadneho členského príspevku). Dočasní členovia museli vlastniť poľovný lístok, zbrojný preukaz a zaplatiť členský poplatok mesačne 4 koruny, ak chceli počas svojho prechodného pobytu v Dobšinej poľovať.
Členovia platili členský príspevok vopred štvrťročne, v prípade, ak člen príspevok, alebo iné poplatky nezaplatil, nesmel poľovať.
Práva a povinnosti členov zanikli v prípade úmrtia člena, vysťahovania, v prípade dlhotrvajúcej choroby, ktorá bránila výkonu poľovníctva a vylúčením zo združenia.
Záležitosti združenia spravuje valné zhromaždenie a výbor. Valné zhromaždenie, ktoré zvolával predseda, sa konalo aspoň raz ročne, alebo v prípade potreby častejšie, ale aj vtedy, ak o to požiadalo písomne aspoň päť členov. Valné zhromaždenie bolo uznášania sa schopné, iba ak bola prítomná nadpolovičná väčšina riadnych dobšinských členov.
Valné zhromaždenie volilo tajným hlasovaním (absolútnou väčšinou hlasov) zo svojich radov predsedu, podpredsedu, zapisovateľa, pokladníka a štyroch členov výboru. Úradujúcimi členmi bol predseda, podpredseda, zapisovateľ a pokladník.
Poľovné právo bolo viazané na osoby a bolo neprenosné. Mohlo sa vykonávať iba športovo, akékoľvek obchodné zámery boli zakázané. Poľovníctvo sa mohlo v rámci zákona vykonávať posliedkou, postriežkou, alebo za pomoci honcov a psov. Jeden poľovník mohol na posliedke alebo postriežke streliť najviac tri kusy vysokej zveriny (jelene, srny) ročne. Na spoločné poľovačky (15. augusta a 15. októbra) boli pozívaní všetci členovia aspoň týždeň vopred. Od pozvania, v čase ich konania až do ukončenia, sa na danom území nesmeli konať iné poľovačky.
Stanovy ukladajú členom aj povinnosť ochraňovať zver a určujú ako majú byť využité finančné prostriedky vyčlenené valným zhromaždením.
Stanovy ďalej špecifikujú tresty za nedodržanie zásad, ktoré mohli byť peňažné v rozmedzí 2 až 20 vtedajších korún, alebo vylúčenie zo združenia.
Záverom stanovy určujú spôsob zániku združenia a to uplynutím nájomnej doby, alebo ak za ukončenie hlasovali tri štvrtiny všetkých členov.
Na základe stanov združenia, prijatých 9. augusta 1909 v Dobšinej spracoval
M.Rozložník
V Košiciach dňa 12.12.2012
Dobšinský poľovník v plnej paráde
Trofeje
Komentáre
Prehľad komentárov
Som rada, že sa tu objavil ďalší zaujímavý článok. Doplnila som ho fotočkami zo Stehlovho albumu.
Vzácny dokument
(Rudolf Pellionis, 13. 12. 2012 19:00)Určite to nebolo známe mnohým z Dobšinej a takto som zasa o niečo z histórie Dobšinej " múdrejší " . Zaujali ma najmä revíry a názvy v nich. Napríklad Szvata hura mne vôbec nič nehovorí. Nemám šajnu o ktorý vŕšok ide. Potešil ma napríklad "Krucskifleck" v minulosti som o ňom počul, ale nebol by som ho situoval hore na Dobšinský kopec. Som veľmi povďačný najmä za názvy. Musím priznať, že mojim pričinením z textu hore napríklad vypadli Kruhová a Muraniky, lepšie by o tom napísala Evka Šmelková, vie kde tie Muraniky sú. Nie nad Depovom v Dobšinej ku Lányiho hute, ale Muraniky sú vo Vyšnoslanskom revíre za Striebornou. O Gúgli ako tzv., Kruhovej ( do čerta s takým názvom) ani nehovorím. Miki, som Ti za tento článok veľmi povďačný.
zase dačo nové
(Eva, 14. 12. 2012 14:09)