Choď na obsah Choď na menu
 


                        Spomienka na dobšinských židov

 

V čase dušičkovom, pri návšteve starého rímskokatolíckeho cintorína, si dobšinčania pripomínajú, že tam, v kríkoch opustený, je židovský cintorín. Tí, ktorí sa tam zájdu pozrieť, zistia, že je síce vyčistený, ale náhrobníky sú v zúfalom stave. Dávno sme zabudli...

 

Dobšiná bola pred druhou svetovou vojnou mestom s dvomi prevládajúcimi náboženstvami. Podľa štatistiky z roku 1930 tu žilo 2012 evajnelikov a 2319 rímskokatolíkov.  Malé zastúpenie mali aj  grékokatolíci, reformovaní a unitári. K židovskej náboženskej obci sa hlásilo 178 ľudí. Pripomeňme, že ide o vierovyznanie, nie národnosť. Židia sa hlásili k maďarskej a nemeckej národnosti, za svoj rodný jazyk považovali maďarčinu a nemčinu. Jazyk jidiš ovládali, ale nepoužívali.

 

Dobšiná sa nachádza v banskej oblasti, kde po stáročia platil pre židov zákaz usídľovania sa. Hoci cisár Jozef II. dal židom povolenie na prístup do slobodných kráľovských miest, mestá im v prisťahovaní bránili, pretože sa obávali konkurencie pre domácich obchodníkov. Po nariadení krajinského snemu z r. 1840, ktorý opätovne povolil židom usadiť sa aj v mestách, prišli prví židovskí obyvatelia i do Dobšinej. Prvýkrát sa v sčítaní obyvateľov Dobšinej objavujú až v roku 1857, a to v počte 6 osôb. Podľa spomienok Gejzu Gömöriho, žijúceho v Budapešti, ktorý trávil detstvo pri starých rodičoch Trattnerovcoch v Dobšinej, bol jeho dedko, Jozef Trattner, jedným z prvých v Dobšinej usadených židov. Do Dobšinej neskôr zavolal i svojich priateľov. 

 Tri kostoly v Dobšinej

 Dobšiná na snímke z 30. tych rokov 20. storočia s tromi kostolmi: zlava synagóga, v strede katolícky kostol, napravo evanjelický kostol.

  V Dobšinej žili prevažne neologickí židia, ale niekolko rodín bolo i ortodoxných. Neologickí si okolo roku 1900 postavili synagógu, v ktorej sa modlili i ortodoxní.  Na začiatku 20. storočia mala židovská komunita okolo 150 členov. Po vytvorení ČSR sa postavenie židovského obyvateľstva výrazne zlepšilo a jeho počet rástol. Náboženská obec (patrili sem aj židia z Vlachova a Stratenej) mala okolo 250 členov. Jej predsedom bol Dr. Jozef Rosinger. Židovské deti navštevovali verejné školy a náboženstvo ich učil Talmud Tóra Izák Katz. Pod jeho vedením sa vzdelávali aj dospelí. Začiatkom tridsiatych rokov mala dobšinská náboženská obec vlastný rabinát. Hlavným rabínom a riaditeľom talmudistickej školy bol Chananja Lipa Deutsch. V medzivojnovom období stáli na čele predstavenstva náboženskej obce Dr, Artúr Alstock, Jozef Greschler a Arnošt Grossmann. 

Židia patrili svojím postavením a vzdelaním medzi popredných mešťanov. Až na malé výnimky mali domy na námestí a na hlavnej ulici. A boli to najkrajšie domy v meste. Podľa údajov živnostenského spoločenstva vlastnili židia v meste v 20. rokoch  20. storočia 4 obchody s miešaným tovarom, 2 železiarstva, 2 obchody s kožou, 2 hostince, 2 mäsiarstva, sklad dreva a stavebného materiálu, pekáreň, lekáreň a niekoľko priemyselných podnikov: Veľký závod na spracovanie dreva (Schefer a Weissman), ktorý mal vyše 100 zamestnancov, liehovar (Katz & Kohn) a píla Klug. V Dobšinej boli traja židovskí krajčíri, hodinár, traja lekári, lekárnik a niekoľko úradníkov.

 

Rodiny žili v usporiadaných pomeroch. Židovská mládež viedla bohatý spoločenský život. Nevyčleňovala sa od miestnej mládeže. Podľa spomienok Lenky Kuchenovej, boli židovskí mládenci ťahúňmi kultúrneho života v meste. Boli organizátormi a protagonistami mnohých divadelných predstavení i tanečných podujatí.

 

Vzťahy s majoritným obyvateľstvom sa zhoršili v období Slovenského štátu, po radikálnych protižidovských opatreniach. Židov zbavili základných občianskych a ľudských práv  a vylúčili ich z hospodárskeho života. Do vyhladzovacích táborov deportovali asi 80% židovského obyvateľstva. Po prerušení deportácií ostalo v Dobšinej len šesť rodín, dočasne chránených výnimkami. Po oslobodení sa do mesta vrátilo len niekoľko židov. V roku 1948 ich tu bývalo len 27 a viacerí z nich sa po roku 1949 vysťahovali do Izraela a iných štátov.

S úctou a priateľstvom mi obyvateľka Dobšinej Lenka Kuchenová spomínala  svojich priateľov a spolužiakov zo školy. Spomínala židovské rodiny: Weissmanovcov, ortodoxných židov, ktorí bývali dole na píle a mali 6 detí: Arpáda, ktorý emigroval do Mexika, Gejzu, ktorý prežil koncentračný tábor, avšak po návrate umrel na tuberkulózu, Aranku a Kornéliu, ktoré umreli v tábore, Irenku, ktorá zomrela ešte pred vojnou a Mikuláša, ktorý prežil koncentrák, odsťahoval sa do Izraela, kde prednedávnom umrel. Spomínala tiež mená a členov ďalších rodín z Dobšinej: Trattner, Lévay, Fejér, Roth, Grossmann, Gutmann, Ziegelweis, Dicker, Greschler, Lederer, Katz, Kohn, Stern, Weise, Ungar, Engel, Rosinger, Rosenberg, Langer, Šajovič, Frischman, Altstock, Schefer, Bruckner, Werner. Dúfajme, že niekde vo svete ešte žijú výhonky týchto rodín a nespomínajú na Dobšinú s trpkosťou v srdci. My aspoň na nich nezabúdajme...

 

Na základe spomienok Lenky Kuchenovej a poznatkov Múzea židovskej kultúry SNM

napísala  Ing. arch. Eva Šmelková

 

 Fotografia z divadelného predstavenia operety v Dobšinej

Fotografia z divadelného predstavenia operety Iglói diákok z roku 1927, v ktorej účinkovali i židovskí mládenci: V dolnom rade v strede s fajkou Žigmund Trattner, v strednom rade sediaci s husličkami Elemér Fehér (Fejér), v hornom rade druhý zľava Lederer a tretí Lévay.

Divadelná hra z roku 1930. Na šepkárskej bude Lévay.

Divadelná hra z roku 1930. Na šepkárskej búde Lévay. Sú tam aj štyria Weismanovci (dievčatá i chlapci),Trattner,Fejér.Zvyšky dobšinského židovského cintorína

Zvyšky dobšinského židovského cintorína

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Pán Langer

(KOPOLOVIC juri, 13. 11. 2017 22:51)

Hľadám rodinu, pána Langera. Ja len toľko viem a pamätám z detstva že nás navštívoval v Leviciach. Mal zdeformovaný nos. Počas vojny mu zastrelili syna a po vojne mal dcéru. To je všetko čo si pamätám. Tešilo bi má keby som mohol dostať viac informácii a niečo o dcere. Ešte mala informácia vraj bol majiteľom dreveného skladu alebo píly
Ďakujem prof. Kopolovic@gmail.com




Pán Langer

(KOPOLOVIC juri, 13. 11. 2017 22:50)

Hľadám rodinu, pána Langera. Ja len toľko viem a pamätám z detstva že nás navštívoval v Leviciach. Mal zdeformovaný nos. Počas vojny mu zastrelili syna a po vojne mal dcéru. To je všetko čo si pamätám. Tešilo bi má keby som mohol dostať viac informácii a niečo o dcere. Ešte mala informácia vraj bol majiteľom dreveného skladu alebo píly
Ďakujem prof. Kopolovic@gmail.com




Rodinna historia

(Peter Lederer, 23. 11. 2011 15:25)

Pred 2.5 rokom som sa stretol s pani Kuchenovou, a prezil som jeden z uzasny zazitok. Minuly mesiac som sa vratil do Dobsinej dufajuc ze este raz sa stretnem s nou, no ale ona uz je v nejakom ustave nakolko uplne oslepla.
Moja rodina tiez pochadzala z Dobsinej a ked by mi niekdo vedel nieco povedat o mojich predko bol by som mu velmi povdacny.
p.lederer64@gmail.com

Pre pani Editu Kušnierovú

(Alan Dolog, 26. 10. 2011 9:05)

Len sa vám na chvíľu pripomeniem - zoznámili sme sa u Evičky Šmelkovej pred nedávnom.
V prvom rade sa pred vami hlboko skláňam a prajem vám mnoho zdravia a veľa zdravia a energie do vašej dobrovoľnej práce historičky.
V nasledovnom článku nájdete odpoveď na vašu otázku o židovských priezviskách:
http://old.delet.sk/showarticle.php?articleID=253.
Alan Dolog

Židovské priezviská

(Edita Kušnierová, 19. 3. 2011 14:36)

Ďalší vynikajúci článok so stále aktuálnou tematikou, pre ktorú platí opäť to kollárovské: Pomník minulosti - základ budúcnosti! Mňa v tejto súvislosti zaujíma už dávno, ako prišli európski židia k svojim prevažne nemecky znejúcim priezviskám? Čosi som kdesi počula, že pôvodne v nemeckých krajinách im dávali posmešné nemecké mená ale nič podrobnejšie o tom neviem. Nevedel by niekto z diskutujúcich?

Ahoj Alan

(R.Pellionis, 9. 2. 2010 8:42)

Alan, ďakujem Ti za všetky komentáre, bližšie som Ti písal v email pošte. Dúfam že si to dostal a nezmenil adresu. Pozdravuje Rudo.

oprava

(Alan, 7. 2. 2010 21:02)

Ospravedlňujem sa. Šárkanyiovci neboli manželia, ale súrodenci. Už som bol na to upozornený. Čo mám, Rózu?

ešte poznámka, Rudko

(Alan, 7. 2. 2010 17:34)

Na tej divadelnej fotke z r. 1930 - tí dvaja sprava - on s kožušinovým golierom - nie sú to manželia Šárkányivci? Povedal by som, že áno. Ja som ich poznal už v pokročilejšom veku, starú pani profesorku som ešte navštevoval, keď bývala a učila v RV (páni, to bola dobšinčanka!!! Tá vedela všetko a všetky klebety: chodiaca encyklopédia! V mladosti bola vraj krásnou ženou).

Trattnerovci

(Alan Dolog, 7. 2. 2010 17:05)

Žili sme vedľa nich v Rožňave ako susedia. Teta mi pred smrťou zverila dve knihy o Dobšinej. Boli to predovšetkým Dobšinčania. Ujo Žigmund bol pochovaný v dolnej časti rožňavského cintorína k "svojim" ale potom, dozvedel som sa, že bol exhumovaný a jeho pozostatky odvezené neznámo kam. Do Izraela?? V RV bol zlikvidovaný nielen pôvodný židovský cintorín na Štítnickej ulici, ale aj tých pár hrobov na "veľkom" cintoríne. Čo to za národ...??? Ako ublížil ľuďom napr. malý žid s textilnou galantériou v Dobšinej, kde sa tak dobre nakupovalo? Alebo šárkányova Drogéria, kde som veľmi rád chodil ako chlapča. Ujo Šárkány zakaždým úctivo vyštartoval proti nám s úsmevom a získal si ma mydlami v tvare farebných panáčikov, prasiatok...hm...kde sú tie časy! A nám bolo tak jedno, že to boli židia!
Hm...akosi som zostarel keď viem tak spomínať!

synagóga

(Eva, 11. 11. 2009 11:32)

Synagóga bola zbúraná až v súvislosti s prípravou staveniska pre sídlisko, teda začiatkom 70 - tych rokov 20. stor. Ale už vtedy ju málokto vnímal, lebo bola úplne prestavaná na obytný dom.

Spomienky

(R.Pellionis , 11. 11. 2009 11:01)

Evka, ako som od Teba počul, to hrozné a smutné si našťastie z toho článku vynechala, čo sa dobšinských židov týka. Je to zaujímavé tak ako to je. Dosť ma prekvapila synagóga na fotografii, hoci som o nej počul, neviem kedy bola zbúraná. Ďakujem Ti za prínosný článok na týchto stránkach. Pozdravuje Rudo.