Choď na obsah Choď na menu
 


Bulineri moji drahí

9. 2. 2018

Bulineri moji drahí


     Vopred vás prosím o odpustenie, ak sa vám nebude páčiť to, čo vynášam na svetlo denné. To, čo sme sami nevedeli, nepoznali. Mnohí tam žijúci rovesníci ma za Dobšinčana už nepovažujete, ale vy nemôžete tušiť, ako veľmi ľúbi Dobšinú práve ten, kto sa z nej odsťahoval kvôli živobytiu.
     Som jeden z vás, moji rodičia pochádzajú zo starých rodov dobšinských, s najmenej 500 ročnou tradíciou výskytu rodinných priezvisk. V Dobšinej som prežil detstvo, nasával krásu prírody, históriu nášho mesta. Tam, okrem krásnych tajomných povestí som sa samozrejme dozvedel, že nás volajú  bulineri. Tí ostatní toto slovo chápali ako niečo hanlivé, ponižujúce. My sme sa samozrejme chceli obhajovať, že to nič hanlivé nie je a buliner znamená po bulinersky „nejaký, akýsi“...v tých ostatných po stáročia ostalo len vedomie, že sa jedná o niečo hanlivé, v nás len pocit, že sa musíme voči tomu brániť. Pamätám si ale, že na toto označenie sme nijako neboli hrdí, vnímali sme to slovo skôr ako fakt. Medzi sebou sme ho nepoužívali.
     Kedysi dávno som niekde čítal, že v Dobšinej sa usadili baníci z dnešného Nemecka. Podľa nálezu obrazu sv. Hildegardy na stene evanjelického kostola sa dá usudzovať, že ich domovinou bolo okolie Bingenu nad Rýnom, kde bola táto svätica akousi regionálnou sväticou. Len si spomeňme na to, že jedným z jedál, ktoré sa varia v Dobšinej je Fischleebert. Čiže rybacia polievka. Dlho mi nedalo pokoj, prečo rybacia, keď v nej nikdy ryby neboli. Až v dospelosti som si uvedomil, že recept zrejme pochádza z miesta, kde ryby mohli byť nadostač a varila sa Fischlébert, čiže Halászlé, rybacia polievka. No a keď nebolo rýb – v Dobšinej nebolo veľmi odkiaľ, tak sa ryby nahradili – zemiakmi. Vo svojej pôvodnej vlasti ale ryby mali koľko chceli, bývali na rieke Rýn.
     Ale poďme k dôvodu, prečo vám píšem. Kedysi dávno, už neviem, kde som čítal, že Dobšinú osídlili vyhnanci z Nemecka. Vtedy som sa cítil byť za toto konštatovanie dotknutý, urazený, odmietol som to. Lenže história sa nedá odmietnuť. Ak je pravdivá, dá sa len prijať.
     Z Matice Slovenskej som si objednal knižku od Franka Sasineka : „Dejiny drievnych národov Uhorska“. Kniha bola síce vydaná r. 1867 v Skalici a je uložená v Národnej knižnici Matice slovenskej v Martine, ale dodnes tento konkrétny exemplár nikto nečítal, pretože mi prišla nedostatočne finalizovaná – neboli rozrezané strany, nedali sa listovať. Čiže tento exemplár som čítal od r. 1867 ako prvý. Franko Sasinek sa síce živil ako farár, ale bol mimoriadne vzdelaný, mal dve univerzity. Zaoberal sa najmä históriou. Ba wikipédia ho označuje za najvýznamnejšieho slovenského historika Urorska. Pritom naši vzdelanci jeho knihy nepoznajú. Okrem politických, vojenských a cirkevných záležitostí popisuje rovnako dopodrobna aj spoločenský život v Uhorsku. V uvedenej knižke na str. 226 píše: „Voda ako živel bola považovaná za niečo nadmieru čisté, spravodlivé. Práve preto bola v stredovekom súdnictve používaná ako živel, ktorý rozhodoval v sporných prípadoch. Ak ponorili človeka do vody a toho voda prijala, teda ostal pod vodou, bol nevinný. Ten, kto ostal nad vodou, označila voda ako za vinného, toho odsúdili. Ak bola na skúšku použitá studená voda, volala sa skúška „indicium aquae frigida“. Na špeciálne prípady, kedy sa jednalo o ťažké zločiny, medzi ktoré sa považovala aj krádež, používali vodu teplú, až horúcu. Táto skúška sa volala „indicium aquae bullientis“. Môžeme dedukovať, že takto preukázaný vinníci sa v Nemecku volali bullinieri. Tí, ktorých teplá voda označila za vinných. Asi nevypátrame, čoho sa oni dopustili. Nemci boli na svojich previnilcov mimoriadne krutí. Len tam mi napadá, čím sa asi tak mohol previniť baník, že bol vodou súdený. Krádežou? Krádežou rúd drahých kovov, kedy si najlepšie vydolované kúsky odniesol z bane pre svoje blaho?

podzemne-perly-od-vl.-vaclavika.jpg

Že by boli Bulineri zobrali práve také podzemné perly? Foto : FotoDobšiná

Možno. Ale to, čo som práve napísal sa mi pozdáva ako najdôveryhodnejší pôvod označenia buliner. Nie preto, lebo to píšem ja. Lež preto, že to akosi vyplýva z toho, čo som našiel.
     Aby to menej bolelo, napíšem jedným dychom, že aj Austrália bola osídlená vyhnancami, zločincami z kráľovstva Britského. A pozrite, čo dodnes dosiahla.

Alan Dolog v.r. 2018

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Dodatok na zmierenie

(Alan, 23. 10. 2021 14:08)

Možno to bolo tak, ako som to napísal, alebo nie. Toho roku som chcel ísť do Bingenu, ale "koroňa" nedovolila.

Ale pre tých, čo tento článok popudil a nechcú ma poznať len toľko: Aj bieli obyvatelia Austrálie sú potomkovia vyhnancov a trestancov a dnes sú to hrdí Austrálčania so slušnosťou a slušnou životnou úrovňou. Či nie? Prečo byť zaťažený dávnou minulosťou?

Bulineri - Topscher

(Rudolf Pellionis, 9. 2. 2018 16:21)

Nedá mi trocha Alana doplniť, že slovo buléner v preklade do nemčiny welcher je aj ktorý. Osobne viem, že môj otec, ale hlavne starý otec Samuel Pellionis sa na oslovenie Buliner veľmi hneval. Vždy hovorieval :" Bir sein kéna Buliner, bir sein Topscher. " v Preklade : My nie sme žiadni Bulineri, my sme Dobšinčania.

Re: Bulineri - Topscher

(Veď práve to!, 23. 10. 2021 11:45)

Áno, súhlasím, je to tak. Skúsme si ale odpovedať na dve otázky:
1. Ako sa toto slovo dostalo do Dobšinej? Neznamenalo práve to, o čom píšem?
2. Prečo sme toto slovo odmietali? Nie práve pre jeho pôvodný význam?

priezvisko od Rýna

(Alan , 19. 1. 2020 20:31)

Pri svojich štúdiách som našiel u Václava Hájka z Libočan zaujímavý poznatok. Rieka Rýn - Rhein sa čítala ako Rajn. Muž (nemecky mann), ktorý prichádza od tejto rieky sa volá Rajman. Toto priezvisko je v doline Slanej známe. Mal som múdreho šéfa Ing. Rajman. Možno súvisí táto skutočnosť s mojim predpokladom...

oprava

(Alan, 11. 2. 2018 11:34)

Znovu som si prečítal článok a máte, Karol, pravdu, nenapísal som tam, že skúška spočívala v tom, že človeka zviazali a na lane spustili do vody. Ak človek "ostal na vode", teda voda ho neprijala, bol považovaný za vinného. Samozrejme, že to, či klesol človek pod vodu, alebo nie, záviselo od tých, čo ho držali na lane. Nuž, takéto bolo súdnictvo v stredoveku a nielen v Nemecku. Ak chcete vedieť viac, kliknite tu:veveve.magistra-historia.sk/aka-bola-spravodlivost-sudu-v-stredoveku/

Nechcel som písať veľký článok o jednom slove

(Alan, 10. 2. 2018 7:03)

ale pridám teda, že po okolí Dobšinej sú dokumentované jamy "pingy" po kutačoch - Kotínoch, vraj Keltoch = Galoch = Gótoch (neskôr) - Gočovo - Gótovo a tak títo vyhnanci vlastne prišli k svojim, zrejme po tatárskom vpáde, po zdecimovaní obyvateľstva. No a "naši" vyhnanci išli teda k svojim. Za remeslom, za tými, čo im budú dokonca aj trocha rozumieť. Možno táto menšina dala meno aj dávno usadlým. Ale to už špekulujem.

Test vodou ste, Karol, pochopil správne. Dnes uvažujeme úplne inak. Hoci sa napriek tomu stretávam aj teraz s neuveriteľnými poverami, nezmyslami, ktorým ľudia veria a divím sa, že toto je ešte dnes možné.

Zaujimave

(Karol, 9. 2. 2018 20:27)

Velmi dobry prispevok. Nepochopil som uplne ten test vodou. Bolo to tak, ako sa zistovalo ci je obzalovana bosorkou? Ked ju hodili do vody a utopila sa, tak bosorkou nebola. Ak vyplavala tak bola bosorkou a popravili ju. Cize bolo to tak ze obvineni predkovia dobsincanov by boli uznani ako nevinni ak by sa utopili? Dakujem