DOBŠINÁ od Dobšinčana

              Dobšinské námestie – Marktplatz

     V súvislosti zo skutočnosťou, že v súčasnej dobe prebieha rozsiahla rekonštrukcia námestia v Dobšinej, pochytila ma akási nostalgia za dávnym minulým a vynorili sa mi detské spomienky na uvedené námestie, ktoré sa mi už viac menej dosť matne vynárajú, ako takmer  zo zabudnutého sna.  Chcel by som aspoň v hrubých črtách opísať jeho bývalú charakteristiku a atmosféru, ako si ho ja pamätám z rokov 1950 a niečo neskôr.

     Aby moje spomienky čitateľ aspoň z časti pochopil, musím spomenúť, že do roku 1954 som býval s rodičmi v meste Ústí nad Labem, ale každoročné prázdniny som do tej doby trávil v Dobšinej u starých rodičov Krivanských na ul. Letnej, ktorá je mimochodom moja rodná ulica, prípadne u druhých starých rodičov Pellionisových  na ulici Novej, kde som neskôr od roku 1954 trvale býval.

    V prílohe prikladám starú mapku Dobšinej z roku 1944, zhodou okolností rok môjho narodenia, ktorú som uložil aj do fotoalbumu : „ Dobšiná historické snímky „ pod názvom : „ Názov ulíc Dobšinej z roku 1944“  na týchto stránkach, kde si ju môžete dôkladnejšie prezrieť s jednotlivými názvami, po dvojitom kliknutí do obrázku, ktoré som preložil primerane do slovenčiny, pretože pôvodne boli názvy uvedené v nemčine.

Preklikom na nižšie uvedený odkaz sa dostanete priamo na zväčšený obrázok mapky mesta.

 /fotoalbum/dobsina-historicke-snimky/dobsina-----historia-/original/125

    Ako vidieť na mapke, dnešné Námestie Baníkov v Dobšinej, malo vtedajší názov Marktplatz, čo znamená v preklade trhové námestie. Medzi obyvateľmi v rokoch 1950 sa námestie jednoducho nazývalo Markplatz, alebo jednoducho plac. Pamätám, že na uvedenom námestí boli pravidelné  kúpne – predajné trhy, ktoré boli vždy spoločenskou udalosťou v tomto meste. Boli aj výročné a pravidelné. Tie menšie boli takmer každý deň a sústreďovali sa v okolí četerne v strede námestia nad ktorými rástli tri či štyri mohutné lipy. Ku koncu týždňa, fakt už neviem s istotou či to bolo v piatok, alebo sobotu, bol trh veľmi bohatý na návštevnosť kupujúcich, ale aj predávajúcich. Ako na malého  chlapca, hlavne tieto trhy na mňa urobili nesmierny dojem, pretože niečo podobné ako v meste Ústí nad Labem, nebolo možné vidieť. Predávajúce ženičky a muži v krojoch rôzneho druhu, od maďarských,  alebo  horehronských, prípadne z okolitých dedín, podľa čoho bolo možné spoznať na prvý pohľad, odkiaľ je predávajúci. sa veru vynukovaním a prekrikovaním poriadne činili. Tovar rôzneho druhu mali  rozložený  na zemi na  bielych zajdách, čo ma ako chlapca prekvapovalo, prečo si špinia  tie  krásne biele čisté zajdy na kamenných dlaždiciach. Neboli to vlastne ani dlaždice, ale skôr také poukladané ploské kamene najmä v strede námestia. Na okraji tie horšie miesta mali skôr taký štrkovitý povrch.  

      Bol to vždy pre mňa veľký zážitok, pretože už samotná vôňa zeleniny, či korenia, mäsa, klobás, slaniny, sladkostí, koláčov  a ostatného predávaného tovaru, malo svoju špecifickú nezabudnuteľnú vôňu, či arómu, ale neraz aj zápach od výkalov predávaných zvierat na uvedenom trhu. Vždy mi bolo ľúto predávaných sliepok, alebo kuriatok, ktoré mali zviazané nožičky a mykali sa hore dolu. Našli ste si tam všetko možné, ale hlavne vždy čerstvé. A kupujúci boli veru vyberaví. Mám v pamäti ako brali do rúk krákorajúce sliepky a ohmatávali ich či sú súce do polievky, alebo na ďalší chov.

      Bola to spoločenská udalosť taký trh, pretože okrem nakupovania, sa na námestí postretávalo množstvo ľudí a známych, ktorí pretriasali aj najnovšie udalosti, ktoré sa odohrali v Dobšinej. Postupne však tieto trhy zanikali a klinec do rakvy týmto trhom prinieslo združstevňovanie  poľnohospodárskej pôdy. S určitosťou viem, že okolo roku 1955 už  tieto trhy boli iba matnou pripomienkou a miniatúrou toho, čo bolo niekedy v starších časoch. Bol by som nesmierne zvedavý na prípadný dokument, ktorý by snáď niečo priniesol a popísal o týchto trhoch trebárs z rokov okolo 1934, alebo aj skôr. Pochybujem však, či sa niečo podobné dochovalo. Možno v kronike mesta? Pokiaľ má niekto podobné, alebo iné spomienky, rád ich privítam v prípadných komentároch.

    Na záver sa vrátim ešte na námestie, keď ešte neexistoval kultúrny dom. Na jeho mieste, v zadnej časti, teda oproti dnešnej pošte, samozrejme na menšej ploche bol domček, v ktorom dlhé roky bolo holičstvo. Nechodieval som tam rád, takmer ako k zubárovi, pretože vtedajšie strojčeky na strihanie ručne pomerne šklbali vlasy a na krku neraz boli aj stopy čerstvej krvičky. Ale za to starí báčikovia trkotajúc všelijaké pletky sa tam takmer pravidelne chodievali holiť a vždy som mal obavy že ich holič poreže ostrou britvou. Pred holičstvom sa pamätám bola podobná prapôvodná dlažba či kamene ako boli v strede na samotnom námestí Toľko teda mojich spomienok   ku starému námestiu v Dobšinej.  

V Košiciach 18.4.2011                                                Rudolf Pellionis