Železničná lokálka Dobšiná - Rožňava. SPOMIENKA
Mojou domovskou železničnou stanicou od útleho detstva bola Dobšiná, hoci som ju spoznával ako malé dieťa trocha neskôr, keď sme navštevovali Dobšinú z Ústí nad Labem, kde sa rodičia krátko po vojne presťahovali za prácou.
Ostalo mi v pamäti, prestup v Prahe a potom dlhočizná cesta vlakom buď na Poprad, alebo južnou trasou smerom na Rožňavu. Rýchliková stanica v Rožňave v tých rokoch , teda okolo roku 1950 a to tuším ešte dlhšie po rokoch 60-tych minulého storočia, bola asi najbiednejšia z rýchlikových staníc vôbec na trase Praha - Rožňava. Bola to drevená stanica na rýchlo pozbúchaná a tuším pred tým slúžila asi robotníkom, ktorí túto trať stavali. Neskôr, keď som po roku 1961 cestoval pravidelne z Dobšinej do Košíc, pamätám stále ešte drevenú stanicu, kde vŕzgala drevená dlážka, keď po nej cestujúci chodili. Pôsobila pomerne ponurým dojmom, ale za to tam boli dve palmy, ktoré aspoň trocha oživovali dosť stiesnené prostredie. Zdržiaval som sa tam iba v zime, keď bolo možné, tak som radšej čakal na prestup mimo samotnej stanice.
Aby som ale ostal u lokálnej trati - Dobšiná - Rožňava. V minulom storočí táto trať bola hojne preferovaná, najmä do čias, keď ešte nebola tak rozvinutá autobusová doprava, ale hlavne ešte existoval aký taký priemysel v samotnej Dobšinej a existovali rôzne bane, lesné hospodárstvo, kovopriemysel - neskôr závod vzduchotechnika a úplne nemožno zabudnúť na povrchovú baňu Azbest, ktorá zamestnávala pomerne veľa ľudí a to nie len z Dobšinej a fungovala až do 90 -tých rokov minulého storočia. Na druhej strane mala aj svoje negatívne stránky a to značnú prašnosť, ktorá sa prenášala hlavne na severnú časť a stred mesta, podľa toho ako fúkal vietor a mletá drť bola vyvážaná pásovými transportérmi hore na voľne sypané haldy. Bolo to až tak zlé, že v zime sa po okolitých vŕškoch ani nedalo lyžovať, proste to na tom prachu nešlo.
No vráťme sa na samotnú stanicu Dobšinú. V minulosti pri murovanej železničnej stanici Dobšiná, existovalo aj pohostinstvo, kde si najmä chlapi krátili čas čakaním na vlak, alebo po ceste z Rožňavy si dali nejaké to pivko.
Ďalším baníckym centrom na tejto trati bola železorudná baňa Július pri Vlachove a v neposlednom rade baňa Nižná Slaná, ktorá taktiež zamestnávala mnoho ľudí z Horného Gemera, a táto železničná trať aj kvôli týmto závodom, mala dôležitý význam. Žiaľ bane boli vyčerpané a zatvorené a tým sa začínal písať krížik aj nad lokálnou traťou Dobšiná - Rožňava.
Ako lokálpatriota tohto regiónu Horného Gemera ma to veľmi mrzí. Úplne mám v predstave, že táto trať by sa dala aj v budúcnosti oživiť kvôli turistickému ruchu a to či v zime alebo v lete. Stojí za zmienku zastávka Betliar zo svojim kaštieľom a v každom prípade si tam človek príde na svoje z hľadiska histórie ako aj krás tohto prostredia, najmä parku pri kaštieli, ale aj okolitej prírody.
Ďalšia zastávka v lete by mohla byť vo Vlachove a osviežiť sa na miestnom kúpalisku, alebo si urobiť výlet na majestátny vrch Stromíš. V zime o jednu stanicu vyššie ku Dobšinej, vystúpiť na bývalej stanici Vlachovo závod a neďaleko sa nachádza krásne lyžiarske stredisko Július. Podotýkam, že mimo iné trať vedie takmer pod samotné stredisko Július, ktorú vybudovali dodatočne kvôli závodu Vzduchotechnika Dobšiná.
No a napokon samotná Dobšiná. Vystúpil by si a ozaj by si sa musel rozhodovať čo skôr navštíviť. V zime blízke lyžiarske stredisko v Mlynkoch na Gúgli, alebo na Dedinkách. Nie je to ani ďaleko do Telgártu, kde je nádherné lyžiarske stredisko pod Kráľovou hoľou, ale je situované na úbočie Tresníka s nadmorskou výškou okolo 1.500 metrov.
Nuž a v lete kde skôr? Do Slovenského raja, kde južnou vstupnou bránou je Zejmarská roklina , alebo navštíviť Stratenský kaňon ? Či ťa zláka vodná plocha Palcmanskej Maše, známej aj ako Dedinky. Je to nádherný kraj Horného Gemera a patrí už vlastne aj do Slovenského raja.
Celkom na záver nemožno zabudnúť na svetoznámu Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorú proste človek musí navštíviť, aby spoznal jej krásy, pretože pero na to nestačí, to je potrebné precítiť a prežiť.
Vráť sa môj milovaný motoráčik na trať Rožňava - Dobšiná a už by to nemusela byť ani stará lokomotíva a jej staré drevené vozne, v ktorých sme si museli ako cestujúci sami kúriť do piecky v zime, aby nám zima nebola. Stačil by aj pozdejší motoráčik a možno aj iba jeden jediný vozeň, ktorý by premával aspoň 3x denne a určite by bol vždy plný.
V Košiciach 2.4.2017 Rudolf Pellionis
Vďaka diskusnému príspevku Laca Tometza, taktiež som si vyhľadal čosi o histórii železničnej trate Dobšiná - Rožňava, pretože je to zaujímavé, pripájam tento odkaz : http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2010020006&nazevclanku=zeleznicna-stanica-dobsina
V Košiciach dňa 7.5.2017 Rudolf Pellionis
Komentáre
Prehľad komentárov
Rudko,
nedalo mi a pozrel som sa za inými informáciami o Dobšinskej železničnej stanici. Ja som od kohosi počul, že vo výpravnej budove je dodnes historické zariadenie. Na stránke www.zeleznicne.info je spomienka na našu lokálku – Gemerský expres (veľa fotografií, cestovný poriadok z roku 1948, apod.). Je tam aj v súvisiacich článkoch niečo o nostalgických jazdách z rokov 2011 a 2012 z Košíc do Vlachova a Dobšinej. V plánovaných jazdách však na rok 2017 Dobšiná, na rozdiel od Slavošoviec, a Dobšinskej Ľ. J., žiaľ nie je. Organizuje to Detská železnica Košice. Spravuje ju bývalý redaktor z TA3 Mgr. Ľubomír Lehotský a jeho manželka Ing. Zuzana Lehotská, naša absolventka. Hádam získam od nich info prečo sa do Dobšinej už nejazdí.
Re: Magazín o železniciach na Slovensku
(Rudolf Pellionis, 7. 5. 2017 12:26)Vďaka Laco, že si ma upozornil na stránku www. zeleznice. info, tak som na koniec článku pripojil článok ktorý je veľmi zaujímavý.
Spomínam s úsmevom.
(Laco Tometz, 6. 5. 2017 15:45)
Ako malý chlapec som cestoval s otcom z Rožňavy do Dobšinej vlakom. Vtedy jazdili výlučne len parné rušne. Sedeli sme viacerí v kupé a ja ako neposedné dieťa som lozil po sedadlách a všetkého sa dotýkal. Znenazdajky som potiahol akúsi páčku a v tom momente boli všetci v kupé čierni ako kominári. Viete si predstaviť ako som to potom od otca schytal...
Rudko, pozdravujem aj od Gejzu Haaka. Včera som bol v Tatranskej Lomnici a náhodou som sa s ním stretol. Veľa sme toho neporozprávali, no aj tak bolo veselo. Ponáhľal sa na lanovku na Skalnaté pleso. Spomínal som aj tvoju stránku, na čo mi Gejza povedal: „Znam, znam, no tam se kukam len tak jednym očkom...“
Motoráčik
(Alan, 25. 4. 2017 21:42)
Hm, motoráčik, to bolo už moderné. Pamätám sa ešte na parné rušne. To bola romatika, to bolo niečo, keď zafučala para a vlak sa pohol. A vo Vlachove nastúpili ženičky so zajdami, rozbalili ich, vybrali slaninu, chlieb a cibuľu a jedli až do Rožňavy. Samozrejme, doma nemali čas, lebo museli zaopatriť statok, starého, deti a poď do MESTA ku dochtorovi, či nakupovať. Celý vlak voňal cibuľou, slaninou a klobáskami. Najmä v čase zabíjačiek. A od Betiara si c-kaním čistili zuby :-). To bol zážitok, veľká cesta až do Rožnavy! Na spiatočnej ceste už mali ženy zajdy plné nákupami.
Rudko, rád som si to prečítal. Aj preto, lebo si dal vedieť, že si. Buď zdravý!
Spomienka na železnicu.
(Karol Kasanický, 6. 4. 2017 18:44)
Ahoj Rudko,
pekne si to napísal. Ja si tiež spomínam, že keď sme sa presťahovali do Rožňavy tak som chodil v zime denne lyžovať do Dobšinej. Bol tam v noci osvetlený svah. Tak som chodil vlakom okolo 15 hodiny z Rožňavy do Dobšinej asi do 22:00 som lyžoval a potom rýchlo na posledný vlak do späť do Rožňavy. Pokiaľ si dobre pamätám tak spiatočný lístok stál okolo 3,20 Kčs bolo to v roku asi 1965 - 66. Pamätám ešte na zvyšky točne pre lokomotívy, na konci stanice, ako funkčnú som ju už nevidel. Pozdravujem.
Magazín o železniciach na Slovensku
(Laco Tometz, 6. 5. 2017 16:35)