Choď na obsah Choď na menu
 


S T R A T E N Á

Stratená

           Pozri :    http://www.panoramio.com/photo/15630391

           alebo :  http://www.panoramio.com/photo/15630342

      Vo svojich ďalších  príspevkoch na svojich stránkach, by som rád postupne pridal miesta mikroregiónu Dobšinej z môjho pohľadu, pretože sa mi zdá, že celkove na internete o niektorých miestach tohto regiónu  je až nezaslúžene málo. Tak napríklad o Stratenej sa na internetových stránkach dočítame zhruba nasledovné :   

       „Obec Stratená sa nachádza v povodí Hnilca, uprostred prekrásnej prírody Slovenského raja. Vznikla v roku 1723 ako hutnícke a banícke sídlo. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Stratenej je neogotický rímskokatolícky kostol postavený v roku 1909.

 Dnes je Stratená mimoriadne významným centrom cestovného ruchu aStratená - pohľadnica z výstavby kostola

(Stará pohľadnica Stratenej s výstavbou kostola - viď vo fotoalbume)

 východiskom turistických trás. V Stratenej sa môžete ubytovať v penziónoch Šafrán, Stratená, a Borovica. Častým cieľom turistov sú doliny a kaňony Slovenského raja. Najnavštevovanejším miestom je Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne v Európe. Bola objavená v roku 1870 banským inžinierom Ruffínim a rok na to sprístupnená verejnosti. Okrem nej sa v okolí obce ešte nachádza niekoľko jaskýň, ktoré však nie sú sprístupnené verejnosti. Pri jaskyni je možnosť ubytovania v Penzióne Ruffíni, alebo na Ranči pod Ostrou skalou, kde si môžete aj zajazdiť na koni.

V ostatnom čase som však natrafil na stránku o Stratenej a to:  www.stratena.sk/spravca  . Dodatočne, t.j. 16.11.2009 s potešením pridávam, že pribudla aj veľmi kvalitná oficiálna stránka obce Stratená  a to na stránke : http://www.stratena.net/obecny-urad

     Moje prvé kontakty zo Stratenou, sa datujú asi  tak do roku 1955, keď som tento prenádherný kút  spoznal na takmer pravidelných nedeľných vychádzkach v okolí Dobšinej s mojimi rodičmi a neskôr zväčša s mojim otcom a bratom Peťom. Otec nás vodieval do Stratenej buď priamo cez Štempelšájer , Voňarky ,okolo Pelca, po štátnej ceste pri Stratenskom potoku, ktorý sa skutočne stráca kdesi v podzemí, alebo cez Čiernu horu ku Hanisheju a potom Tiesňavou, ktorú nazývali dobšinčania  Tesnina do samotnej Stratenej.  Pod Hanishejom neďaleko potôčika, neodmysliteľne  patrilo ku návštevnému rituálu  opekanie  slaninky na cibuľový chlebík s paprikou. Môj otec bol znalec miestneho terénu a tak nám vo svahu Hanisheju ukázal aj niekoľko jaskýň, ktoré  sme navštívili. V neskorších rokoch  som mal aj to šťastie, že som s jaskyniarmi navštívil aj prekrásnu Stratenskú jaskyňu.Obrázok   Žiaľ  vtedy som nefotil , ale mám za to povolenie MUDr. Ester Bohunickej  na zverejnenie jej snímok z tejto jaskyne.  Táto jaskyňa by si zaslúžila úplne zvláštne  a samostatné spracovanie. Napríklad spomenúť namáhavé plazivky v tejto jaskyni, kto má klaustrofóbiu, veru by nimi neprešiel.Obrázok  Obrovské nádherné siene o veľkosti futbalových ihrísk a veru na niektorých miestach na strop jaskyne sme vtedy ani nedosvietili. Iba špeciálne svetlice vydávali svetlo tak, že bolo možno vidieť ohromnosť tohto priestoru. Obrázok        Kto má záujem bližšie na stránkach      http://www.speleoraj.sk/jssj.htm

     V samotnej tiesňave, vedúcej spod Hanisheju, v súčasnosti nazývaný ako vrch Duča, na niektorých mapách však aj teraz označovaný ako ( HANYSEJ), tečie  potôčik a údolie sa smerom ku Stratenej čoraz viac zužuje v skutočnej tesnine, miestami na šírku konského povozu, ktorý voľakedy v minulosti tadiaľ aj prechádzal. Dno tejto tesniny bolo v 50-tych rokoch minulého storočia „ vydláždené“ – vyložené  metrovicami smreka, po ktorých bolo možné prejsť suchou nohou.                                                                       Stratenská tiesňava - historická snímka  okolo 1945

Tak nejako vyzerala Stratenská tiesňava v rokoch 1940, po stranách zreteľne vidieť v pravo drevené dláždenie. Lavičky som už vo svojom detstve  asi v 50-tych rokoch minulého storočia videl už len zriedkavo. Asi v polovici tesniny po pravej strane je pomerne mohutná vyvieračka, ktorá dáva tušiť jaskynné priestory aj v pravej časti tiesňavy, teda smerom ku Čiernej hore.  V súčasnej dobe je tiesňava v prirodzenej podobe a sú miesta, že cez tiesňavu suchou nohou neprejdeš. Žiaľ z tejto časti teraz fotky nemám k dispozícii. Až na vchod pred tiesňavou, ktorý tu pripájam. Obrázok Dńa 27.8.2009, pribudol však príspevok " Pod Hanisehejom cez Stratenskú tiesňavu" viď odkaz :      /clanky/pod-hanishejom-cez-stratensku-tiesnavu , kde sú aj fotky zo samotnej tiesňavy.   Napokon sa príjemným chodníčkom a malebným údolím  z tiesňavy dostávame vedľa potôčika do samotnej Stratenej popod železničnú  trať, odkiaľ je aj tento môj  nasledujúci záber.

 

   Stratená z podjazdu

Pozri :  http://www.panoramio.com/photo/3313813

   Zastavme sa na chvíľu v samotnej Stratenej, ktorú považujem osobne za jednu z najkrajších dediniek vôbec na Slovensku, učupenú v hlbokom údolí riečky Hnilec,  pod vrchmi Marčeková a pod Pelcom, keď v zime tu takmer pol roka slnko nesvieti a preto je tu zima nádherná, hlboká a pre miestnych možno aj trošku pridlhá. Ľudia sú tu dobrosrdeční a úprimní a samotná dedinka vyniká svojou čistotou a udržiavanosťou. Odtiaľ mám aj svojho najlepšieho osobného priateľa Ladislava Smreka zo svojho detstva, ale spomínam napríklad aj na rodinu Liptákových a ďalších. Iste ma už mnohí ani nepoznajú, ale  stále sa tu rád zastavím a úprimnosť a srdečnosť týchto ľudí, vidieť ešte aj v dnešných dňoch. Osobne som rád, že Stratená ako bývalé  hutnícke sídlo ( funkčné až do roku 1927) už nemá tento charakter. Vidno to aj na krajinomaľbe od  Thomasa Endera, ako mohla byť v minulosti Stratená „ začmudená „. Do tak krásneho a čistého prostredia hutnícka  výroba predsa len nepatrí.Železná huta v Stratenej od Thomasa Endreho.jpg

       Zo samotnej Stratenej, ktorú by som nazval ako jednu z najkrajších  južných vstupných brán do Slovenského raja, sa možno dostať do spomínanej tiesňavy pod Hanishej, alebo do roklín Slovenského raja  pod Havraňou skalou a to popri kostoleObrázok   hore popri cintoríne , medzi Sokolími skalami a Marčekovou.

 

 

 

 

 

    Pôvabná je aj nenáročná prechádzka zo Stratenej popri toku riečky Hnilec, smerom na Stratenskú Pílu, Prítok Hnilca do priehrady Palcmanská maša kde sa možno rozhodnúť zasa pre dve cesty, buď okolo priehrady Palcmanská Maša smerom na Dedinky, alebo do Veľkého Zajfu a do ďalších častí Slovenského raja. 

Obrázok

 

      Z historického hľadiska za čím mi je veľmi ľúto, je fakt, že za  Druhej svetovej vojny Sovietske vojská v snahe zabrániť ústupu fašistických nemeckých vojsk – tankov ( mimochodom zbytočne a márne)  vyhodili do povetria mimoriadne nádhernú prírodnú scenériu a to  :  STRATENSKÚ BRÁNU. Viď niektoré fotky a krajinomaľby od Thomasa Endereho.

 

 

 

Stratenská brána

Coburgova cesta ku skalnej bráne pri Stratenej od T. Endreho.jpg

  Skalná brána pri Stratenej od T. Endreho.jpg

   Dobsina a okolie 088a.jpg

Na tomto obrázku je pôvodný nemecký nápis : " Kamenná brána v Stratenskom údolí, pri Dobšinskej ľadovej jaskyni " 

  Za bývalou Stratenskou bránou , po bývalej štátnej ceste možno prejsť proti toku riečky Hnilec nádherným  Stratenským kaňónom k jazierku Hansjakubová,Obrázok  ktoré je žiaľ v súkromnej držbe a ku jazierku sa len tak ľahko nedostanete. Ďalej možno pokračovať ku Dobšinskej  ľadovej jaskyni. Stratená a jej okolie je nádherná prírodná krása, kde nájde človek v každom ročnom období oddych a uspokojenie. Na záver pripájam ešte niekoľko snímkov zo Stratenského kaňónu.

Obrázok

               V Stratenskom kaňone s pohľadom na Havraniu skalu

Obrázok

 

Obrázok

 

Obrázok

Obrázok

  

 

 

 

 Stratená  - V stratenskom kaňone - stará fotografia

 Stará pohľadnica z kaňonu viď vo fotoalbume.

V Košiciach dňa 3.12.2008    Rudolf Pellionis  

Upresnenie o vyhodení  Stratenskej brány do povetria .

Pokiaľ sa týka Stratenskej brány a jej vyhodenia do povetria, nemali na svedomí ani Rusi, ani Nemci, podľa najnovších poznatkov to mali na svedomí miestni partizáni. Dokonalá blbosť, pretože Nemci to aj tak obišli po potoku. Tak napríklad tento zdroj : https://korzar.sme.sk/c/5910404/kovladove-skalne-vrata-pri-stratenej-a-vojna-s-odpornym-ciernoduchom.html

Alebo ďalší odkaz : http://www.regionkosice.com/index.php?id=671&tx_ttnews%5Btt_news%5D=1674&tx_ttnews%5BbackPid%5D=658&no_cache=1

Existujú aj ďalšie dôkazy, ale ani ja som tam nebol, ale fakt že to urobil blbec je jasný, ako jasné nebo. Že je vojna svinstvo z každej strany, je príklad aj tohto skutku.

https://korzar.sme.sk/c/5910404/kovladove-skalne-vrata-pri-stratenej-a-vojna-s-odpornym-ciernoduchom.html

 

http://www.regionkosice.com/index.php?id=671&tx_ttnews%5Btt_news%5D=1674&tx_ttnews%5BbackPid%5D=658&no_cache=1

 

Náhľad fotografií zo zložky Stratená

Komentáre

Prehľad komentárov

lesná správa

(Gabriel Kunhalmi, 29. 2. 2012 0:41)

Sozáujmom som si prečítal popis a vyznanie Stratenej. Pridávam sa, lebo som tu strávil určitú časť života. Tu som chodil do školy v r. 1947 - spolužiaci boli B.Mémet, Čuchran, Špiner, Rotterová, Potempa M.Rešovská a ďalší. Býval som u krstných rodičov - Rudolf Červenka bol vedúci polesia. Pracoval som v lesoch, na senách - J.Lipták, Šipula. Chodil som na Lipovec, Voniarok atd. Zažil som pána Rakotaja, Kračuna a že sa chodilo nakupovať pešo cez kopec do Dobšinej. Bol som tam, keď Divín trénoval v Ľadovej jaskyni. Pozdravujem všetkých Stratenčanov.

Re: lesná správa

(tokarčíková, 18. 5. 2012 14:12)

chcela by som Vám len napísať, že ten Potempa je brat mojej mamky, volá sa Jozef,narodil sa v 1935, jeho sestra Emília v 1942 a moja mamka v 1950, v 1969 sa vydala tiež za stratenčana Václava Tokarčíka, narodil sa v 1948, zomrel 30.11.2010, som veľmi šťastná, že sa na Stratenú nezabúda, strávila som tu značnú časť môjho detstva.

Re : Dotaz

(Rudolf Pellionis, 8. 11. 2010 11:59)

Veľmi pekne ďakujem za návštevu. Už som Vám odpísal e-mail poštou, ale keby bolo náhodou niečo chybné, na týchto stránkach v menu : Návštevná kniha a kontakt na mňa je moja e-mail adresa. Pre istotu ju pridávam aj sem : rpellionis@iol.sk .

S pozdravom Rudolf Pellionis

Dotaz

(Jarmila Verešpejová, 8. 11. 2010 11:01)

Dobrý deň,náhodou som dnes pri hľadaní slova "grulikuchen" objavila túto stránku. Moja nebohá mamka bola Dobšinčanka celou dušou. Stará mama bola rodená Pellionisová a medzi jej záľuby patrilo maľovanie. Chcela som Vám preposlať odfotenú jednu jej malú olejomaľbu, ktorá by sa možno aj hodila na tuto stránku. Hoci nemá asi žiadnu umeleckú hodnotu (nikdy som si to nedala posúdiť), ale pre mňa nesmiernu. Je to maľované v roku 1934 a je na nej starý drevený hotel v Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý vraj bol v druhej svetovej vojne vypálený.
Neviem či táto stránka ešte vôbec funguje a či sa tento môj odkaz dostane do správnych rúk, ale keby áno, veľmi by ma potešilo, keby Ste mi odpovedal na adresu : j.verespejova@netkosice.sk Chcela by som Vám totiž preposlať foto obrázku, možno by ešte niekomu pripomenul dávne časy a potešilo by ho, že je to niekde zvečnené, ale z tejto stránky to neviem
Ďakujem a pozdravujem pre mňa jednoznačne jeden z najkrajších kútov nášho Slovenska : Stratená - Stratenská píla ! (Ja by som jednoznačne napísala najkrajší kút... ale nechcem sa nikoho dotknúť !)

Re : Spomienky

(R. Pellionis, 12. 12. 2008 17:11)

Ahoj Karol. Ako nám to všetko ubehlo. Všetko sa mi zdá akoby to bolo iba včera. Ďakujem Ti za návštevu na stránkach. Pozdravuje Rudo.

Spomienky

(Karol Kasanicky, 8. 12. 2008 8:02)

Ahoj Rudo,
aj ja mam podobne nedelne spomienky na Stratenu. Chodievali sme na navstevu k starej maminej sestre. Byvali v tom prvom dome vpravo, niekedy to bola administrativna budova zeleziarni za ich casu obchod so zmiesanym tovarom, v ktorom predavala spolu s manzelom. Teraz je z toho utulny penzion. Stryko rano vysiel proti prudu Hnilcu a za par hodin sa vratil so pstruhmi, ktore sme potom opekali na ohniku za domom. Pozdravujem, karol

Re: Stratená

(R. Pellionis, 5. 12. 2008 9:22)

Ďakujem za pekný komentár pani Mikitová. Je to ozaj kút Slovenska, ktorý človeku počarí, a keď ním raz prejde, tak ho určite očarí.

Stratená

(Marta Mikitová, 4. 12. 2008 19:57)

Každý rok, niekedy dokonca aj dvakrát, navštevujeme Dedinky, lebo nám učarila (a možno aj počarila) nádherná príroda Slovenského raja. Pri tej príležitosti nikdy nevynecháme ani Stratenú a Stratenskú Pílu, či už po ceste autom cez Stratenský kaňon, alebo pešo lesom z Dediniek ponad priehradu, alebo častejšie loďkou popod dvomi železničnými mostami. A dokonca neodoláme a aj sa tam, síce v studenej, ale zato osviežujúcej vode, pri chatovej osade vykúpeme. Na Ranči pod Ostrou skalou sme si ešte nezajazdili, ale koníky obdivujeme. Váš článok mi to všetko pripomenul a privial krásne letné spomienky.