- 4 -
2. STRETNUTIE
Romanovi vysvetlili spôsob ako sa pohybuje v Novom meste, teda v budove. V jednoduchosti je sila. Spočíva to takmer v telepatickom – myšlienkovom prepojení sa na panel a cieľ, kde sa chce človek dostať. Stačilo priložiť ruku ku transportnému panelu, popriať si doslova iba šťastnú cestu a si tam. Na určité miesta sa pravda dalo dostať iba zadaním kódov, prípadne tak, že dotyčný mal myšlienkový presun už vopred odkódovaný a povolený. Roman síce absolútne nechápal princíp takéhoto presunu, ale keď mu veliteľ povedal že keď priloží ruku na panel a zapraje sa dostať ku Semimu, že zaručene bude tam. Roman sa tejto predstave nebránil, pretože túžil spoznať toho človeka. Priložil teda ruku na transportný panel, zadíval sa do belostného svetla a hneď na to putoval na miesto určené.
Roman sa ocitol zoči, voči Semimu a cítil hlboké pochopenie svojho vlastného ja práve v osobe Semiho. Nevedel si vysvetliť tú blízkosť. Vo svojom živote nepocítil bližší vzťah ku inej osobe, ako práve v prípade Semiho. Hlboké obojstranné prerušil Semi.
- Tak to si Ty?
- Roman mlčí.
- To si Ty, ktorý pokúšal svoj osud a privádzal pre našu dušu utrpenie.
-? Roman nechápavo pokrútil hlavou.
- Nechápeš? Ty a ja sme vlastne jedno , dalo by sa povedať takmer zhodná osoba, každá ale žijúca však v inom čase. Ty si momentálne mojou fyzickou súčasťou , ako aj ja tvojou. Ty si môj predchodca z 20-tého storočia, máme pokračovania v iných životoch napríklad jeden náš medzičlánok v roku 2320 zomrel, tiež práve nie najslávnejšie, ale to je náš osud. Ty si však prvý z nás, ktorý prešiel SLUČKOU ČASU, pochopíš podstatu smrti a vlastne si sa tomu obetoval pre tvoju vlastnú zvedavosť a tak sme sa stretli, pretože aj ja som to chcel. Vedel som o tebe a nehnevaj sa na mňa, že som ti vlastne prerušil tvoju životnú púť v 20-tom storočí. Máš však určitú možnosť spoznať to čo v tvojom živote nebolo možné a nebolo by ti nijako dopriate. Je to však dôležité aj pre budúcnosť a pre nás samých. Existujú možnosti aby sme sa stretli so svojimi potomkami , ale chcem ťa lepšie spoznať a tým aj sám seba . Keďže sme ale istým spôsobom časový rozpor, uvidíme obaja, ako sa veci vyvinú.
- Tušil som to. / Konečne sa Roman po monológu Semiho ozval. / Tušil som že existuješ v budúcnosti , tušil som a predpokladal som svoju existenciu niekde v ďalekej budúcnosti, pretože inak mne život pripadal ako nezmysel. Smrť nemôže byť predsa konečná len preto, že je taká častá. Takže ti nič nevyčítam.
V nasledovných dňoch Semi prekvapoval Romana možnosťami 27-ho storočia , ktoré pri všetkej Romanovej obrazotvornosti prevyšovali existujúce skutočnosti. Bol úžasne prekvapený čistotou prírody, vymoženosťami vedy a techniky a najmä možnosťami ľudstva, ktoré ovládlo putovanie časom a dokonca sa skontaktovalo s najbližšími mimozemskými civilizáciami, čím jeho životná túžba z 20-tého storočia bola naplnená . Dokonca sa s nimi aj stretol a bol mimoriadne prekvapený tým, že sa takmer vôbec neodlišujú od ľudskej rasy. Nakoniec to aj predpokladal, pretože vesmír je iba jeden a všade platia rovnaké zákony aj čo do vývoja života. Sú pravda aj extrémne situácie vo vesmíre, kde sa inteligencia prejavila v iných formách za odlišných podmienok ako sú na Zemi. Ale každý si seba rovného hľadá a tak je to aj s vesmírnou civilizáciou.
Ako Roman spoznával a vychutnával si vymoženosti 27- ho storočia, dni ubiehali jeden za druhým. Semi mával dlhé rozhovory s Romanom o čase z 20-tého storočia, pričom obaja vzájomne nechápali, vtedy existujúcu ľudskú nenávisť, chamtivosť, pomstychtivosť a vlastne dravosť vtedajšej ľudskej rasy.
- 5 –
- Roman, pochopíš to, keď sa vrátime hlboko do minulosti a pozrieme sa na seba samých, akých zvráteností sme boli schopní.
- Chceš povedať, že je tu možnosť vrátiť sa späť , trebárs do rímskych čias, alebo do času faraónov?
- Áno je tu tá možnosť.
- Tak poďme.
- Pozor, ale môžeš takto znenávidieť sám seba.
- Znenávidieť? Azda spoznať nie?
- Aj tak sa to dá povedať.
- Prosím ťa, vysvetli mi teda ako sa tam dostaneme, alebo ako tam pôjdeme.
- Je to v podstate pomerne jednoduché. Jedna forma je čosi ako v spánku, že sa dostaneš do času kde chceš a situácie prežívaš. Ale to môžeš iba sám. Obaja by sme museli využiť druhú formu v energetickom poli, kde by sme prešli časovou slučkou do určitého obdobia. Nebolo by to však až také tragické ako si sa teraz ty sem dostal. Ako sa teda rozhodneš?
- No pravda ten druhý spôsob sa mi zdá byť lákavejší. Môžeš to so mnou urobiť?
- Je to vlastne náplň mojej práce, takže nám v tom nič nebráni. Dobre dohodnuté , vrátime sa spolu do roku 1470 do západného Francúzska, kde sme vo svojom ja, v dobe dávno minulej, tragicky zahynuli. Teda ty, alebo ja, či vlastne je to v podstate jedno.
Bolo by obsiahle práve na tomto mieste popisovať princípy a mechanizmus zariadení ktoré umožňovali sa pohybovať v čase, v jeho presune. Dosť na tom, že v centrálnom meste, v úplnej vrchnej časti kopuly, bolo zariadenie najvyššej úrovne, ku ktorému sa ešte na nasledujúcich stránkach vrátime. Dalo by sa povedať, že to bol mozog samotného gigantického objektu. Semi a Roman sa pohodlne usadili v elektronických kreslách , nad ktorými sa objavila zelenomodrá pulzujúca žiara a ich telá sa postupne v žiari strácali až boli prenesení do roku 1470 do oblasti zodpovedajúcej časti juhozápadného Francúzska v oblasti Geveny. V podhorskej oblasti pri malom jazierku stál prízemný kamenný domček. Roman a Semi sa prizerali na lovca, ktorý práve vychádza zo spomínaného domčeka a smeroval proti potoku do rozdvojeného údolia. Romanovi to bolo všetko známe, ako Déja vu. ( dežavi) t.j. stav mysle v situácii, keď sme presvedčení, že sme už raz, alebo viackrát takúto situáciu zažili. Boli mu až bytostne známe kamene domčeka, potôčik aj jazierko a samotné údolie. Lovec kráčal jesennou prírodou a chuchvalce hmiel sa prevaľovali ponad okolité strmé vrcholky hôr. Lesy boli sfarbené paletou jesennej prírody a dokresľovali divosť a romantickosť stredovekej minulosti.
- Vidíš Roman toho lovca? To sme vlastne mi v ňom v roku 1470, tu bol náš pobyt a tu sme strádali o svoju životnú existenciu a prežitie.
Obaja sa dívali na vlastné historické ja, mimovoľne chápajúc svoju vlastnú podstatu v tom čase, v osobe tretieho a vlastného ja.
- Roman v lovcovi teraz uvidíme svoj osud, žiaľ, ale je tragický.
Lovec ľahko nastupoval po machovitom chodníčku a mal starosti, ako uživiť svoju rodinu, pretože zver akoby v poslednom čase sa z tohto miesta vytrácala. Pravdepodobne bola na príčine svorka vlkov, ktorá z týchto končín takmer vyhnala všetko živé. Pochmúrne údolie bolo práve v tejto časti, kde chrbát ostrého vrchu, toto rozdeľoval na dve údolia. V tom lovec spozornel na čudný tajomný šum, ale pre neho vôbec nie že by bol neznámy. Spoznal beh vlčej svorky, ktorá si žiaľ už vyhliadla svoju obeť. V povetrí sa ozvalo ostré zavytie a z náprotivného svahu sa vyrútila vlčia svorka oproti lovcovi. Bol sám. Čo mohol zmôcť oproti dvanástim hladujúcim, dravým šelmám? Svojou kópiou prebodol prvého útočiaceho a už ani nestihol strhnúť kušu, keď sa mu ďalší vzápätí vrhol rovno na hrdlo, ktoré v momente
- 6 -
roztrhol. Lovec ešte cítil stekajúcu teplú krv po hrdle a strácal na šťastie takmer v okamžiku vedomie. Roman s v tom okamžiku spomenul na svoje desivé sny z detstva, na ktoré sa vždy z hrôzou prebúdzal. Niekoľkokrát sa mu snívalo, že mu na hrdlo skočil pes, ktorý mu zahryzol do hrdla. Tu je pôvod môjho dežavi v snoch. Ach je to zvláštny pocit, preciťovali ho obaja, čo práve lovec prežil, alebo skôr neprežil. Preciťovali svoje umieranie a premietol sa im celý doterajší film života lovca.
Modrastá žiara nad kreslami vracala späť Semiho a Romana do roku 2658.
- Semi, takže to je vlastne to premiestňovanie a minulé poznanie?
- Áno, ale vybral som ti len jedno z tých príjemnejších. V tomto prípade to bola iba príroda a drsná zákonitosť prežitia, alebo neprežitia v dobe keď sme žili.
Roman nebol zvedavý iba na svoju minulosť a veľmi túžil spoznať Košice v roku 2658, ako vyzerajú, ako existujú. Vo svojich spomienkach sa vrátil na polia medzi obce Kokšov- Bakša a Čaňa, kde bez akéhokoľvek úžitku roky vytekala teplá minerálna voda , ako aj spomínal na vrty pri Slánskom pohorí, kde boli objavené nevídané geotermálne zásoby teplej vody a nič sa s tým nerobilo. Proste akoby Košice v tej dobe spali. Teraz v roku 2658 stál opäť na týchto miestach a videl aké sú možnosti využitia týchto drahocenností. Pred ním sa predstieralo modrasté jazero, obklopené subtropickou a tropickou faunou. Obrovská hala, ktorá zastrešovala tento prírodný raj , nebola vlastne z pohľadu návštevníka vôbec viditeľná. Roman sa vyžíval v prírodných , vodných masážach, saunách , psychických relaxáciách a ďalších vymoženostiach tohto rekreačného komplexu. Bol však osobite zvedavý na historickú časť mesta, tú časť ktorú tak dôverne poznal z roku 1996. Zašiel na bývalú hlavnú ulicu, kde sa ešte stále skvel vo svojej kráse Dóm sv. Alžbety. Našiel aj svoju obľúbenú Kováčsku ulicu, Hrnčiarsku a ďalšie v bývalom centre, ktoré sa takmer nezmenili. Všetko bolo zriadené akoby múzeum zašlých čias a bolo hojne navštevované. Semi ho sprevádzal historickým mestom a jemne sa usmieval nad nadšením Romana, že to všetko čo si pamätal sa zachovalo.
- Semi, to tak Košice po tie stáročia ostali? Ako to že sa takmer nič nezmenilo.
- Nie neostali takto Košice, veľa z toho čo vidíš je iba rekonštrukciou 20-tého storočia. Veď určite si sa pamätal na hotel Slovan, potom bol prestavaný na Hilton , neskôr úplne zbúraný a vidíš teraz na jeho mieste stojí starý Šalkház, tak ako to bolo v rokoch 1950 . Dokonca Dóm sv. Alžbety sa v roku 2400 takmer rozpadol.
- A prečo ?
- To je na dlhé rozprávanie. Začalo to vlastne tzv. „malou hospodárskou krízou“ v roku 2008, keď v USA začali krachovať jedna banka za druhou. Postihlo to celý svet, poklesla ekonomika, napriek všemožnej podpory zo strany postihnutých štátov. Za týmto nastali obdobia s menšou prosperitou a kríza sa potom opätovne vracala v čoraz častejších intervaloch. Svet bol totiž stáročia naprogramovaný na využívanie energie z fosílnych palív, ktoré samozrejme neboli nevyčerpateľné. Aj keď vedci dvíhali varovný prst, že ekonomiku je potrebné od základov zmeniť, bolo ťažké zmeniť svetovú mašinériu, ktorá vlastne držala ekonomiku ako tak nad vodou, na princípe na akom vlastne fungovala. Na viac si tak vlastne pílila sama konár pod sebou, pretože spustila globálne otepľovanie, ktoré dovršovalo katastrofu. To najhoršie začalo rokom 2113, keď sa ekonomika totálne zrútila následkom absolútneho nedostatku fosílnych palív a ešte k tomu globálne otepľovanie nabralo príšerný nárast, takže v Arktíde sa úplne ľad rozpustil, len v Grónsku ostali na vrchoch zopár ľadovcov a krajina pripomínala okolie Álp z 20-teho storočia. V Antarktíde ostal ľad takmer iba symbolicky na najvyšších štítoch pohorí tohto kontinentu. Samozrejme to malo následky aj pre ostatné časti sveta. Roztopením ľadovcov zmizlo množstvo ostrovov a pobrežia všetkých prímorských štátov sveta, ktoré boli v značnej časti zatopené morskou vodou.
- 7 -
Najhoršie bolo však na tom to, že v okolí rovníka a vo veľkých častiach subtropických oblastiach sveta sa klimatické pomery zmenili na neobývateľné časti. Boli to miesta s púšťami s nemožnosťou prežitia. Nastala obrovská migrácia obyvateľstva, rozbroje, dá sa povedať, že to bola globálna vojna medzi národmi o prežitie. Nastal hladomor a obyvateľstvo sveta sa zredukovalo na púhe dve miliardy.
- Semi a to nebolo možné tomu zabrániť z budúcnosti? Veď keď sa teraz viete vracať do minulosti , nebolo možné ľudstvo nejako usmerniť?
- Hm, bol by si presvedčil Hitlera, že nekoná správne, že prehraje vojnu? Alebo bol by si presvedčil Nera, či Stalina, že nekonajú správne? Bol by som presvedčil Teba, aby si nesadal do vozidla a nenarazil do nášho nového mesta? Bol by si presvedčil ľudí aby si uhlím v zime neprikurovali? Všetko má svoj zmysel, význam a vývoj. Samozrejme že sme v minulosti boli a načrtli možný ďalší vývoj, veď len vďaka tomu ľudstvo ako také prežilo. Hovorí tie niečo slovo CERN ? Už v roku 1954, bolo urobené všetko preto, aby sa CERN, t.j. európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum v oblasti časticovej fyziky vôbec založil. Tak teda vznikol CERN, ktorý sa nachádzal a ešte stále nachádza na Švajčiarsko – Francúzskej hranici neďaleko mesta Ženeva. Vďaka CERNU vznikla aj sieť World Wide Web a tomu vďačíme za všetko čo sa z minulosti zachovalo a čo urobilo pre budúcnosť ľudstva. Tam sa prišlo na princíp všetkého čo dnes máme, z čoho profitujeme na spôsob využívania úplne čistej energie. Žiaľ málo bolo času na to aby sa to rozšírilo po svete tak ako je to dnes. Jeden takýto urýchľovač ako bol vybudovaný v CERNE , pravda už od tej doby poriadne zdokonalený, máme vybudovaný aj pod Slánskym pohorím. Odtiaľ je tá energia, odtiaľ je tá čistota ktorú vidíš. Roman ale si sa pýtal na Košice, takže postupne. Boli štáty, ktoré z globálneho otepľovania profitovali. Boli to najmä niektoré severské štáty ako Švédsko, Fínsko, Kanada a mnoho ďalších. Tam sa dalo žiť. Dalo sa žiť aj v horských oblastiach, ako napríklad v Švajčiarsku. Slovensko malo tú smolu, že to bolo iba v okolí Tatier. Košice v období od 2150 začali chátrať, pustnúť, ako napokon mnoho miest v strednej Európe a ďalších miest na svete. Následkom zdecimovania obyvateľstva, absolútneho poklesu priemyslu sa pomaly začínala aj samotná Zem spamätávať z globálneho otepľovania. Zastavilo sa to. Dokonca v tom čase prišlo ochladenie a klíma sa začala vracať do takmer starých koľají. Približne v roku 2300 sa to ustálilo, hoci stále boli na Zemi miesta, kde bola iba púšť. Existovali však určité chránené centrá ako napríklad pri Ženeve – CERN, kde výskum bežal ďalej, prišlo sa na podstatu vzniku vesmíru, na podstatu vzniku energie. Začali sa budovať podobné zariadenia po celom svete a v rokoch okolo 2400, začala nová éra prosperity ľudstva. Tak sa znovu postavili aj Košice a takmer zrútený Dóm. sv. Alžbety v Košiciach na ktorý si sa pýtal. Samozrejme že by sa o tom dalo rozprávať hodiny a hodiny, čo všetko si muselo ľudstvo vytrpieť a ako sa prepracovalo k tomu, čo vidíš dnes.
Roman ostal z toho rozprávania otrasený, dokonca sa pristihol pri myšlienke, či to, čo zatiaľ prežil a počul, sa mu iba nesníva ako nejaký zlý sen. Lenže Semi pre Romana prichystal ešte ďalšie nemilé prekvapenia.
Pokračovanie klikni : /clanky/egypt
