DOBŠINÁ od Dobšinčana

                                               Odblokovanie mozgu II.

(Úvodom upozorňujem, že použité mená sú čisto náhodné a vymyslené, a nemajú súvis so žiadnou konkrétnou osobou.)

     V predchádzajúcej časti sme zanechali Jána Majerníka  vo vesmíre, keď odchádzal z Marsu na Zem, odkiaľ zamieril znovu  v ústrety novým poznaniam . Musíme si pripomenúť, že Majerník  už mal mozog tzv. úplne odblokovaný, bol schopný sa premiestňovať cielene kde chcel, a všetko sa to dialo mimo čas, takže pokiaľ na Zemi ubiehali roky v jeho prípade čas akoby neexistoval a mal možnosť sa zdržiavať na miestach kde chcel byť, toľko koľko potreboval. Majerník  spoznával, čo inému človeku na Zemi doposiaľ nebolo dopriate. Skontaktoval sa naplno s vesmírnou  inteligenciou a jej reprezentačná časť sa zhodla na tom, že je čas, aby Zem bola aspoň načatá, lepšie povedané nainfikovaná plným, plnohodnotným myslením a to práve prostredníctvom Majerníka. Bolo rozhodnuté, že Majerník sa musí vrátiť späť do reálneho času, a to času, keď pomaly dokončieval štúdium v šiestom ročníku lekárskej fakulty.

     Skôr ako sa vrátime do reálnej skutočnosti, je potrebné si niečo povedať o Jánovi Majerníkovi samotnom. Narodil sa v Dobšinej, kde vyštudoval gymnázium a za tým začal študovať v Košiciach na lekárskej fakulte. Už ako mladíka Majerníka bolela tá skutočnosť, že Gemer, odkiaľ pochádzal, sa rokmi dostával v rámci Slovenska do úzadia, tento nádherný kraj, bohatý na prírodné krásy, žiaľ  ďalej ekonomicky chradol, upadal. Ľudia napriek tomu ostali dobrosrdeční, ale bolo cítiť na ich osude, že taktiež cítia krivdu  spoločenského osudu tohto regiónu Slovenska a čo bolo horšie, bieda priťahovala ešte ďalšiu biedu. Pretože materiálne hodnoty strácali v tomto regióne na reálnej cene, stal sa tento kút Slovenska magnetom pre ďalší príchod takzvaných neprispôsobivých ľudí, ktorí predávali svoje byty v bohatších regiónoch  Slovenska a za pomerne lacný peniaz skupovali domy, ktoré opúšťali domorodí obyvatelia hlavne z dôvodov nemožnosti sa plne uplatniť v zamestnaní,  pretože ho jednoducho nebolo. Bola tu jedna z  najvyšších nezamestnaností v rámci Slovenska. Takýto bol obraz nielen jeho samotnej rodnej Dobšinej, ale takmer celého Gemeru  na začiatku 21-ho storočia.

     Ján Majerník sa vzniesol nad svoje nehybné telo, ležiace na zemi, v domčeku na okraji Košíc, kde bol ubytovaný v podnájme, a zrazu precitol vo svojej vlastnej telesnej schránke. Prvé čo si uvedomil bolo to, že ho čaká neľahká úloha žiť v tomto obmedzenom svete, ktorý musí postupne začať meniť.

     Na lekárskej fakulte z jeho pohľadu akoby šmahnutím ľavej ruky ukončil štúdium. Musel v sebe stále potláčať  svoj rozumový potenciál, ktorý bol obrovský, aby sa nelíšil od ostatných ľudí. Jeho možnosti po psychickej, rozumovej, či samotnej fyzickej stránke boli pre bežného smrteľníka nepredstaviteľné. Vzhľadom ku jeho veľmi dobrým študijným výsledkom, ale aj samotnej jeho osobnosti, nebolo problémom, aby sa zamestnal vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura Košice, na Neurochirurgickej  klinike. Teda tam, čo bolo jeho cieľom už v mladších rokoch. Ťažké, preťažké boli prvé dni pre Majerníka, pretože vidiac pacientov, ktorým by vedel pomôcť okamžite, museli byť na JIS-ke  a mnohí odkázaní k smrti. Stalo sa však to, ako sa hovorí zázrak. Mnohí pacienti sa začali  preberať z kómy a to z ničoho  nič. Kto za tým bol, si vieme ľahko domyslieť. Majerník si však nemohol  dovoliť takéto excesy a robil to iba vo výnimočných prípadoch, tam, kde už skutočne nebolo pomoci. Vtedy využil svoju nočnú službu podišiel ku odpísanému pacientovi a prostredníctvom svojich neobmedzených možností, prenikol do mozgu pacienta, kde usporiadal poškodené tkanivá a nervové

                                                           -2 -

zakončenia do náležitého stavu, pričom ponechal maličké miestečká, ktoré sa dali už doliečiť bežnými, vtedy dostupnými lekárskymi prostriedkami. Medzi svojimi kolegami napriek mladému veku, už pri prvých asistenciách operácií sa Majerníkovi dostalo mnoho uznania, pretože mnohokrát , len akoby utrúsil, že problém konkrétnej operácie, ktorá prebiehala je tu , alebo v tom, alebo onom probléme. Samozrejme že sa trafil vždy presne. Za krátku dobu prichádzal s návrhmi na zlepšenie operačných postupov  a meno  Fakultnej nemocnici L. Pasteura Košice,  Neurochirurgickej  kliniky začalo získavať meno nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Majerník sa postupne stával uznávanou kapacitou vo svojom obore. Lenže Ján Majerník už mal postavené vyššie ciele, ktoré mal vlastne naordinované od vyššej vesmírnej inteligencie.  

     Jeho úlohou, bolo postupne odovzdávať odblokovanie mozgu aj ďalším osobám. Lenže ako na to ísť, kde začať? Spomenul si na svoju rodnú Dobšinú a rozhodol  sa, že začne vlastne tu. Majerník  na základe svojich schopností, okrem medicíny, vedel  preniknúť do všetkých oblastí či už ekonomiky, finančníctva alebo iných vedných odborov. Okrem toho mal schopnosti, ktoré pre bežného človeka boli absolútne nepochopiteľné. Vedel, že v spoločnosti v ktorej sa nachádza, bude potrebovať pre svoje zámery mnoho, premnoho peňazí. On však vedel ako na to, ale vedel aj to, že všetko nemôže zvládnuť sám. Niekoľko vynálezov v obore medicíny, mu prinieslo značný finančný zisk, ktorý ihneď vedel investovať do akcií, ktoré mu prinášali obrovské zisky. Všetko  to bolo legálne. Nastal čas, keď sa musel rozhodnúť pre ďalšieho človeka, ktorému otvorí svet poznania a ktorý povedie jeho finančné záležitosti. Koho iného si vybrať, ako inak, keď nie  zo svojich bývalých priateľov, rodákov a tak sa stretol s Petrom Krausom, rodákom z Dobšinej, ktorý pracoval v istej  banke v Košiciach.

-Ahoj Peter, dávno sme sa nestretli máš na mňa chvíľu čas?

- Isteže Janko, odpovedal telefonicky Peter. O čo vlastne ide?

- Na to sa musíme osobne stretnúť, navrhujem ti Peter, aby si večer prišiel  za mnou domov a nadiktoval  mu svoju novú košickú adresu.

     Peter Kraus  vo večerných hodinách došiel do najnovšej vilovej štvrti v Košiciach -Krásnej nad Hornádom,  kde zaparkoval a zastavil pred  nádherným novým domom. Vedel o Jánovi Majerníkovi, že sa mu nevodí zle, ale nepredpokladal, že sa v tak mladom veku zmôže  až na taký luxus. Obaja sa srdečne zvítali, veď ešte ako malí chlapci boli dobrí kamaráti  a viazalo ich puto spoločného rodáctva. V tom znamení sa viedol aj ich rozhovor. Bolo to najmä o samotnej Dobšinej, aká je biedna situácia so zamestnaním v tomto regióne, až sa nakoniec Majerník predsa len rozhovoril k veci.

- Peter chcem ti navrhnúť spoluprácu.

- Spoluprácu? V medicíne? Prosím ťa, veď ja o tom nemám ani poňatia.

- Nie v medicíne, robil by si vo svojom fachu, potrebujem, niekoho kto by sa vyznal v bankovníctve a finančníctve.

- No to som teda veľmi zvedavý.

      Majerník by si vlastne na túto úlohu mohol vybrať hoc ktorého človeka, ktorého by zasvätil do svojich tajomstiev.

- Vieš Peter, k tomu ale musíš vedieť trocha viac. Hovorí ti niečo podstata mozgu a na koľko percent  je ľudský mozog využitý?

- Čosi o tom viem, je to strašne málo.

                                                             - 3  -

- Máš pravdu je to strašne málo, lenže je tu jedna možnosť o ktorej viem, a mozog sa dá využiť takmer na plnú kapacitu.

- To nemyslíš vážne, zasmial sa Peter.

- Celkom vážne chceš vedieť o tom niečo viac?

- Je to zaujímavé, keby som ťa nepoznal ako seriózneho človeka, povedal by som že fantazíruješ. Teda čo mi o tom povieš?

    Majerník rozpovedal Petrovi svoje zážitky pred a pri odblokovaní mozgu, pričom Peter len neveriacky krútil hlavou a skúmavo pozeral na Majerníka.

- Janko, to mne chceš tým povedať, že dokážeš odblokovať mozog ktorého koľvek človeka?

- Prakticky áno, ale hlavne toho, ktorý to sám aj chce.

- Nezbláznim sa z toho ?

- Nie,  usmial sa Majerník, keď chceš môžeme ísť rovno na vec.

- Za pokus to stojí, dôverujem ti, hoci pravdu povediac v to nijako neverím.

     Majerník sa zadíval do Petrových  očí, ktorý náhle pocítil v hlave záblesk a ich  vzájomná komunikácia začala prebiehať v kompaktných myšlienkach v kvantách výmeny informácií. Petrovi bolo všetko jasné, vedel čo Majerník od neho chce, čo plánuje. Po chvíli sa Peter predsa len ozval v normálnej ľudskej reči.

- Janko ty teda chceš po mne, aby sme najprv skúpili tie pozemky v Dobšinej, potom tam vybudovali cesty, železničnú trať a nakoniec tú medickú fabriku,  medicínske centrum,  pravda okrem toho najprv tú banku?

- Áno najprv musíš viesť banku, ktorá ako vieš dosiahne  takmer absolútnu moc, pretože už vieš kde investovať, ako investovať a ako získať maximálny  zisk, pretože tých peňazí budeme potrebovať nehorázne množstvo, čo sa aj stane. Teraz aj Ty máš možnosť odblokovať zopár ľudí, ktorí Ti v tom budú pomáhať. Je Ti jasné, že zo základným kapitálom najprv uspejeme  vo Švajčiarskych bankách kde začneš pracovať,  až potom vytvoríme pobočku práve v Dobšinej a osamostatníme sa. Ale čas sú peniaze a všetko musí ísť čo najrýchlejšie, aby sme prerazili v bankovníctve aj na Slovensku. Tu už musíš rozhodiť siete Ty, aby sme prerazili.

     Peter Kraus bol zo všetkého tak vzrušený, že napriek tomu, že mal absolútne  exeletné, čisté zmýšľanie, proste úplne odblokované, triasol sa na celom tele. Najviac sa mu však pozdávala tá skutočnosť, že s Majerníkom  mohol komunikovať na úplne novej báze, t.j., bez toho že by spolu  vôbec hovorili. Jednoducho si vymieňali myšlienky  a to nie po slovách, alebo vetách, ale v kompaktných myšlienkových celkoch, čo sa neskôr  dialo aj vtedy, keď boli od seba značne vzdialení. Bol to jednoducho myšlienkový prenos, ktorý sa uskutočnil vždy, keď niektorý z nich na druhého pomyslel a niečo chcel.

     Tak sa stalo, že Peter Kraus za krátku dobu zhromaždil značné množstvo kapitálu, s možnosťou vstupu na Slovensko. Na podnikanie v Dobšinej, napriek tomu že nebolo v čom, boli naďalej vytvorené maximálne výhodné podmienky a tak Krausov tím skupoval za veľmi dobré ceny  jeden pozemok za druhým. Kde sú peniaze ide všetko ľahko. Prvé čo bolo, bolo skúpenie pozemkov bývalej azbestovej bane a priľahlých háld. Nastal značný pracovný ruch, pretože haldy sa postupne vracali do obrovskej povrchovej bane a terén sa začal vyrovnávať

                                                             - 4 -                      

na pôvodný výzor, ako to bolo pred započatím ťažby azbestu. Vŕšok Teliatko, dostávalo pôvodné kontúry a na zasypanej časti povrchovej bane sa začalo s rekultiváciou, počítajúc s tým, že na mieste vyrastie oddychové centrum, no najmä park, pokiaľ sa celá masa neustáli. Tam kde nebola ťažba, kde boli pôvodne haldy, začal čulý stavebný ruch. Ako prvá vyrástla budova banky, „Topscherinvestis „  kde sa Peter Kraus aj zo svojim tímom za nedlho presťahoval. Prosperujúca banka investovala však aj na ďalších miestach nie len v Dobšinej, ale aj v jej okolí.

     Okolo Jána  Majerníka vznikol taktiež tím ľudí, ktorí tiež dostali tú vymoženosť, že ich mozog bol odblokovaný. Boli zameraní na medicínsku techniku a do sveta sa chrlil jeden patent za druhým, čo tiež prinášalo obrovské zisky. Majerník si však zaumienil, že výroba medicínskych zariadení  jeho tímu, bude situovaná práve do Dobšinej. Neďaleko  budovy banky už stáli na to pripravené nové montážne haly a úplne najmodernejšie a najvýkonnejšie zariadenia a budovy.

      Tu nastala potreba skvalitnenia dopravy, pretože zabudnuté mesto minulosti, začalo svoj opätovný rozmach. Vrch Štenpark  bol celý odkúpený na výstavbu novej Dobšinej. Prvé boli budované moderné ubytovne pre potrebných robotníkov. Hneď krátko na to začala nová bytová výstavba rodinných domov. V rekordne krátkom čase sa obnovila železničná doprava ktorá sa zdvoj - kolajila  a takmer súbežne so železnicou  sa vystavala čo do kvality takmer diaľničná cesta medzi Rožňavou a Dobšinou, pokračujúcou smerom na Poprad.                    

      Banka Topscherinvestis, zrazu začala mať investičné ponuky zo zahraničia, pretože kapitál vložený do medicínskej techniky sa začal úspešne uplatňovať na svetovom trhu a bol o to enormný záujem. Dobšiná rástla, bohatla ako aj jej obyvatelia aj vďaka tomu, že Majerník okrem toho  vytvoril ďalší tím  okolo fyzika Róberta Švarca, ktorý  sa usídlil zo svojim kolektívom v Dobšinej – časť Vyšná Maša,  kde vyrástol komplex  vedeckých laboratórií ako aj výrobní najmodernejšej fyziky, teda na miestach kde boli kedysi dávno prvé vysoké pece na Slovensku. Aké dôsledky to malo pre túto časť krajiny? Úplne prozaické. Zmenili sa prístupové cesty, bola tu druhá rýchliková zastávka Dobšinej, hlavne kvôli rozsiahlemu rekreačnému, ako aj fyzikálnemu  komplexu, zastávka  Dobšiná – Maša, a železničná trať pokračovala údolím Dankovej , popod Čunatvu prevažne tunelovým systémom na Hron, kde v sedle Besník sa vytvorila dôležitá železničná križovatka  Banská  Bystrica  - Košice a Budapešť – Poprad. Zainvestoval sa prastarý železničný plán prepojenia Budapešti, čiže južný ťah smerom na Vysoké Tatry.  Prosperoval z toho prakticky celý Gemer, ako aj Horehronie. Pod Kráľovou hoľou vznikli rozsiahle turistické komplexy zimnej a letnej turistiky. Vytvorila sa najkrajšia zimná zjazdovka na Slovensku a to zjazdovka z Kráľovej hole do obcí Šumiac,  Telgárt , ale aj na Pusté Pole, vďaka moderným lanovkám na tento nádherný vrch Slovenska.

      Dobšiná sa začala stávať svetoznámou, pretože okrem prírodnej krásy, napríklad svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne, Majerník dal podnet na skúpenie lokality v okolí Dobšinskej ľudovej záhrady, pod vrchom  Strieborná, kde vznikol  rehabilitačný a medicínsky komplex sanatórií, a tu sa liečili prípady, ktoré boli inde na svete prakticky nevyliečiteľné. Majerníkov tím tu našiel plné uplatnenie a záujem z celého sveta bol enormný.  Do mesta Dobšiná sa začal valiť kapitál aj mimo Majerníkových  záujmov.  Hotelová sieť sa snažila zakúpiť pozemky, napriek expresne stúpajúcej cene, najmä  v okolí ľudovej záhrady, kvôli sanatóriám, hojne svetovo navštevovaných, ale aj krásnej prírode vôkol. Takto tu vznikol rozsiahli rekreačný areál, siahajúci takmer od mesta, s centrom sanatórií „ Ľudová záhrada“ a hotely sa rozrástli  až ku samotnej  Zimnej vode, kde sa údolie začalo značne zužovať.  Pobyt v Dobšinej sa pomaly vyrovnával ku pobytom luxusných alpských stredísk.

                                                              - 5 -       

     Pokiaľ k tomu ale došlo, že sa Dobšiná  stala  záujmom svetového diania, vráťme sa trocha na začiatok, keď bolo spomínané, že Dobšiná vplyvom predošlého chátrania sa takmer stala strediskom neprispôsobivých občanov. Majerník tu však urobil jeden podstatný experiment, ku ktorému dôjdeme neskôr.

      Ešte za svojej praxe v Košiciach vyskúšal svoje schopnosti na postihnutom dieťati, ktoré odchádzalo  z nemocnice s diagnózou – nevyliečiteľné postihnutie mozgu, následkom úrazu. Bol pri tom, keď si ho preberala jeho zúfalá mama. Bol to osem ročný chlapec, ktorý bol následkom úrazu pri autonehode, úplne nevládny, čiže nevedel chodiť, ani hovoriť, životom odpísaný. Prišlo mu veľmi ľúto nešťastnej matky a prihovoril sa jej až na chodbe nemocnice.

- Pani, prosím vás, pokiaľ máte záujem, navštívte ma s chlapcom u mňa v mojej súkromnej ambulancii v Krásnej nad Hornádom. A dal jej svoju vizitku

     Matka ani poriadne nevnímajúc si vložila vizitku do kabelky a odchádzala. Prešlo pár dní a predsa len za Mejerníkom aj s postihnutým chlapcom došla. Práve tu si musíme objasniť možnosti Majerníka, ktoré svojimi schopnosťami mal. Nebolo jednoduché napríklad odblokovať človeka, ktorý bol v podstate agresívny, egoistický  a s ďalšími negatívnymi vlastnosťami človeka. Mohlo by sa stať, že práve takýto odblokovaný človek, by sa stal nešťastím, pre ostatné okolie. Dalo sa to iba zmierniť, teda usporiadať tak, že jeho hodnoty, teda hodnoty záujmového človeka s negatívnymi vlastnosťami, sa dali usporiadať v inom ponímaní a jeho zmýšľanie usmerniť na pozitívne, spoločnosťou akceptovateľné. Z uvedených dôvodov sa vypytoval matky postihnutého dieťaťa na jeho minulosť, ako zapadal v škole v kolektíve, proste aký bol. Dozvedel sa, že  chlapček bol skôr utiahnutý, ale mal veľmi dobrý prospech v škole a medzi deťmi bol obľúbený. Pozrel sa na chlapčeka, ktorý vlastne nemal žiadne vnímanie a akoby v agónii sedel v invalidnom vozíku.

- Prosím vás pani, nechajte nás osamote a počkajte chvíľu v hale v predsieni..

-  Čo budete s ním robiť?

- Nebojte sa. Jeho stav sa už v žiadnom prípade nemôže zhoršiť, len vás prosím, nebuďte prekvapená, keď sa výrazne zlepší.

     Matka odchádzala do haly, uvedomujúc si, že v jeho súkromnej ambulancii vlastne ani neboli nijaké zvláštne medicínske zariadenia a skôr to pripomínalo nejakú  bežnú, ale útulnú pracovňu .Keď Majerník ostal s chlapcom sám, chytil mu hlavičku do svojich rúk, a celou svojou silou vôle a mysle prenikal do chlapčekovho mozgu, kde usporiadal poškodené nervové zakončenia a poškodený mozog uvádzal do pôvodného zdravého stavu. Takmer okamžite sa začínali prejavovať následky. Jeho oči ožili a nechápavo sa pozerali na Majerníka. Jeho prvé slová boli :

- kde je moja mama? Ja chcem svoju mamičku! To už ale doslova skričal, čo začula aj jeho mama, ktorá sa doslone vrútila do ambulancie.

- Pre Boha! Pán doktor, veď on hovorí!!!

Vrhla sa na Majerníka a bozkávala mu ruky.

- Pani opatrne, váš chlapec bol dlho v kóme, nesmie hneď vstať, ani nič unáhliť. Bude potrebná pomalá rehabilitácia, ktorú môžete absolvovať tu u mňa  a bude to aj najlepšie riešenie, pretože nechcem, aby z toho bol nejaký rozruch. Ale môžem vás ubezpečiť, že bude v absolútnom poriadku.

- Budem vaša doživotná dlžníčka, len neviem ako vám to mám splatiť.

- Zdravie a šťastie rodiny je prvoradé a to je moje poslanie a tým aj splatené. Odpovedal Majerník.

                                                            - 6 -

    Túto časť sme si museli pripomenúť, pretože súvisí s dianím v Dobšinej, najmä  v počiatkoch, keď Majerník začal  s investíciami v Dobšinej. V tom čase sa stretol s primátorom mesta Františkom Kaprálom, ktorý sa mu okrem iného posťažoval najmä na skutočnosti, s neprispôsobivou časťou obyvateľstva mesta. Devastovali ľahko nadobudnuté domy a tak sa vlastne celé štvrte Dobšinej, začínali čoraz viac podobať na bývalú cigánsku kolóniu, ktorá bola kedysi poniže mesta. Bolo bežné, že svoju malú či veľkú potrebu vykonávali priamo vo dvore, alebo ešte lepšie na ulici. Ich zmýšľanie malo jediný cieľ. Vybabrať so štátom, byť podľa možnosti invalidný, poberať dôchodok, nič nerobiť. Už vznikla generácia, ktorá vlastne nevedela čo je to práca a zistila, že je možné žiť aj iba z podpory štátu, či mesta. Hodnoty tejto časti obyvateľstva mali zvrátený zmysel existencie a nazerania na svet. Každý však na druhej strane mu bol nepriateľom, pretože ako malé decko keď nedostane čo chce, začalo byť zanovité a vynucovali si aj to, na čo vlastne ani nemali nárok. Majerník dobre poznal mentalitu tejto časti obyvateľstva, mal však riešenie.               

     S primátorom mesta sa okrem toho bavili aj na iné témy a prišla  reč mimo iné aj na telepatiu. František Kaprál bol všestranne vzdelaný muž a s Majerníkom našli spoločnú reč aj v tomto ohľade. Tak sa stalo, že primátor sa vlastne dostal tiež do spoločnosti vyvolených  Majerníkom, pretože mu Majerník „ akože pri pokuse o telepatiu“ otvoril obzor možnosti odblokovaného mozgu. Zrazu začal prebiehať medzi nimi dialóg v spomínaných kompaktných myšlienkach.

- Janko to chceš naozaj urobiť s našimi neprispôsobivými?

- Ferko, najednoduchšia vec ako možno prilákať pomocou peňazí a účasti na prednáške, ktorej dáme názov „ zdravie a peniaze „  kde sa im ich myslenie „troška“ upraví.

František Kapral sa usmial, pretože plne pochopil, čo mieni Majerník urobiť.

- Ale ako je možné že viem, čo ty vieš? Čo sa stalo? Som prekvapený, že vidím podobné riešenia, ba vidím, čo možno všetko vôkol vykonať, prečo  mi je zrazu všetko tak jasné? Kládol si otázky primátor. Takmer okamžite sa dozvedel, aký proces prebehol medzi nimi navzájom.           

 - Takže  nastal čas keď ľudstvu bude mozog úplne odblokovaný?

- Proces sa začal a musí byť postupný, vieš dobre prečo som uprednostnil Dobšinú, ktorá bola v minulosti považovaná za kolísku inteligencie na Gemeri, len žiaľ inteligencia sa rozišla takmer po celom svete. Teraz ju vrátim späť a znásobím a odtiaľ pôjde zasa do celého sveta. Najprv však musí byť samotná Dobšiná zveľadená, pozdvihnutá a to do posledného obyvateľa vrátane našich neprispôsobivých.

     Tento rozhovor medzi Majerníkom a primátorom bol práve v  tom čase, keď banka Topscherinvestis začala investovať do ciest, železnice, likvidácií azbestových háld. Bola potrebná každá ruka. V mestskom  rozhlase bola počuť táto výzva : „ Pozývame našich občanov na posedenie v Kultúrnom dome v Dobšinej za účasti pána primátora a MUDr. Majerníka, kde bude okrem iného diskutované na tému :  „ Zdravie a peniaze „ . Každý účastník tejto prednášky a posedenia dostane malý príspevok v hodnote 20 Eur. Tešíme sa na vašu hojnú účasť.“  

      Tak teda účasť bola hojná a to práve tých najchudobnejších a čo bolo cieľom, boli to práve tí neprispôsobiví. Lákalo najmä tých 20 Eur. Hneď na prvej prednáške bol nával a tí čo sa do sály už nedostali, mali prisľúbené, že nasledujúca prednáška bude každý deň, pokiaľ bude záujem, s tým, že tohto posedenia sa môžu zúčastniť iba raz a bude to evidované.                                 

       Čo bolo ale cieľom primátora a Majerníka ? Predniesli im v úvode ako mnohí občania teraz žijú, aké majú priority, aké zdravie. Poukázali na žalostný stav ich domovov a že sa im naskytá možnosť pracovať na novostavbách Dobšinej a okolia  a tým možnosť zarobiť

                                                          - 7 -

a zveľadiť ich príbytky. Lenže čo prítomní nevnímali, bolo to, že primátor s Majerníkom im vlastne telepaticky vštepovali nové zásady ich myslenia :

Prakticky to boli v zásade Desatoro Božích prikázaní , ďalej odstránenie egoizmu, nenávisti, získanie záujmu o prácu, základné hygienické návyky svojich  osobných a čistotných návykov na svoje  príbytky a okolie, ako aj rad ďalších vlastností, ktoré sa každému kultúrnemu človeku zdajú byť prirodzené a normálne. Majerníkove a primátorove myslenie v spojení bolo tak silné, že pôsobilo na tieto masy ľudí úplne bez výnimky. Týmto posedením prešla takmer polovička obyvateľov Dobšinej. Boli medzi nimi aj takí, čo to v podstate ani nepotrebovali, ale nebolo im to na škodu. Pravda našlo sa medzi neprispôsobivými aj zopár takých, ktorí toto sedenie odignorovali. Mali však smolu, pretože myslenie obyvateľstva, ako aj celkové myslenie ľudí v Dobšinej sa začalo rapídne meniť. Zamestnanosť v Dobšinej bola prakticky na 100 % . Tí ktorí nepracovali boli volaní na mestský úrad  a spolu zo sociálnymi pracovníkmi bol vytváraný tlak na ich zamestnanosť. Našli sa tí, čo aj ďalej nechceli pracovať a vyhovovala im ich nečinnosť a doslovná lenivosť s tým, že vyžijú s podpory. Lenže tlak zo strany spoluobyvateľov bol na nich silný. Netolerovali ich záhaľčivosť, špinu ich vlastnú, ani v ich  domoch a okolí, takže radšej z Dobšinej odtiahli sami na miesta, kde im zatiaľ taký spôsob života bol tolerovaný. Bolo vidieť ako Dobšiná krásnie, domy sa rekonštruovali aj vďaka vytvorenej mestskej nadácii na podporu zveľadenia bývania, ktorú podporovala najmä  banka Topscherinvestis. Na celkové pomery Slovenska bola životná úroveň obyvateľstva Dobšinej  veľmi vysoká a predstihovala  aj ekonomicky  najvyspelejšie oblasti Slovenska. Tlak na rast a prílev obyvateľstva bol enormný a musela sa stanoviť určitá hranica, kto bude mať možnosť sa do Dobšinej nasťahovať. Regule boli veľmi prísne a potrebné. Skutočnosť, že tu,  v tomto meste sa sústreďovala  prakticky neobmedzená a plne rozvinutá inteligencia, ktorá sa rozrastala, neostalo nepovšimnuté aj z iného hľadiska  Ako každá minca má svoj rub a líc, všetok ten rozkvet a blahobyt priniesol  Dobšinej aj závisť a nielen závisť, ale hlavne ostatok chcel vedieť o príčinách úspechu tohto mesta.

     Tak sa stalo, že sa o dianie v Dobšinej začali zaujímať nie len predstavitelia vlády, ale boli časté exkurzie aj zo zahraničia. Lenže okolo Majerníka stál veľmi silný tím, na ktorý vlastne nikto vo svete nemal moc. Daromná bola snaha Slovenskej informačnej služby preniknúť do tajomstiev úspechu Dobšinej. Práve naopak, Dobšiná začala prenikať prostredníctvom svojich ľudí do SIS tak, že si vytipovaných ľudí odblokovaním ich mozgu získala a ovládla napríklad aj SIS.

      Keď Dobšiná a jej okolie získalo ekonomicky silnú základňu, nastal čas, keď sa to všetko malo rozšíriť po celom Slovensku. Okruh ľudí s odblokovaným mozgom sa postupne rozširoval geometrickým radom v prvom rade na Slovensku. Ovládli centrálne funkcie štátu, parlament , ministerstvá a ostatné dôležité štruktúry a funkcie štátu. Slovensko rástlo v rámci Európy skokom vo všetkých oblastiach, čo zasa neostalo nepovšimnuté vo svete. Každý štát vo svete sa snažil nadviazať čo naj užšie vzťahy zo Slovenskom, ktoré chrlilo do sveta množstvo svetových vynálezov, jeho ekonomika  prudko a nezadržateľne rástla, pretože vďaka kapacite ľudí s odblokovaným mozgom, malo Slovensko prakticky neobmedzené možnosti. Napĺňali sa predsavzatia Majerníka, že inteligencia z Dobšinej, sa rozšíri do celého sveta a tým aj spĺňal úlohy vyššej vesmírnej inteligencie, ktorá ho touto úlohou poverila. Náš svet, naša Zem sa postupom času napojila na vesmírnu inteligenciu a v dejinách Zeme nastalo nové obdobie, obdobie spojenia s okolitou vesmírnou inteligenciou s nedozernými dôsledkami v prospech ľudstva na Zemi.

V Košiciach dňa 16.3.2010    Rudolf Pellionis