DOBŠINÁ od Dobšinčana

                                     SAMORASTY A ICH KRÁSA

 

 

     Každý, kto miluje prírodu, dobre vie, že sú v nej na prvý pohľad ukryté krásy, ktoré je potrebné trošku poodhaliť, prípadne sa na nich pozrieť z iného uhľa pohľadu aby ich človek vôbec našiel. Ide viac menej o určité detaily, či už samotného potôčika na fotografii, prípadne len kúska skaly, ale úplne zvláštnu kapitolu samu o sebe tvoria tzv. samorasty dreva.

 

     Keď som vo svojej mladosti prvý raz videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že v prírode čosi také vôbec existuje. To ma podnietilo, aby som samorasty začal hľadať. Bolo to v roku 1969. Zdalo sa mi, že to bude úplne ľahké, veď na svojich prechádzkach najmä dobšinskou prírodou, v mojich spomienkach sa vynárali rôzne útvary dreva a myslel som si, že príroda je nimi priam posiata. Aký omyl! Raz to bolo príliš veľké, potom zasa malé, či nevýrazné. Zistil som, že na samorasty je potrebné sa pozerať úplne inými očami. Viem o ľuďoch, ktorí sú takýmito výtvormi nadšení, ale v živote nenašli ani jeden.

 

    Môj prvý „ úlovok“ pochádza zo dňa 10.10.1969 a do dnes mu neviem dať meno, hoci ďalšie nálezy dostali pomenovania. Tento nazývam jednoducho prvý. Dá sa povedať, že  od toho dňa sa mi otvoril zrak na samorasty a pokiaľ chce byť človek trocha úspešný, nemôže sa vybrať do prírody aspoň bez malej pílky a na detaily prírody pozerať trošku inak. Stávalo sa, že pílka v mnohých prípadoch nebola potrebná, samorasty ozaj ležali ako na dlani, ale niekedy časť trčala z odhnitých koreňov, ktorú nebolo možné vybrať inak, ako odrezaním.

 

     Chcem milým čitateľom predstaviť aspoň časť mojej zbierky vo fotografiách. Možno podnietim aj touto cestou niekoho na zaujímavé hobby, ktoré poteší pri samotnom nájdení samorastu, ale aj pri práci zo samotným drevom – teda už samorastom, ktorý možno určitým spôsobom tvarovať, opracovávať a dávať mu tvár, akú už človek videl v prírode na mieste samom v prírode na mieste nálezu.

 

    Spočiatku som samorasty moril a lakoval. Teraz by som to neurobil, pretože takto strácajú svoju pôvodnú farbu a krásu. Maximálne je vhodné to takzvane šmrcnúť bezfarebným lakom. Keď človek už pracuje s drevom potrebuje na to určité nástroje ako škrabku, rôzne skalpely, a neodmysliteľne k tomu  patrí aj značné množstvo šmirgľového papiera. Robil som to vlastne na kolene, kto má k dispozícii aspoň malú drevársku dielničku, ten má vyhraté a mohol by na tom aj pekne zarábať.

 

     S tým, že som začal pracovať s drevom, som sa pokúsil urobiť aj niektoré úžitkové predmety z dreva, prípadne menšie dielko z obyčajného kolíka, ale pretože na kolene to bolo pomerne prácne, tak som od toho upustil. Z času načas ešte aj v terajšej dobe nájdem kúsok krásneho dreva – samorastu, pre ktorý sa jednoducho iba zohnem a zoberiem. Dá sa to aj v staršom veku a netreba loziť po rôznych roklinách, stačí, keď sa prejdete po mieste ťažby v lese a len trocha lepšie rozhliadnete. Takto som našiel aj ten môj ostatný.

 

 

V Košiciach 20. 6.2010 Rudolf Pellionis    

Viac fotografií na stránke :   http://picasaweb.google.sk/107355219296666108914

Alebo fotografie mojich samorastov   možno vidieť na stránkach :    http://www.majgemer.sk/  v článku :

         " Keď som videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že také čosi v prírode        existuje."