Choď na obsah Choď na menu
 


 V I A N O C E   A    S I L V E S T E R

 

     Keď sa dni skracujú, blížia sa tie najkrajšie sviatky v roku a to sú práve Vianoce. Určite mi dáte za pravdu, že najkrajšie sú tieto sviatky pre deti, keď ešte veria, že darčeky pod stromček prináša Ježiško.

 

    V tento predvianočný čas, je aj časom na zamyslenie, vrátenie sa do detstva, na spomínanie krásnych chvíľ, pod rozžiareným stromčekom. Dodnes cítim tú vôňu jedličky a pravých  voskových, nie elektrických sviečok na stromčeku. Cítim tú atmosféru napätia a nedočkavosti, čo si asi pod tým stromčekom nájdem?

 

    Moje najkrajšie Vianoce sa vždy spájajú s mojim rodným mestom Dobšiná, keď v rokoch 1945 až 1960, boli Vianoce takmer pravidelne biele, s voňavou snehovou nádielkou. Neviem presne, ale hádam len asi dvakrát neboli biele, ale určite poriadne mrzlo. Do roku 1953 som síce býval v Ústí nad Labem, ale na Vianoce sme často chodili do Dobšinej. Bol to ako zázrak, prechod z čierneho Ústí, do čarokrásnej voňavej zimnej prírody.  

 

     Nedá mi však nespomenúť, ako v tých rokoch moja mamka hovorievala : " uvidíš, že tieto sviatky nám zrušia, lebo sú to sviatky kresťanské". Ako malému decku mi akosi nijako nešlo do hlavy, prečo a vôbec ako by mohli niečo také krásneho zrušiť. Na šťastie existovala, alebo lepšie povedané doba si vynútila alternatívu a to  " Deda Mráza ", ktorý sa však akosi na našom Slovensku veľmi ťažko presadzoval a vôbec sa neudomácnil z vtedajšej sovietskej veľmoci. Skôr napokon prischol v tých rokoch ku Mikulášovi :-)

 

   Vrátim sa však radšej ku krátkemu opisu týchto sviatkov v tejto dobe. Pred samotnými sviatkami sme si najprv museli vyrobiť vianočné pochutiny visiace na stromčeku. Kolekcie vtedy neexistovali, len salónky, ale tie boli tvrdé ako kosť. Preto mamka uvarila z kakaa, cukru  a bravčovej masti takú masu  (maslo vtedy bolo dosť nedostatkové a drahé ), ktorú sme liali  do formičiek a formičky sme dávali vytuhnúť von do snehu. Takto stuhnuté čokolády sa potom obaľovali pozlátkou, alebo staniolom. Samozrejme mamka napiekla pred tým aj rôzne koláče a bola to hostina ako málo kedy do roka.  Potom mamka okolo 15.00 hod., išla zdobiť stromček. My ako decká, sme sa snažili nakuknúť do izby, ale pokiaľ sme boli úplne malí to vôbec nebolo možné.  Musím podotknúť, že najmä v Dobšinej, vianočne sviatky boli takmer striktne rodinné. Kuchyňa aj izba bola vyzdobená jedľovými vetvičkami a ozdobami a pravda v izbe vianočný stromček. Schádzala sa najužšia rodina, ktorá zasadla ku štedrovečernému stolu, bola kapustnica, zemiakový šalát, kapor, ale v našej rodine zvyčajne nesmeli chýbať domáce klobásky, a to  údené, alebo aj neúdené, len tak upečené. Pred večerou sme sa pomodlili a potom zazvonil dlho očakávaný vianočný zvonček, pri melódii piesne Tichá noc, svätá noc, ktorá znela zo staručkého gramofónu a nedočkavo sme sa doslovne vrhli do izby.

 

    Raz, asi v roku 1955, sme s bratom dostali svoje prvé korčule - gvinťáky . Neviem či to vôbec niečo hovorí mladšej generácii. Proste sa tieto korčule pritiahli gvintom na topánky a išlo sa. V tú zimu bola zima ako vyšitá, cesty sa neposypávali a tak sme mohli korčuľovať po celom meste, všade tam, kde bol už utlačený sneh od tých páru málo motorových vozidiel čo premávali aj to boli väčšinou nákladiaky.

 

    Nuž a tieto Vianoce si pamätám ako mimoriadne štedré, pretože väčšinou vtedy ako darčeky bola nejaká košeľa, ponožky, alebo sveter, ale vždy som tešil aj nejakej novej knižke od Júliusa Verneho .   V Dobšinej istý čas bol aj pekný zvyk, že na štedrý večer vyšiel na evanjelickú vežu môj strýko Walter Krivánsky, kde z balkóna tesne  pod hodinami, zahral na trúbke pieseň Tichú noc, ktorá sa rozliehala po celej Dobšinej.  Z vtedajšieho MNV to však niekomu vadilo a tak mu to zakázali. Škoda, ku tejto tradícii, by sa teraz mohli v Dobšinej určite vrátiť.  

 

     Ako som v úvode spomínal, 50-te roky minulého storočia boli charakteristické tým, že zimy boli prevažne biele, najmä v okolí Dobšinej. Sneh sa držal od polovice decembra až do konca marca. Tak sme počas vianočných sviatkov až do Nového roku, počas prázdnin, mali možnosť lyžovania. Prevažne to bolo na lyžiach s remenným viazaním od starých otcov a ako deti a partia sme si takmer nikdy neodpustili na Silvestra výstup na Dobšinský kopec, odkiaľ sme sa pustili na lyžiach  dole do Dobšinej podľa snehových podmienok, buď po starej hradskej ceste, keď nebol sneh príliš hlboký, alebo prípadne po novej štátnej ceste, ktorú v týchto rokov ešte neposýpali škvarou, bol to neznámy pojem, no aj tak sa jazdilo. Boli asi lepšie pneumatiky :-)  ???  Prišli sme domov podvečer a potom pri rozhlase sme počúvali zábavné relácie až do pol noci. Oslava nového roku bola prípitkom rodičov a popriatia si všetkého najlepšieho do Nového roku. My ako deti sme sa tešili, lebo sme dostali päťkorunáčku prípadne neskôr aj  desaťkorunáčku. Nebolo žiadnych delobuchov, svetlíc. Oslavy prebehli v pokojnej atmosfére a ráno sme ako deti boli budené dosť zavčasu, pretože sa patrilo povinšovať u príbuzných a známych hneď z rána a najmä dieťa a zvlášť chlapec bol vítaný, lebo údajne svojim vinšom prinášal pre budúci rok šťastie.  Po vinši sme dostali nejakú tú sladkosť, prípadne aj korunku či dve.  

 

     Nuž takto som si zaspomínal opätovne na svoje detstvo. Moji milí čitatelia, pokiaľ ste došli až ku týmto riadkom, chcem vám záverom zaželať príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastlivý Nový rok 2012.

 

V Košiciach 19.12.2011 Rudolf Pellionis

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Alan, Sonya, Kristínka,Miro.

(Rudolf Pellionis , 23. 12. 2011 16:24)

Ďakujem Vám za milé komentáre a tesne pred Štedrým dňom, vám prajem ešte raz príjemné prežitie vianočných sviatkov. Rudo.

nádherné vianoce

(Miroslav Graff, 23. 12. 2011 13:20)

chcel by som si aj ja ako rodák z Dobšinej spomenút na svoje detstvo a vianoce,ktoré boli rozprávkovo biele krásne každý rok..

Krásne spomienky

(Kristína, 22. 12. 2011 18:51)

Vďaka, Rudko, za krásne spomienky na tie dobšinské Vianoce,zasnežené, veselé ,voňavé, krásne......Prajem Tebe aj Tvojej rodinke a všetkým Dobšinčanom krásne požehnané a radostné Vianoce .

Thanks for the memories !

(Sonya Peltzner, 21. 12. 2011 2:31)

Raj spomienok.....
cim som starsia tym viacej sa k nim vraciam.
Vdaka Rudko, ze si napisal svoje spomienky,i ja som hlavne utle detstvo tieto sviatky travila v Dobsinej a Ladovej.Ta krasa ma stale hreje.....
Dovolte, aby som aj ja zapriala velkej rodine " Dobsincana "
Pozehnane a laskyplne vianocne sviatky, vela zdravia, stastia a bozieho pozehnania do
Noveho roku 2012.

V oddanosti Anthony a Sonya


som se rozcityl, jak decko

(Alan, 19. 12. 2011 19:42)

Dneska je totyž deset roky, jak zomrel moj tatko :-). Pohovany bol na svoje narodenyny. Bola to posledna ofera pre neho. Ale o nej už neznal. Any o tym, jak na neho myslim...
Taky je život!

Ta, Rudi, mam zas slzy v očoch!

(Alan, 19. 12. 2011 19:36)

Ja skusim zas tak po našim: tverdo a kratko, jak sme buli zvyknute.
Rudi, dekujem Ty za tote spomienky na našu mladost. Bars krasne si to napisal. Naozaj mam slzy v očoch. Bodaj te...!!!
Ešči mam na jazyku chut totych cukerajoch a pekerajoch od našej mamy - presne tak sme ich robyli, jak vy! Len na miesto brafčovej masty sme dali margarin. A ešči orehy. Ket buli. Čo mysliš, jak dopadli tote dobroty zabalene v totym nezdravym stanyole? Tajne sme ich pojedli zo sestru. Mama hnet znala, že tote na verhu som ja a tote pri zemy sestra. Len stanioly vyphate papierom tam zostali. Ale se dluho nehnevala. Vet to robyla pre nas!
Oj, de su tote snehy, krasne sriene na nych, jak se ligotali a zanehtami štypalo! Any to už neje, jak bulo!
Ešči dodam, že ket sme se navečerali na štedry den, ta dafto zazvonyl (asi Ježiško:-) a my jak splašene sme leteli do obyvačky! No rodiče za nami a museli sme se samoperše pomodlit a potym zaspievat Stiele nacht, heilige nacht a ked sme se už chceli vrhnut na darčeky, ta ešči bulo treba Otannen baum, ale to už sme len tak na ryhlo :-) zo slzamy v očoch, čo sme se nevedeli dočkat. Musim podekovat tatkovi a mamke, že pomohli Ježiškovi každy rok telo velo darčekoch nanosit...to bula pohadka mladi :-)!
Tebe, Rudi, aj celej Tvojej rodyne a aj šickym, čo hoda na Tvoju krasnu stranku prajem velo zdravia, štesta, pokojne Vianoce, aj Viliju, aj Kračuna, aj Weinacht, aj Karácsonya. A v novym roku šitkym to iste a Tebe, že by si mal velo velo napadoch, čo dat na toten web, že by si mal vecej čiatateloch a že by se kuščik zabelela ta naša Dobšina. A to nemyslim len na sneh. Tu u Tebe som doma a verim, že tu budem ešči dluho. Tak Ty pomahaj k temu každy, čo možeš. A možno aj ja :-).

1. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Alles schläft; einsam wacht
Nur das traute heilige Paar.
Holder Knab' im lockigten Haar,
|: Schlafe in himmlischer Ruh! :|

2. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Gottes Sohn, o wie lacht
Lieb' aus deinem göttlichen Mund,
Da uns schlägt die rettende Stund'.
|: Jesus in deiner Geburt! :|

3. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Die der Welt Heil gebracht,
Aus des Himmels goldenen Höhn,
Uns der Gnaden Fülle läßt sehn,
|: Jesum in Menschengestalt! :|

4. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Wo sich heut alle Macht
Väterlicher Liebe ergoß,
Und als Bruder huldvoll umschloß
|: Jesus die Völker der Welt! :|

5. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Lange schon uns bedacht,
Als der Herr vom Grimme befreit
In der Väter urgrauer Zeit
|: Aller Welt Schonung verhieß! :|

6. Stille Nacht! Heil'ge Nacht!
Hirten erst kundgemacht
Durch der Engel Alleluja,
Tönt es laut bei Ferne und Nah:
|: "Jesus der Retter ist da!" :|