Choď na obsah Choď na menu
 


Zo starších dejín školstva v Dobšinej

Zo starších dejín školstva v Dobšinej

dievc_skola_pohladnica-1914---kopia.jpg

Dejiny školstva, napriek tomu, že v histórii mali významnú úlohu, nie sú dosiaľ spracované komplexne a to nielen z hľadiska mesta, ale aj vo všeobecnosti. I keď neexistujú vo väčšine prípadov priame dôkazy, možno povedať, že v dejinách mesta malo svoje významné postavenie. Prvé písomné pamiatky, z ktorých možno usudzovať aj o pomeroch v tejto oblasti, pochádzajú zo 14. storočia (spoľahlivými prameňmi sú výsadné listiny mestečiek napr. Diploma Impopulationis Topschensibus z roku 1326)  ale zo 16. storočia sú už známe  aj historické pramene, ktoré zachycujú aj stav školstva. Napriek uvedenému vo viacerých  prípadoch  niektoré údaje nie sú známe (napr. existencia farskej školy v meste).

Presný rok vzniku školy v meste nepoznáme. Niektorí autori predpokladajú, že existovala už v predmoháčskom období (L. Szombathy: Gömör – Kishont vármegye népoktatásügyének története, Debrecen,1909) a vyučovalo sa v drevenej budove. Iný autor spomína rektora dobšinskej školy Žigmunda Petschelia, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1582 – 1584 (J. Rezik -  S. Matthaeides: Gymnaziológia. Dejiny gymnázií na Slovensku, Bratislava, 1971). Protokol dobšinskej  ev. a. v. cirkvi s odvolaním sa na staršie pramene udáva jestvovanie školy od roku 1584. Vtedy existovala nielen základná škola pre chlapcov a dievčatá, ale aj stredná latinská škola, kde sa vyučovala rétorika, syntax, gramatika a donátus (donáta – klasická stredoveká učebnica latinského jazyka  od rímskeho gramatika a učiteľa rečníctva A. Donata).

 

zaznam-o-skole.jpgPrvá písomná správa z domácich zdrojov potvrdzujúca existenciu školy, pochádza z roku 1595 a spomína sa v nej rektor školy. Obsahovo bohatšie správy pochádzajú zo 17. storočia, napr. záznam z roku  1620 je písomným prehlásením  rektora školy Pavla Antoniho, ktorý sľubuje vernosť bratstvu, poslušnosť a úctu voči svojmu farárovi. Tieto pramene tiež dokazujú, že mesto Dobšiná venovalo veľkú pozornosť  škole a učiteľovi  a preto  škola svojou úrovňou a organizáciou predstihla okolité školy. Záznam z návštevy fary a školy napísaný  dňa 9. 2. 1637 svedčí o existencii „vyššieho oddelenia“ a o tom, že žiaci preukázali dobré znalosti z gramatiky a dialektiky. V roku 1670  mala dobšinská škola troch učiteľov: rektora, organistu a kantora. Ďalšie pramene z rokov  1697, 1698, 1699,  a 1700 uvádzajú, čo sa v škole vyučovalo, aký bol počet žiakov  a aká bola organizácia školy.  V škole aj naďalej pôsobili traja učitelia, z ktorých jeden zastával funkciu rektora, druhý funkciu konrektora. V polovici 17. storočia mala škola tri triedy: I. trieda – rétoristi, syntaxisti a gramatisti, II. trieda – legentisti a sylabisti, III. trieda – dievčatá. V prvej triede si pod vedením rektora Juraja Gotthardta získaval vedomosti značný počet žiakov. V druhej triede mal učiteľ Juraj Lang 60 chlapcov a učiteľ tretej triedy Matej Lehotský vyučoval 60 dievčat.

   

Škola začínala „prekvitať“ v 18. storočí a to najmä v jeho druhej polovici. Mala k dispozícii novú budovu s dvomi posluchárňami a knižnicou.  V školskom roku 1741/1742 žiaci prvej triedy robili skúšky z biblie, katechizmu a svetských náuk (ako sú rétorika, gramatika syntax,  logika, aritmetika).  Reformy štátu v druhej polovici 18. storočia, týkajúce sa oblasti školstva  a narúšajuce  monopol cirkvi vo výchove a vyučovaní, prinútili protestantskú cirkev zaoberať sa  školskými problémami separátne na seniorálnych konventoch.  V roku 1742 boli prijaté zákony  rektorov a učiteľov  (Leges rectorum ac praeceptorum), ktoré boli záväzné aj pre školu v Dobšinej. Cirkev nimi záväzne určila odbory a poznatky, ktoré sa na škole majú preberať. Škola mala vtedy dve oddelenia. Vyššie  oddelenie tvorili rétoristi, syntaxisti a gramatisti, nižšie tvorili donatisti. Vo vyššom oddelení vyučoval rektor, v nižšom konrektor. Z nižšieho oddelenia do vyššieho  boli  žiaci zaraďovaní na základe odpovedí pri skúškach.  Do ročníkov zaraďovali žiakov nie podľa veku, ale podľa vedomostí. Štúdium vo vyššom oddelení trvalo obyčajne tri roky, v nižšom oddelení jeden až dva roky. Počet žiakov v triedach vyššieho oddelenia sa v rokoch 1777 – 1820 pohyboval od 82 do 203.

 

Vyučovanie v dobšinskej strednej škole v 18. storočí sa začínalo náboženským spevom a modlitbou. Ťažisko vyučovania bolo v latinskom jazyku, ktorý sa žiaci učili každý deň. V staršom oddelení zákony povinne nariaďovali bibliu a katechizmus a z orientálnych jazykov  gréčtinu a hebrejčinu. Pozoruhodné je, že na dobšinskej škole sa od roku 1742 vyučoval jazyk nemecký a slovenský. Z ostatných predmetov sa vyučovala rétorika, poetika,  história cirkvi a vlasti, aritmetika, geometria, latinská poézia, krasopis, latinská gramatika a pravopis. Žiaci maďarskej a nemeckej národnosti sa učili katechizmus vo svojich materinských jazykoch. Všetky učebnice okrem katechizmu boli latinské.

Hodnotenie žiakov sa spočiatku nevyjadrovalo známkou, ale slovne, čo súčasne charakterizovalo žiaka aj zo stránky pracovnej a osobnostnej. V školskom roku 1812 – 1813 to bolo napr.:  -- usilovný a poriadny  mladík (adolescens probus et sedulus),. alebo – ťažko sa učiaci a hrubý (indocilis et rudis  a pod.

 

Mnohí zo žiakov tejto školy sa neskôr stali v dejinách významnými osobnosťami. V Dobšinej študovali okrem iných: Ján Čaplovič (1777), Štefan Fábry (1777), Daniel Lauček (1777),Pavel Magda  (1777), Samuel Kollár (1784), Juraj Palkovič (1784), Pavel Tomášik (1784), Pavel Jozef  Šafárik (1803), Karol Kuzmány (1816/1817, 1819/1820) a Pavel Dobšinský st.

stat_mestianska-chlap_skola-1911.jpg

Meštianska chlapčenská škola ( Foto r. 1911) prešla mnohými zmenami ako v minulosti, tak aj v nedávnej minulosti. Napríklad v rokoch 1955 a ďalej tam bol druhý stupeň základnej školy a od roku 1959 tam bola Jedenásťročná stredná škola  s maturitou, ktorá bola premenovaná na Strednú všeobecnú vzdelávaciu  školu , t.č.  je Gymnázium v Dobšinej.

Definitívny koniec strednej škole v Dobšinej urobil štát roku 1850 vydaním nariadenia (Entwurf der Organisationen der Gymnasien und Realschulen).

Okrem strednej školy jestvovala v Dobšinej aj základná škola, v ktorej vyučovali dvaja učitelia, kantor a preceptor. V nej boli žiaci rozdelení na chlapcov a dievčatá. Po zániku strednej školy bola táto elementárna škola  rozšírená o vyššiu chlapčenskú. Zrušenú strednú školu  čiastočne nahradzovala výučba latinského jazyka na všeobecnej škole pre tých žiakov, ktorí sa pripravovali na gymnázium.

V súvislosti so zrušením tejto školy vznikla u predstaviteľov mesta myšlienka, že požiadajú ministerstvo náboženstva, vzdelávania a školstva o udelenie súhlasu na založenie  štátnej občianskej  chlapčenskej školy a to za predpokladu, že mesto bude hradiť všetky výdavky na jej založenie a prevádzku v budúcnosti a okrem toho preberie na seba zodpovednosť, ďalej  zriadi a bude prevádzkovať dievčenskú školu.  Po udelení súhlasu bola v septembri 1892 otvorená dvojtriedna štátna občianska chlapčenská škola.

 

Vedením štátnej občianskej chlapčenskej školy bol od jej začiatku až do roku 1902  poverený Štefan Rőczey (Rőczey István). Počas jeho vedenia mala škola ročne 150-180 žiakov. V roku 1897 sa škola presťahovala do novej účelovej budovy. Riaditeľom školy od roku 1903 bol J. Eduard Hanvai (Hanvai J. Ede). Škola úspešne vychovávala mládež v duchu vtedajších predstáv.

vseob.-dievcenska-skola-pred-1918.jpg

Všeobecná dievčenská škola pred rokom 1918

Dobšinská obecná občianska dievčenská škola vznikla v roku 1888, keď správa mesta ju založila ako vyššiu dievčenskú školu. Jej prvá trieda bola otvorená v školskom roku 1888 – 1889.  V prvých rokoch školy  niektoré hodiny zabezpečoval učiteľský zbor obecnej základnej školy. V školskom roku 1889 – 1890 bola otvorená druhá trieda vyššej dievčenskej školy, kedy ustanovili aj dvoch učiteľov s zodpovedajúcim vzdelaním a jednu učiteľku ručných prác. V školskom roku  1890 – 1891 preorganizovali  vyššiu dievčenskú školu na štvortriednu občiansku školu. Až do školského roku 1895 – 1896 učitelia vyššej občianskej dievčenskej školy podliehali pod základnú školu. Školský rok 1901 – 1902 znamenal zmenu v živote školy, keďže bola zoštátnená a rozšírená o piatu a šiestu triedu. Riaditeľmi školy boli:

1888 – 1892 Gejza Nemeš          (Nemes Géza)

1892 – 1895  Ján Ulreich             (Ulreich János)

1895 – 1898  Henrik Erhardt        (Erhardt Henrik)

1898 – 1901  Samuel Klein          (Klein Samu)

1902 – 1903  Eugen Halaši          (Halasi Jenő)

 

 

Košice 12/2014                  

 

Na základe J. Gallo: Dejiny stredných škôl v Gemeri do polovice 19. storočia, Osveta Martin, 1977, 58-66 a S. Borovszky (ed): Magyarország Vármegyei  és Városai, Gömör – Kishont Vármegye, Budapešt 1903, 356-357 spracoval Ing. Mikuláš Rozložník

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Lacovi a Alanovi

(Rudolf Pellionis, 13. 1. 2015 14:33)

Veľmi pekne vám ďakujem za povzbudenie. Ide to hrozne pomaly. Pozdravuje vás Rudo.

Držím palce

(Alan, 11. 1. 2015 17:28)

Nielenže sledujem túto stránku, na ktorú som chodil vždy rád, akoby do svojho rodiska. Lepšie povedané chodil som tu a budem chodiť do svojich spomienok na svoje rodisko - úžasné, jedinečné a milované. Poskytoval nám to doposiaľ hlavne Rudi Pelionis. Naposledy mi napísal nie najoptimistickejšie riadky a odvtedy sa mi neozval ani mailom. Veľmi mu želám, aby sa zotavil a nabral druhý dych, aby viedol túto stránku a stále ju osviežoval novými správami. Rudi, držím palce!!! Myslím na Teba!

Poďakovanie a povzbudenie

(L. Tometz, 9. 1. 2015 10:54)

Chcem sa v mene všetkých návštevníkov tejto web stránky poďakovať Ing. M. Rozložníkovi za príspevok o dobšinskom školstve. Robím tak aj v mene Ruda Pellionisa. Veľmi sa mu teraz na na internet nechce, ako mi nedávno napísal. Chápem ho. Už na inom mieste som naznačil, že si potrebuje oddýchnuť a uzdraviť sa. Držme mu pre to všetci palce.