DOBŠINÁ od Dobšinčana

Doma, za mladých čias, som často počúval: " Bu boars Hoan", napísal som to dobre ? Malo to znamenať: " Kde ideš Jano".

Janko, správne by to malo znieť : Bu boarsst Johan , čo znamená kde si bol Jano.

Laco, už som sa dávno tak nenasmial, pretože si viem živo predstaviť Gejzu, ktorý bol aj mojim priateľom a jeho "tverde" vyjadrovanie. Veľmi rád by som prijal ešte nejakú podobnú historku o Gejzovi Haakovi. Mohol by si to poslať na môj e-mail, je na začiatku v návštevnej knihe a kontaktoch, že by som to dal priamo do textu. Veľmi pekne ďakujem za milý komentár. Pozdravuje Rudo.

Žiaľ moja totálna zaneprázdnenosť, mi nedovoľuje venovať sa tak príjemnej činnosti, ako čítať „Pellionisove stránky“. No dnes sa mi to chvála bohu podarilo a pripomenúť som si chcel práve dobšinské nárečie. Aj keď som ním nikdy nerozprával, rodičia totiž neboli Dobšinčania, no ja ako rodený, som toto nárečie vnímal, a tak ako na moje rodisko, rád na tento jedinečný dialekt spomínam.
Ako stredoškolák, keď som už nebýval v Dobšinej, som sa venoval horolezeckému športu. Pri potulkách vo Vysokých Tatrách som občas stretol nášho rodáka Gejzu Haaka. Myslím, že túto osobu netreba Dobšinčanom, a nie len im, zvlášť predstavovať. Medzi horolezcami sa o ňom rozprávalo veľa veselých príhod. Okrem iného aj táto, ktorá súvisí s dobšinským dialektom.
Tradovalo sa o Gezkovi, že neovláda žiadnu inú reč než dobšinčinu. Ako člen reprezentačného družstva pôsobil vo Francúzskych Alpách, kde sa spriatelil s miestnym alpinistom. Dohodli sa, že spolu absolvujú horolezeckú túru. Keďže Francúz predtým pôsobil dlhšiu dobu na Kaukaze, naučil sa po rusky. Na tomto základe mohli spolu ako-tak komunikovať.
Vybrali sa teda na túru a keď už boli v teréne kde sa bolo treba istiť, Francúz vraví Gezkovi: „Nado by nam bylo strachovať sa!“ (Mali by sme sa istiť. Strachovka – rusky istenie). Gezko v domnienke, že sa Francúz bojí mu na to odpovedá: „Nemusime se bat!“ Nuž, a ten pochopil toľko, že nie, zrejme borci z Tatier sa nemusia ani v tak exponovanom teréne istiť, tak pokračovali v lezení. Odrazu sa však s nimi odtrhol snehový prevej a obaja, našťastie bez ujmi na zdraví, padli o niekoľko metov nižšie. Pri vyhrabávaní sa z hlbokého snehu nahnevaný Francúz kričí na Gezka. „Ja tibje gavaril što nam bylo nado strachovať sa!“ Gejza na to s bohorovným pokojom Dobšinčana odpovedá: „Ta bat zme se nemuseli, ale istit zme se mali!“

He, he, pani Sonya. Teda keď Vás naháňal bujačik, ja vo Vašej koži by som tiež nevedel, či putiť ročku, alebo do nohavíc :-). Sú to potvory, človek nikdy nevie, čo urobia. Ja asi v tých istých rokoch na Kráľovej holi som zažil voľne pasúcich sa bujakov, zazerali na nás, ale na šťastie nemali chuť nás naháňať.

Raz davno, veru hej v roku 1968 som sla navstivit priatelku, co bola u rodicov na Mlynkach.
Dostat kosom boli...
Prave mali maleho, rozkosneho bujacika s ktorym som sa chcela pomaznat, poskrabkat ho za uskom. Teta Turzakova mi dala instruktas, vezmi mu vodu. co som aj urobila.Len ze tomuto malemu stvoreniu som sa nepozdavala,zacal ma nahanat po dvore.Ja v nohy pred nim ... teta na mna vola, pust tu rocku, nebehaj aj s nou.
Odvtedy sa na bujacikov divam s respektom len z poza plota.

Pre nerodákov tu musím napísať, že dobšinčina sa vyslovuje tvrdo a krátko. Všetko, čo je v príspevku nižšie napísané čítajte takto, až vtedy vynikne jeho krása! Ďalej platí, že Dobšinčania používali ch len výnimočne, nahrádzali ho písmenom h (hyža, hlipat). Nepoužívali ani skupiny spoluhlások, ale vkladali medzi ne samohlásky (stlup, merznut).

Ahoj Rudko!
Len čo budem mať viac voľného času, pošlem Ti niečo na Tvoju adresu priamo. Tento úryvok bol len počiatočný pokus, ako si po toľkých rokoch spomeniem na naše výnimočné "rečovanie". A samozrejme aj obsahovo to musí byť zaujímavé. Prajem všetko dobré a určite sa ozvem. Ahoj.

Jožko, ďakujem za diskusný príspevok, je perfektný, ale hádam by mal byť priamo na stránke. Mám ho prehodiť? Alebo ešte niečo pošleš?

Už dluho som po dobšinsky nerečoval, ale pametam se, jak sme s Čirom hodili na čunder. Pohodili sme caly Slovensky raj, ale največše glupoty sme furt narobili na Dedynkoch. Buli tam fajne partie, myslim čundracke, logali sme pivo a hrali sme dakedy aj calu noc. Sem tam buli aj dajake kvarne skury, lebo čunder bul pre šickych, ne len pre hlopoch. Buli sme aj lačne, o fišleberte, bobe,figulajne a baterbuhe se nam len zdalo. Ale vytrimali sme dakedy aj dva-tri tyždne. Rudko až se dakedy stretneme v Košicoch, pogibicujeme dakus aj o našej bande "barz dobrych muzikantoch"/Čiro,Palo,Ďuro,Jano,Jožo,Jožo 2,Alena,Gambo,Fero,Karol,Peťo.../- to bula partia.
Až bude vecej času,sednem si vonka na hokerlik, alebo šamerlik a skusim dajake veci šrajbnut Tebe na e-mail. Aby každy buliner znal,že sme nebuli glupi. Ked se buliner narody, na jednym ginčale ma gvinty a na druhym papeky. Preto je v Dobšinej telo horolezcoh. A ked se už nevladzu škrabat po kopcoch, najdeš ich na šickych možnych funkcioh.

S pozdravom - Jozef