DOBŠINÁ od Dobšinčana

Dobšinské slovenské nárečie

      Napriek tomu že nie som žiadny jazykovedec, ani sa nejako zvlášť nezaoberám  problematikou nárečí,  predsa ma podnietil jeden email od  Mgr. Rožaiho, ktorý  mi len pripomenul, že dobšinské slovenské nárečie je akési zvláštne a odlišuje sa od okolitých nárečí  obcí ako sú Vlachovo, Vyšná Slaná, či Rejdová. V jednom príspevku pani Valentková z Dobšinej  dokonca navrhla, že by bolo vhodné vytvoriť  slovník dobšinského nárečia, kde pripomenula niektoré zvláštne slová ako šnoptychel – vreckovka, biglajz – žehlička a ďalšie.                        

     Ako som už uvádzal na svojich stránkach v „menu " Dobšinské nemecké nárečie  že:  „Dobšiná sa v minulosti vyznačovala tým, že bola troj- jazyčná podobne ako kedysi Bratislava,  t.j. že sa tu bežne hovorilo slovensky, maďarsky, nemecky. Dá sa povedať, že všetky tri jazyky v Dobšinej mali svoj pomerne vlastný dialekt, značne sa premiešavali a vzájomne si vtláčali pečať, ktorá ich charakteristicky poznamenávala. Napríklad slovenčina vyznievala voči okoliu pomerne tvrdo“. Môj osobný názor  je, že práve tú tvrdosť  dobšinskému slovenskému nárečiu dala kedysi v minulosti práve nemčina, rsp. nemecký dobšinský dialekt Tupschrich (poniektorí  to poznajú ako bulienerčina). Je totiž známe, že pred  Druhou svetovou vojnou, obyvateľstvo v Dobšinej  ovládalo ako nemecké , tak aj slovenské nárečie. Spisovne sa tu veľmi nerozprávalo a to ani v nemčine ako ani v slovenčine. Bolo to len výnimočne v úradnom styku a v bežnom živote , teda pokiaľ ešte aj ja pamätám  v rokoch 1954 ako deti sme na ulici vôbec spisovne nehovorili. Uvediem príklad najprv v spisovnej slovenčine  a preložím to ako by sme to boli povedali slovenským nárečím v Dobšinej  pričom zvlášť tvrdo vyslovené podčiarknem. Príklad  :

Poďme sa niekde hrať , kde by nás nikto nenašiel.  -   Podme se dakde bavyt, de by nas nychto nenašol.

     Príkladov by bolo možné uvádzať do nekonečna, proste  v tejto kratučkej ukážke som chcel iba poukázať na podstatný rozdiel, medzi spisovným slovenským jazykom a dobšinským slovenským nárečím, ktoré je veľmi svojrázne a zaujímavé. Musím však podotknúť, že samotné pôvodné slovenské dobšinské  nárečie , ktoré sa používalo okolo rokov  1950  minulého storočia, začína meniť svoj ráz, ktoré je zapríčinené migráciou obyvateľstva a prisťahovaním obyvateľstva z iných oblastí Slovenska, rsp. okolitých dedín Dobšinej. Ešte aj v dnešnej dobe možno stretnúť mladých  ľudí v Dobšinej, ktorí takýmto pravým dobšinským nárečím rozprávajú,  ale to pravé „ orechové „ je vtedy, keď aj ich rodičia, sú rodáci priamo z Dobšinej, rsp. aj ich starí rodičia.

     Ako som spomenul veľa slov bolo prebraných z nemčiny. Príkladom je napríklad že mnohým je známy  Štenpark  - vie sa že sa jedná o jednu časť mestečka Dobšinej , prípadne aj vŕšok  a samotný Štenpark  je v preklade kamenný vrch. Iste je známe aj slovo gryndel  je to v preklade  -  pozemok. Teda  mohli by sme konštatovať, že určitá časť slov je prevzatých z dobšinského nemeckého nárečia, ale tvarovali sa tu slová čisto slovenské, ktoré pravdepodobne starí dobšinskí Nemci vyslovovali tvrdo ako napríklad samotné slovo tvrdé – tverde . Je známe že cudzincom sa zle vyslovujú spoluhlásky v slove za sebou a tak tam vkladajú samohlásky, čo je v mnohých slovách  aj v slovenskom dobšinskom nárečí. Budem rád, keď v prípadnej diskusii pribudnú nejaké zaujímavé slová, ktoré by som prípadne v tomto článku doplnil.  

V Košiciach 19:3:2008  Rudolf  Pellionis